Staroseverčina: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Robot Pridal: ar:لغة إسكندنافية قديمة; kozmetické zmeny |
d robot Pridal: nds-nl:Ooldnoors |
||
Riadok 51: | Riadok 51: | ||
[[lt:Senovės skandinavų kalba]] |
[[lt:Senovės skandinavų kalba]] |
||
[[lv:Sennorvēģu valoda]] |
[[lv:Sennorvēģu valoda]] |
||
[[nds-nl:Ooldnoors]] |
|||
[[nl:Oudnoords]] |
[[nl:Oudnoords]] |
||
[[nn:Norrønt språk]] |
[[nn:Norrønt språk]] |
Verzia z 15:37, 7. október 2010
Staroseverčina alebo stará severčina je súhrnné označenie pre severogermánske nárečia/jazyky, ktorými sa hovorilo zhruba medzi rokmi 800 (začiatok viningského obdobia) až 1400.
V širšom zmysle pojem zahŕňa aj praserverčinu, z ktorej sa staroseverské jazyky vyvinuli. V užšom zmysle sa ako staroseverčina niekedy označuje len stará islandčina, v ktorej bolo napísané najväčšie množstvo textov v severskej oblasti v čase medzi rokmi 1000 až 1250, a je teda aj najlepšie zmapovaná.
Rozšírenie
Touto skupinou jazykov sa najprv hovorilo len v Dánsku, Nórsku, Švédsku a časti Fínska, ale Vikingovia ju rozšírili aj na Orkneje, Shetlandy, časti Škótska, Írska a stredného Anglicka, Faerské ostrovy, Island a časti Grónska.