Parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Rainbot (diskusia | príspevky)
Riadok 72: Riadok 72:
[[it:Teoria della parità dei poteri di acquisto]]
[[it:Teoria della parità dei poteri di acquisto]]
[[ja:購買力平価説]]
[[ja:購買力平価説]]
[[jv:Kaseimbangan kemampuan blanja]]
[[ka:მსყიდველობითი უნარის პარიტეტი]]
[[ka:მსყიდველობითი უნარის პარიტეტი]]
[[kk:Аларман қабілет тепетендігі]]
[[kk:Аларман қабілет тепетендігі]]
Riadok 97: Riadok 98:
[[tr:Satın alma gücü paritesi]]
[[tr:Satın alma gücü paritesi]]
[[uk:Паритет купівельної спроможності]]
[[uk:Паритет купівельної спроможності]]
[[ur:تعادل قوت خرید]]
[[ur:مساوی قوتِ خرید]]
[[vi:Sức mua tương đương]]
[[vi:Sức mua tương đương]]
[[zh:购买力平价]]
[[zh:购买力平价]]

Verzia z 17:20, 26. október 2010

Parita kúpnej sily (PKS, po angl. „purchasing power parity“ - PPP) je (teoretický) výmenný kurz mien dvoch štátov definovaný ako rovný pomeru vnútorných kúpnych síl daných štátov, teda rovný pomeru cenových hladín daných štátov

Vzorce

Symboly:

  • A, B sú štáty
  • 1,2 atď. sú jednotlivé druhy tovarov/služieb
  • p = cena
  • q = množstvo
  • HNP = hrubý národný produkt
  • qX1 + qX2... = kôš tovarov a služieb krajiny X

PKS

Príslušné vzorce znejú:

PKS = (pA1. qB1 + pA2. qB2+…) / (pB1. qB1 + pB2. qB2+…) = HNPA v množstvách prevzatých z krajiny B / HNPB

alebo

PKS = (pA1. qA1 + pA2. qA2+…) / (pB1. qA1 + pB2. qA2+…) = HNPA / HNPB v množstvách prevzatých z krajiny A

Vyššie uvedené čísla sú technicky tzv. cenové indexy. Výsledky z oboch vzorcov spravidla nie sú rovnaké.

Objemové indexy

Pri porovnávaní HNP či HDP krajín sa používa aj trocha odlišný postup, ktorý sa v literatúre často označuje ako "prepočet pomocou parity kúpnej sily", hoci sa tu parita kúpnej sily zohľadňuje len implicitne, pretože technicky teoretický výmenný kurz, ktorý sa tu použije, nie je parita kúpnej sily.


I = (pB1. qA1 + pB2. qA2+…) / (pB1. qB1 + pB2. qB2+…) = HNPA v cenách prevzatých z krajiny B / HNPB

alebo

I = (pA1. qA1 + pA2. qA2+…) / (pA1. qB1 + pA2. qB2+…)= HNPA / HNPB v cenách prevzatých z krajiny A

Vyššie uvedené čísla sú technicky tzv. objemové indexy. Výsledky z oboch vzorcov spravidla nie sú rovnaké.

Charakteristika

Pre všetky porovnávané štáty sa teda používa rovnaký kôš tovarov a služieb vyjadrený v domácej mene. Ak sa HDP na obyvateľa prepočíta kurzom vyjadreným PKS, je to presnejšie vyjadrenie životnej úrovne danej krajiny než pri použití normálneho výmenného kurzu.

Používanie PKS bolo vyvinuté na Pensylvánskej univerzite v päťdesiatych rokoch minulého storočia. USA pri použití kurzov vyjadrených PKS končia v tabuľkách HDP vyššie z dôvodov nižších cien; USA sú totiž obrovským trhom, kde vysoká konkurencia znižuje ceny.

Výhody

Bežným meradlom životnej úrovne je HDP na obyvateľa vyjadrené paritou kúpnej sily. Nahradením normálnych menových kurzov kurzami vyjadrenými paritou kúpnej sily sa izoluje fluktuácia menových kurzov. Inak by zmena kurzu dolára napríklad oproti korune znamenala aj štatistickú zmenu životnej úrovne. Intuitívne však vieme, že sa naša životná úroveň nezlepšila o 40 %, aj keď sa koruna nedávno o 40 % proti doláru posilnila. Takisto používanie HDP na osobu podľa parity kúpnej sily bolo užitočné pri porovnávaní životnej úrovne medzi bývalými socialistickými ekonomikami, ktoré mali umelé, nerealistické menové kurzy. Napriek tomu, že napríklad v USA bolo HDP na obyvateľa desaťkrát vyššie, životná úroveň nebola v pomere desať ku jednej.

Nevýhody

Hoci používanie menových kurzov vyjadrených PKS na porovnávanie je zlepšením voči používaniu nominálneho kurzu, určité výsledky sú zavádzajúce. Predovšetkým sa štatistické váženie v košíku považuje za celosvetovo rovnaké; predpokladá sa napríklad, že cena plynu v trópoch má tu istú váhu ako na Islande.

Výber konkrétnych tovarov v balíku prináša úmyselné či neúmyselné skresľovanie. Okrem toho sa v košíku neprihliada na kvalitu tovarov: Hoci PKS porovnáva tovar pivo v dvoch krajinách, fľaša kvalitného piva nie je to isté, ako fľaša nekvalitného piva v niektorej krajine Karibiku.

Hrubý domáci produkt na obyvateľa (či už vyjadrený PKS alebo inak) meria iba jednu zložku kvality života danej krajiny. Určité ďalšie parametre, ako kvalita škôl, zdravotníctva, znečisťovanie ovzdušia, či nerovnosti životnej úrovne medzi občanmi, ťažko vyjadriť jedným číslom.