Ožďany

Ožďany
obec
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický
Okres	Rimavská Sobota
Región	Gemer - Suchánska dolina
Nadmorská výška	213 m n. m.
Rozloha	0 km² ( ha)
Obyvateľstvo	(31. 12. 2023)
Hustota	obyv./km²
Starosta	Ján Ďurčák
PSČ	980 11
ŠÚJ	24573
EČV (do r. 2022)	RS
Tel. predvoľba	0 47
Adresa obecného úradu	Obecný úrad 98011 Ožďany
E-mailová adresa	obecozdany@stonline.sk
Telefón	047-569 41 46
Fax	047-569 46 46
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Ožďany
Webová stránka: ozdany.sk
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Panoráma obce Ožďany

Ožďany (maď. Osgyán) sú obec na Slovensku v Banskobystrickom kraji v okrese Rimavská Sobota.

Polohopis

Priľahlé časti obce

Antalka, Apátik, Babin most, Bálince, Čierna lúka, Duránciho štavica, Mlynárka, Sibukor, Tehlovňa, Židovo, Žíp (osada, nie obec Žíp)

Vodné toky a plochy

• potok Suchá
• Ožďanský rybník - vodná nádrž o rozlohe 8ha pri ústí Maštinského potoka

• 
  Rybník pri Ožďanoch

História

Vďaka priaznivej polohe bola obec osídlená už v mladšej dobe kamennej. Hoci stredoveká osada tu existovala už v 13. storočí, prvá písomná zmienka, v ktorej sa spomína obec i farnosť, pochádza až z roku 1332. Pôvodne patrila rodine Orléovcov, neskôr Bakošovcom a od 17. storočia Korponayovcom a Luzénszkovcom. V obci sa nachádzal hrad, postavený začiatkom 14. storočia. V roku 1452 ho obsadili Husiti - vojská Jána Jiskru z Brandýsa ktorý ho držali až do roku 1460. V roku 1552 František Bobek z tohoto kaštieľa viedol neúspešný útok na mesto Fiľakovo, ktoré bolo v tej dobe pod vládov Turkov.

Pamiatky

Kaštieľ Ožďany

V Ožďanoch je kaštieľ, ktorý si v tomto prehľade zasluhuje zmienku z viacerých dôvodov. Pôvodne renesančný poschodový kaštieľ postavili na návrší v prvej polovici 17.storočia na mieste, kde stál starší hrad pravdepodobne zo začiatku 14.storočia, ktorý v roku 1604 vypálilo cisárske vojsko. Zvyšky gotického hradu boli včlenené do nového kaštieľa, ktorý má pôdorys nepravidelného štvoruholníka. Jeho krídla majú rozličnú dĺžku - čelné juhozápadné krídlo je mierne navonok zalomené, protiľahlé len čiastočne (doplnené múrom so zadnou bránkou na nádvorie). Vstup do kaštieľa nie je v osi, ale v ľavej časti predného krídla. Kaštieľ v polovici 18.storočia prestavali a prefasádovali aj štyri nárožné veže. Krídla dostali niektoré nové klenby, v rohu nádvoria pristavali schodište, takže kaštieľ mal okrem schodiska v severozápadnom krídle ďalšie v južnom rohu a pri východnej veži. Najväčšiu zmenu priniesla prestavba fasády. Vstupnú časť zdôraznila vystupujúca bočná výplň pilastrov s prestavanými stