Radosť: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pridaných 15 bajtov ,  pred 11 rokmi
d
robot Pridal: hi:आनन्द; kozmetické zmeny
d (robot Pridal: vo:Blesir)
d (robot Pridal: hi:आनन्द; kozmetické zmeny)
'''Radosť''' je výrazne vymedzený [[psychický stav]], v ktorom [[subjekt]] prežíva naplnenie svojho [[údel|údelu]]u.<ref>FILIT, OTVORENÁ FILOZOFICKÁ ENCYKLOPÉDIA </ref>
 
Radosť je spontánna vnútorná emocionálna reakcia na príjemnú situáciu, osobu alebo spomienku. Navonok sa prejavuje rôzne od úsmevu až po radostné výkriky. Radosť je spojená s pocitom šťastia, jasnou a pozitívnou náladou, človek sa cíti dobre, vo chvíľach radosti sú splnené všetky jeho okamžité psychické potreby. Patrí k najpríjemnejším a najprirodzenejším emóciám.
== Príčiny ==
Keďže radosť je jednou z najprirodzenejších a najpríjemnejších emócií, patrí k ľudským snahám zameriavať svoje snaženie smermi, vedúcim k pocitom radosti a šťastia. Emociálne vzťahy radosti, ktoré vznikajú pri uspokojovaní potrieb môže vyvolať:<ref>Pardel, Boroš: Základy všeobecnej psychológie, SPN, Bratislava, 1975.</ref>
* dobrý telesný stav a uspokojovanie organických potrieb, napr. uspokojenie pri nasýtení, smäde a pod.,
* uspokojovanie spoločenských potrieb, napr. pocit uplatnenia,
* uspokojovanie individuálnych potrieb, napr. dostatok voľného času na svoje záujmy,
* v neskoršom období (najmä v období adolescencie) je dôležitým činiteľom uplatnenie sa v povolaní, uplatnenie túžby stýkať sa s druhým pohlavím (zábava, hry, priateľstvá).
 
== Definície ==
Zakladateľ [[budhizmus|budhizmu]] [[Siddhártha Gautama]] si ako lekár, stretávajúci sa s utrpením, chorobami a smrťou, uvedomoval, že existujú aj radosti a potešenia, ale spoznal, že tieto hodnoty nie sú trvalé. Uvedomil sa nestálosť všetkého v živote, aj radosti, i to, že i do chvíľ radosti vnáša napokon vedomie nestálosti a smrti pocity trýzne a utrpenia.
 
Podľa budhizmu je radosť skutočná a trvalá vtedy, keď sa odvodzuje len zo samotnej mysle. Keď myseľ prežíva radosť a uspokojenie, ľahšie sa znášajú materiálne ťažkosti. Duševný stav radosti a harmónie možno podľa budhizmu dosiahnuť len cez sebapoznanie a pozornosť a budhistický spôsob života.
 
=== Názory ===
==== Epikuros ====
Pre gréckeho filozofa Epikura je radosť (gr. hédoné) a slasť hlavným cieľom ľudského života. Podstatou Epikurovho etického učenia je človek ako jedinec hľadajúci sťastie a radosť. Blaženosť a slasť nachádza v umiernenom spôsobe života, ktorý je naplnený duchovnými pôžitkami z filozofického rozjímania. Telesné pôžitky sú krátkodobé a prechádzajú do svojich protikladov, trvalú blaženosť dosahuje iba pokojná duša filozofa.
 
Podľa Epikura, spomedzi všetkých hodnôt je najhodnotnejšie priateľstvo<ref>Epikurove dôležitejšie náuky XXVII</ref>, keďže zohráva dôležitú úlohu v živote ľudí, prostredníctvom neho sa uľahčuje medziľudská komunikácia, a ľahšie je dosiahnuteľná radosť, teda aj priateľstvo patrí k cieľom ľudského života.
 
==== Erich Fromm ====
Erich Fromm rozlišuje medzi radosťou, potešením, veselosťou - krátkodobým povznášajúcim pocitom - a radosťou spätou s ľudskou sebarealizáciou. Radosť zo sebarealizácie ako životný princíp postavil do protikladu so životným princípom hedonizmu, znakom konzumnej spoločnosti.
 
==== Henri Bergson ====
Radosť vždy ohlasuje - hovorí [[Henri Bergson|Bergson]] -, že [[život|životu]]u sa darí, že získava pôdu, že získal [[víťazstvo]]: každá veľká radosť má víťazný prízvuk. Všade, kde je radosť, je tvorenie: čím bohatšie tvorenie, tým hlbšia radosť.
 
== Óda na radosť a hymna Európskej únie ==
[[fr:Plaisir]]
[[he:עונג]]
[[hi:आनन्द]]
[[hr:Zadovoljstvo]]
[[ia:Placer]]
118 288

úprav

Navigačné menu