Atómové jadro: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
SieBot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: ht:Nwayo
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: eu:Nukleo atomiko
Riadok 26: Riadok 26:
[[es:Núcleo atómico]]
[[es:Núcleo atómico]]
[[et:Aatomituum]]
[[et:Aatomituum]]
[[eu:Nukleo atomiko]]
[[fa:هسته اتم]]
[[fa:هسته اتم]]
[[fi:Atomiydin]]
[[fi:Atomiydin]]

Verzia z 20:01, 13. október 2010

Atómové jadro je kladne nabitá vnútorná časť atómu, obsahujúca až 99,9 % hmotnosti atómu. Pozostáva z nukleónov –protónov (kladne nabitých) a neutrónov (bez náboja). Hmotnosť protónu je 1,672 648 . 10 -27 kg. Hmotnosť neutrónu je o niečo väčšia - 1,674 954 . 10 -27. Obidva údaje sú pokojové hmotnosti daných častíc. Ako je vyššie spomenuté, protón má náboj. Hodnota náboja protónu je rovnako veľká ako hodnota náboja elektrónu, ale protón je kladná častica. QP = 1,602 . 10 -19 C. Hmotnosť protónov a neutrónov je neporovnateľne vyššia ako hmotnosť elektrónu. Priemer jadra atómu sa pohybuje rádovo v stotisícinách nanometroch. (Je zrejmé, že jadro vodíka bude menšie ako jadro železa, pričom velkosť celého atómu je stotisíckrát väčšia).

História

Jadro objavil v roku 1911 Ernest Rutherford. Realizoval nasledovný pokus. Tenko vylisovanú zlatú fóliu ostreľoval alfa časticami (sú to zvyškové jadrá hélia, kladne nabité.) Na druhej strane zachytával prejdené častice. Zistil, že iba časť častíc prešla cez fóliu v priamom smere, niektoré sa vychýlili a niektoré sa dokonca vrátili. To, že sa vrátili vysvetlil tým, že atómy zlata musia obsahovať kladnú časť, ktorá je schopná kladné alfa častice vrátiť naspäť.

Šablóna:Link FA