Zemská kôra: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
MystBot (diskusia | príspevky)
d robot Odobral: sq:Korja e tokës
Riadok 8: Riadok 8:
[[Súbor:World geologic provinces.jpg|thumb|right|300px|<br />'''Oceánska kôra''' - vek{{Legenda|#cde|0-20 Ma}}{{Legenda|#abc|20-65 Ma}}{{Legenda|#89a|>65 Ma}}'''Pevninská kôra''' - rozdelenie{{Legenda|#f96|Prekambrické [[Štít (geológia)|štíty]]}}{{Legenda|#f9c|[[Tabuľa (geológia)|Tabuľa]]}}{{Legenda|#9fc|[[Orogenéza|Orogénne pásma]]}}{{Legenda|#9cf|[[Panva (geológia)|Panvy]]}}{{Legenda|#969|Veľké [[Vyvretá hornina|vulkanické]] provincie}}{{Legenda|#ff9|Kontinentálny [[šelf]]}}
[[Súbor:World geologic provinces.jpg|thumb|right|300px|<br />'''Oceánska kôra''' - vek{{Legenda|#cde|0-20 Ma}}{{Legenda|#abc|20-65 Ma}}{{Legenda|#89a|>65 Ma}}'''Pevninská kôra''' - rozdelenie{{Legenda|#f96|Prekambrické [[Štít (geológia)|štíty]]}}{{Legenda|#f9c|[[Tabuľa (geológia)|Tabuľa]]}}{{Legenda|#9fc|[[Orogenéza|Orogénne pásma]]}}{{Legenda|#9cf|[[Panva (geológia)|Panvy]]}}{{Legenda|#969|Veľké [[Vyvretá hornina|vulkanické]] provincie}}{{Legenda|#ff9|Kontinentálny [[šelf]]}}
]]
]]
Pevninská kôra sa zvykne nazývať aj ''[[Sial|SiAl]]'' (podľa latinských názvov najčastejšie sa vyskytujúcich prvkov [[kremík]]a a [[hliník]]a). Tvorená je prevažne alkalickými kremičitanmi a hlinitokremičitanmi. Z petrologického hľadiska sa jedná prevažne o [[granit]]y ich [[granitoid|variácie]]. Na granitovom podklade sa nachádza hrubý pokryv zvetralín a [[Usadená hornina|sedimentárnych]] hornín ([[pieskovec|pieskovcov]], [[bridlica (sediment)|bridlíc]], [[vápenec|vápencov]] a [[dolomit (hornina)|dolomitov]]). Pod granitovou vrstvou sa obvykle vyskytuje ešte [[bazalt]]ová vrstva.
Pevninská kôra sa nezvykne nazývať aj ''[[Sial|SiAl]]'' (podľa latinských názvov najčastejšie sa vyskytujúcich prvkov [[kremík]]a a [[hliník]]a). Tvorená je prevažne alkalickými kremičitanmi a hlinitokremičitanmi. Z petrologického hľadiska sa jedná prevažne o [[granit]]y ich [[granitoid|variácie]]. Na granitovom podklade sa nachádza hrubý pokryv zvetralín a [[Usadená hornina|sedimentárnych]] hornín ([[pieskovec|pieskovcov]], [[bridlica (sediment)|bridlíc]], [[vápenec|vápencov]] a [[dolomit (hornina)|dolomitov]]). Pod granitovou vrstvou sa obvykle vyskytuje ešte [[bazalt]]ová vrstva.


Najstaršia pevninská kôra bola objavená v západnej [[Austrália (svetadiel)|Austrálii]] - 3,9&nbsp;mld.&nbsp;rokov, centrálne časti [[Kanadský štít|Kanadského]] a [[Baltický štít|Baltického štítu]] sú približne rovnako staré. Podstatná časť zemskej kôry sa vytvorila medzi 3,4&nbsp;a 2,4&nbsp;mld.&nbsp;rokov v [[archaikum|archaiku]]. Väčšina časť týchto hornín je lokalizovaná v [[kratón]]och, hrubých okolo 70&nbsp;km.
Najstaršia pevninská kôra bola objavená v západnej [[Austrália (svetadiel)|Austrálii]] - 3,9&nbsp;mld.&nbsp;rokov, centrálne časti [[Kanadský štít|Kanadského]] a [[Baltický štít|Baltického štítu]] sú približne rovnako staré. Podstatná časť zemskej kôry sa vytvorila medzi 3,4&nbsp;a 2,4&nbsp;mld.&nbsp;rokov v [[archaikum|archaiku]]. Väčšina časť týchto hornín je lokalizovaná v [[kratón]]och, hrubých okolo 70&nbsp;km.

