Heisenbergov princíp neurčitosti: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
MichalT (diskusia | príspevky)
pôvodný odkaz mal malú relevanciu voči predmetu článku a vyzerá ako originálny výskum
DixonDBot (diskusia | príspevky)
d robot Zmenil: ko:불확정성 원리
Riadok 36: Riadok 36:
[[it:Principio di indeterminazione di Heisenberg]]
[[it:Principio di indeterminazione di Heisenberg]]
[[ja:不確定性原理]]
[[ja:不確定性原理]]
[[ko:불확정성원리]]
[[ko:불확정성 원리]]
[[lt:Heizenbergo neapibrėžtumo principas]]
[[lt:Heizenbergo neapibrėžtumo principas]]
[[lv:Heizenberga nenoteiktības princips]]
[[lv:Heizenberga nenoteiktības princips]]

Verzia z 10:50, 22. november 2010

Princíp neurčitosti alebo Heisenbergov princíp je jeden zo základných pojmov kvantovej mechaniky (objavený a formulovaný Wernerom Heisenbergom). Podľa tohto princípu isté dvojice pozorovateľných veličín (ako napr. poloha a hybnosť alebo čas a energia) nemôžu byť súčasne známe s vyššou presnosťou, než aká je daná hornou hranicou, vyjadrenou pomocou Planckovej konštanty. Čím presnejšie zmeriame jednu veličinu, tým nepresnejšie zmeriame druhú veličinu.

Princíp teda hovorí, že nie je možné presne poznať hybnosť a rýchlosť častice súčasne, pretože samo meranie ovplyvňuje výsledok. V našom každodennom svete dokážeme spraviť dostatočne citlivé merania, ale v kvantových systémoch to tak nie je.

Ak chceme časticu veľmi presne lokalizovať, je nutné použiť svetlo s krátkou vlnovou dĺžkou, pretože vlnová dĺžka určuje najmenšiu oblasť, kde môžeme časticu lokalizovať. Avšak čím je vlnová dĺžka menšia, tým je energia fotónu, ktorý narazí do častice, väčšia, takže po náraze vznikne veľká zmena hybnosti.

Ak by sme pokus spravili naopak, chceli by sme poznať presnú hybnosť, musíme použiť svetlo s nízkou energiou, čiže veľkou vlnovou dĺžkou, aby sme systém len minimálne ovplyvnili, ale pri veľkej vlnovej dĺžke nastáva neurčitosť v meraní polohy.

Externé odkazy