Grónčina

Grónčina (grónsky Kalaallisut) je jazyk patriaci do východoinuitskej skupiny jazykov (tzv. eskimáčtina). Hovorí ňou 54 000 obyvateľov Grónska, nie len Eskimáci, ale aj dánski emigranti. Od júna 2009 je grónčina jediným úradným jazykom Grónska. Dovtedy bola úradným jazykom spolu s dánčinou. Gróni sú 100% gramotní. Eskimáci v Kanade, USA a na Sibíri hovoria podobnými jazykmi, ale nemajú rovnaký pravopis.

Pravopis

Grónčina sa píše latinkou. Písaná grónčina je založená na gramatike Samuela Kleinschmidta (1814-1886) z roku 1851. Oficiálne pravopisné pravidlá boli zavedené v roku 1973. Dovtedy sa miesto q používalo Kra (ĸ).

Namiesto úvodzoviek sa v grónčine používajú symboly: ›...‹ a »...«.

Abeceda: A a E e F f G g H h I i J j K k L l M m N n O o P p Q q R r S s T t U u V v
V slovách prevzatých z dánčiny sa vyskytuje aj: Bb, Cc, Dd, Ww, Xx, Yy, Zz, Øø, Öö a Åå.

Nárečia

Grónčina sa delí na 3 hlavné nárečia. V okolí mesta Upernavik sa vyskytuje zvláštna forma tohto nárečia.

• Západné nárečie (Kitaa, Kalaallisut) je najrozšírenejšie a je základom spisovnej grónčiny. Hovorí ním asi 54 000 ľudí.
• Východné nárečie (Tunu, Tunumiit oraasiat) používa asi 3 000 ľudí.
• Severné nárečie (Avanersuaq, Avanersuarmiutut) sa používa v okolí mesta Qaanaaq (dánsky Thule). Hovorí ním menej ako 1 000 ľudí. Je najviac odlišné od ostatných nárečí, a preto sa niekedy označuje aj ako samostatný jazyk inuktun. Najviac sa mu podobá v Kanade používanémuinuitskému jazyku inuktitut.

Gramatika

Grónčina o polysyntetický jazyk – veľa slov sa spája do jedného dlhého slova, ktoré však v slovenčine môže znamenať celú vetu. Napr.: Niuerniarsuataartarpusi (Ni'u'ver'ni'jar'su'va'taar'tar'pu'si) – Kupuješ veľa tovaru.

Grónčina rozlišuje jednotné a množné číslo. Má 4 osoby a 10 pádov (absolutív, relatív, equatív, inštrumentál, lokatív, allatív, ablatív, prolatív, nominatív a akuzatív).

Slovesá

Slovníky uvádzajú slovesá v 3. osobe jednotného čísla. Prítomný čas a minulé časy majú rovnaké tvary. Grónčina časuje podobne ako slovenčina (3 osoby jedného a 3 osoby množného čísla).

Skloňovanie slovesa hovoriť (oqarpoq)

ja hovorím	oqarpunga		my hovoríme	oqarpugut
ty hovoríš	oqarputit		vy hovoríte	oqarpusi
on/a hovorí	oqarpoq		oni hovoria	oqarput

Ukážka grónčiny

slovensky	grónsky
Dobrý deň	Inuugujoq, kutta!
Ahoj	Aluu!
Ako sa máš?	Qanoq-ipit?
Áno	Aap
Nie	Naagga
Ako sa voláš?	Qanoq ateqarpit?
Odkiaľ si?	Suminngaaneerpit?
Hovoríš anglicky?	Tuluttut oqalusinnaavit?
Ďakujem.	Qujanaq
1	ataaseq
2	marluk
3	pingasut
4	sisamat
5	tallimat
6	arfinillit
7	arfineq marluk
8	arfineq pingasut
9	qulingiluat
10	qulit

Externé odkazy

• Oqaasileriffik - Sekretariát grónčiny
• Grónčina na Ethnologue
• Gramatika grónčiny v ruštine
• Arctic Languages: An Awakening, ed: Dirmid R. F. Collis. ISBN 92-3-102661-5 PDF formát on-line na stránkach UNESCO. (aj iné inuitské jazyky)
• Sadock, J. M. (2003). A grammar of Kalaallisut: (West Greenlandic Inuttut). Languages of the world, 162. München: Lincom. ISBN 3-89586-234-7 (Gramatika grónčiny, západogrónskeho dialektu)

Iné projekty

Commons

Wikislovník

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Grónčina
• Wikislovník ponúka heslo Grónčina