Verzia z 16:08, 11. november 2010

     Zemská kôra

Zemská kôra je najvrchnejšia geologická vrstva Zeme. Rozdeľuje sa na pevninskú a oceánsku kôru. Pod ňou sa nachádza plášť, od ktorého je oddelená rozhraním: Mohorovičićovou diskontinuitou, kde sa radikálne menia fyzikálne charakteristiky. Menej výrazná diskontinuita (Conradova) oddeľuje granitovú a bazaltovú vrstvu kôry. Hmotnosť kôry je 2,8×1022 kg (z toho 21 % tvorí oceánska kôra a zvyšok kontinentálna), čo predstavuje 0,473 % celkovej hmotnosti Zeme.

Kôra, spolu s vrchnou časťou plášťa tvorí pevnú vrstvu povrchu Zeme: litosféru, ktorá je rozlámaná na viacero platní, „plávajúcich“ na plastickej vrstve: astenosfére.

Pevninská kôra

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kontinentálna zemská kôra

Oceánska kôra - vek
     0-20 Ma
     20-65 Ma
     >65 Ma
Pevninská kôra - rozdelenie
     Prekambrické štíty
     Tabuľa
     Panvy
     Veľké vulkanické provincie
     Kontinentálny šelf

Pevninská kôra sa nezvykne nazývať aj SiAl (podľa latinských názvov najčastejšie sa vyskytujúcich prvkov kremíka a hliníka). Tvorená je prevažne alkalickými kremičitanmi a hlinitokremičitanmi. Z petrologického hľadiska sa jedná prevažne o granity ich variácie. Na granitovom podklade sa nachádza hrubý pokryv zvetralín a sedimentárnych hornín (pieskovcov, bridlíc, vápencov a dolomitov). Pod granitovou vrstvou sa obvykle vyskytuje ešte bazaltová vrstva.

Najstaršia pevninská kôra bola objavená v západnej Austrálii - 3,9 mld. rokov, centrálne časti Kanadského a Baltického štítu sú približne rovnako staré. Podstatná časť zemskej kôry sa vytvorila medzi 3,4 a 2,4 mld. rokov v archaiku. Väčšina časť týchto hornín je lokalizovaná v kratónoch, hrubých okolo 70 km.

Oceánska kôra

Bližšie informácie v hlavnom článku: Oceánska zemská kôra

Oceánska kôra, na rozdiel od pevninskej je monotónnejšia, tvoria ju prevažne bazalty, na ktorých sa nachádza vrstva sedimentov. Pod bazaltami sú ich hlbinné ekvivalenty gabrá a ešte hlbšie aj peridotity. Nazýva sa aj SiMa (kremík a horčík). Je podstatne mladšia (najstaršie oceánske bazalty in situ majú okolo 200 mil. rokov). Má menšiu hrúbku, do 10 km (v stredooceánskych chrbtoch je jej hrúbka prakticky nulová) a mierne väčšiu hustotu.

Oceánska kôra sa neustále vytvára (v stredooceánskych chrbtoch) výstupom a utuhnutím magiem z hranice spodného plášťa. Vďaka tomuto sa morské dno pomaly rozširuje. Naopak, v subdukčných zónach oceánska kôra poklesáva naspäť do plášťa a zaniká. Tento proces, spolu s ďalšími fenoménmi popisuje teória platňovej tektoniky.

Zloženie


Chemické zloženie zemskej kôry
Celá kôra Pevninská kôra Oceánska kôra
Prvok Obsah (hm. %) Oxid Obsah (hm. %) Oxid Obsah (hm. %)
Kyslík 46,6 --- --- --- ---
Kremík 27,8 SiO2 59,1 SiO2 50,5
Hliník 8,1 Al2O3 15,8 Al2O3 15
Železo 5,0 FeO + Fe2O3 6,6 FeO + Fe2O3 10,5
Vápnik 3,6 CaO 6,4 CaO 11,5
Sodík 2,8 Na2O 3,2 Na2O 2,5
Draslík 2,6 K2O 1,88 K2O 0,1
Horčík 2,0 MgO 4,4 MgO 7,5
Ostatné 1,6 Ostatné 2,6 Ostatné 3,5

Pozri aj