Parná turbína



Rotor parnej turbíny z poľského torpédoborca ORP Wicher II

Parnú turbínu vynašiel Sir Charles Parsons v roku 1884. Postupne bola zdokonaľovaná a spolu so spaľovacím motorom v dvadsiatom storočí postupne nahradila parný stroj, ktorý predčí účinnosťou.

Jedná sa o krútiaci tepelný stroj, transformujúci kinetickú energiu a tepelnú energiu prúdiacej pary na mechanický rotačný pohyb prenášaný na os resp. Hriadeľ stroja.

Skladá sa z jedného alebo viacerých postupne sa zväčšujúcich lopatkových kolies. Lopatkové kolesá, ktoré sú súčasťou statora stroja, sa nazývajú rozvádzacie. Tie, ktoré sú spojené s rotujúcou osou (resp. sú umiestnené na hriadeli) stroja, sa nazývajú obežné a spolu s osou tvoria rotor.

Pre zvýšenie účinnosti bývajú zvyčajne veľké parné turbíny rozdelené na niekoľko dielov - vysokotlakový a nízkotlakový, prípadne aj strednotlakové stupne. Medzi nimi môže byť aj regenerátor pary, ktorý znova ohreje expanziou vychladenú paru, čím zväčší (za cenu dodania relatívne malého množstva energie) jej objem.

Parná turbína je využívaná predovšetkým v energetike pre pohon alternátorov (tepelná elektráreň, jadrová elektráreň), s ktorým býva mechanicky spojená spoločným hriadeľom. Parná turbína sa ale používa aj ako lodný pohon (parník, bojová loď, jadrová ponorka).

Pozri aj

• Turbína

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Parní turbína na českej Wikipédii.