Ilia: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
JAnDbot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: br, ca, cs, cy, eo, et, fi, he, ja, lt, no, pt, ru, sh, sv Odobral: it, la, nn, pl, ro, simple, sr, uk, zh Zmenil: el, en, es, fr, ko, nl, tr; kozmetické zmeny
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 4: Riadok 4:
Územie v staroveku obývali [[Dóri|dórski Gréci]]. Élis bol nezávislý grécky (mestský) štát s rovnomenným hlavným mestom. V roku 776 pred Kr. sa tu konali historicky prvé olympijské hry v meste [[Olympia]]. V roku 146 pred Kr. kraj ovládli [[Staroveký Rím|Rimania]]. Postupne bola oblasť christianizovaná, pohanské kulty boli zrušené cisárom [[Theodosius|Teodosiom]], ktorý zakázal aj olympijské hry. Élidu viackrát vyplienilu [[Góti]], [[Vizigóti]] a [[Huni]]. Od roku 395 je súčasťou Východorímskej (Byzantskej) ríše. V 6. stor sa tu usadzujú [[Slovania]], ich keramiku možno vidieť v národnom múzeu v Olympií. V 9. stor. boli Slovania porazení, v Élide sa pomiešali s [[Gréci|Grékmi]]. Od roku 1204 bola Élis súčasťou Achájskeho kniežatstva, ktoré tu vytvorili Európania po páde Byzancie. V roku 1460 oblasť dobyli [[Turci]]. Od 19. stor. je súčasťou oslobodeného Grécka. Z oblasti pochádza viacero novogréckych osobností, ako napríklad slávny spisovateľ 19. stor. [[Andreas Karkavitsas]], či slávna politická rodina Krestenitis.
Územie v staroveku obývali [[Dóri|dórski Gréci]]. Élis bol nezávislý grécky (mestský) štát s rovnomenným hlavným mestom. V roku 776 pred Kr. sa tu konali historicky prvé olympijské hry v meste [[Olympia]]. V roku 146 pred Kr. kraj ovládli [[Staroveký Rím|Rimania]]. Postupne bola oblasť christianizovaná, pohanské kulty boli zrušené cisárom [[Theodosius|Teodosiom]], ktorý zakázal aj olympijské hry. Élidu viackrát vyplienilu [[Góti]], [[Vizigóti]] a [[Huni]]. Od roku 395 je súčasťou Východorímskej (Byzantskej) ríše. V 6. stor sa tu usadzujú [[Slovania]], ich keramiku možno vidieť v národnom múzeu v Olympií. V 9. stor. boli Slovania porazení, v Élide sa pomiešali s [[Gréci|Grékmi]]. Od roku 1204 bola Élis súčasťou Achájskeho kniežatstva, ktoré tu vytvorili Európania po páde Byzancie. V roku 1460 oblasť dobyli [[Turci]]. Od 19. stor. je súčasťou oslobodeného Grécka. Z oblasti pochádza viacero novogréckych osobností, ako napríklad slávny spisovateľ 19. stor. [[Andreas Karkavitsas]], či slávna politická rodina Krestenitis.


[[Kategória:Staroveké Grécko]]
[[Kategória:Okresy Grécka]]
[[Kategória:Okresy Grécka]]
[[Kategória:Historické územia]]
[[Kategória:Historické územia v Grécku]]
[[Kategória:Geografia Grécka]]


[[br:Elis]]
[[br:Elis]]

Verzia z 23:05, 16. september 2010

Ilia (novogr. Ηλεία – Ilia), resp. v staroveku Élis (starogr. Ἦλις – Élis) či zriedkavo Éleia (starogr. Ἠλεία – Éleia), je okres (nomos) a historické územie v Grécku na Peloponéze. Hlavné mesto je dnes Pyrgos, žije tu okolo 200 000 obyvateľov. Nachádza sa tu staroveké mesto Olympia. Iné významné mestá sú Krestena, Andritsaina, Gastouni a Amaliada. Známy je aj tradičný grécky dialekt Ilie, ktorým však hovorí už iba staršia generácia.

Dejiny

Územie v staroveku obývali dórski Gréci. Élis bol nezávislý grécky (mestský) štát s rovnomenným hlavným mestom. V roku 776 pred Kr. sa tu konali historicky prvé olympijské hry v meste Olympia. V roku 146 pred Kr. kraj ovládli Rimania. Postupne bola oblasť christianizovaná, pohanské kulty boli zrušené cisárom Teodosiom, ktorý zakázal aj olympijské hry. Élidu viackrát vyplienilu Góti, Vizigóti a Huni. Od roku 395 je súčasťou Východorímskej (Byzantskej) ríše. V 6. stor sa tu usadzujú Slovania, ich keramiku možno vidieť v národnom múzeu v Olympií. V 9. stor. boli Slovania porazení, v Élide sa pomiešali s Grékmi. Od roku 1204 bola Élis súčasťou Achájskeho kniežatstva, ktoré tu vytvorili Európania po páde Byzancie. V roku 1460 oblasť dobyli Turci. Od 19. stor. je súčasťou oslobodeného Grécka. Z oblasti pochádza viacero novogréckych osobností, ako napríklad slávny spisovateľ 19. stor. Andreas Karkavitsas, či slávna politická rodina Krestenitis.