Racionalizmus (filozofia): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 21:09, 25. apríl 2006

Racionalizmus je stanovisko rozumu, súbor filozofických smerov, ktoré do centra svojej pozornosti stavajú rozličné druhy rozumu (ratio), myslenie a um, racionalitu a logické usporiadanie vecí. Po nábehoch k objektivistickému racionalizmu v antike dochádza k systematizácii vlastného, subjektivistického racionalizmu v 17. storočí a v 18. storočí, a to najmä v dielach Descarta, Spinozu, Leibniza a Ch. Wolffa. Pascal, ako aj empiristi John Locke, Hume, Condillac proti racionalizmu bojovali. O prekonanie protirečenia medzi racionalizmom a empirizmom sa vo svojej koncepcii kriticizmu zaslúžil Kant. Fichte, Schelling, Hegel sa opäť vracajú k objektivistickému racionalizmu či presnejšie k panlogizmu.

Plne racionalistický je historický materializmus, pozitivizmus, pragmatizmus a od týchto filozofií závislé alebo nimi ovplyvnené myšlienkové smery súčasnosti: marxizmus, novopozitivizmus, logicizmus, fyzikalizmus.

Racionalizmus je spôsobom myslenia osvietenstva a zdieľa jeho optimizmus, pokiaľ verí v bezhraničné možnosti ľudského poznania. Racionalizmus uznáva iba dočasne, nie však principiálne neriešiteľné problémy. V poosvietenskom období sa výrazne stavala proti racionalizmu romantika, iracionalizmus ( Schopenhauer, Kierkegaard, Main de Biran, Nietzsche) a filozofia života ( Bergson, Dilthey), hoci nezriedka a nechcene v ňom sami neprestali väziť.

Za racionalizmus možno považovať každú doktrínu, ktorá z metafyzického hľadiska vyhlasuje, že nič neexistuje bez dôvodu a teda že nič nie je nepochopiteľné rozumom.

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

@@ Riadok 2: / Riadok 2: @@
 druhy rozumu (ratio), myslenie a um, racionalitu a logické usporiadanie vecí. Po nábehoch
 k objektivistickému racionalizmu v antike dochádza k systematizácii vlastného, subjektivistického
-racionalizmu v [[17. stor]]očí a v [[18. stor]]očí, a to najmä v dielach [[Descartes|Descarta]],
+racionalizmu v [[17. storočie|17. storočí]] a v [[18. storočie|18. storočí]], a to najmä v dielach [[Descartes|Descarta]],
-[[Spinoza|Spinozu]], [[Leibniz]]a a [[Ch. Wolff]]a. [[Pascal]], ako aj empiristi [[Locke]], [[Hume]],
+[[Baruch Spinoza|Spinozu]], [[Leibniz]]a a [[Christian Wolff|Ch. Wolffa]]. [[Pascal]], ako aj empiristi [[John Locke]], [[David Hume|Hume]],
-[[Condillac]] proti racionalizmu bojovali. O prekonanie protirečenia medzi racionalizmom a empirizmom
+[[Etienne Bonnot de Condillac|Condillac]] proti racionalizmu bojovali. O prekonanie protirečenia medzi racionalizmom a empirizmom
 sa vo svojej koncepcii kriticizmu zaslúžil [[Kant]]. [[Fichte]], [[Schelling]], [[Hegel]] sa opäť
-vracajú k objektivistickému racionalizmu či presnejšie k panlogizmu. Plne racionalistický je
+vracajú k objektivistickému racionalizmu či presnejšie k panlogizmu.
-[[historický materializmus]], [[pozitivizmus]], [[pragmatizmus]] a od týchto filozofií závislé
+Plne racionalistický je [[historický materializmus]], [[pozitivizmus]], [[pragmatizmus]] a od týchto filozofií závislé
 alebo nimi ovplyvnené myšlienkové smery súčasnosti: [[marxizmus]], [[novopozitivizmus]], [[logicizmus]], [[fyzikalizmus]].
@@ Riadok 13: / Riadok 14: @@
 v bezhraničné možnosti ľudského poznania. Racionalizmus uznáva iba dočasne, nie však principiálne
 neriešiteľné problémy. V poosvietenskom období sa výrazne stavala proti racionalizmu romantika,
-[[iracionalizmus]] ( [[Schopenhauer]], [[Kierkegaard]], Main de Biran, [[Nietzsche]]) a filozofia života
+[[iracionalizmus]] ( [[Arthur Schopenhauer|Schopenhauer]], [[Kierkegaard]], Main de Biran, [[Nietzsche]]) a filozofia života
-( [[Bergson]], [[Dilthey]]), hoci nezriedka a nechcene v ňom sami neprestali väziť.
+( [[Henri Bergson|Bergson]], [[Wilhelm Dilthey|Dilthey]]), hoci nezriedka a nechcene v ňom sami neprestali väziť.
 Za racionalizmus možno považovať každú doktrínu, ktorá z metafyzického hľadiska vyhlasuje,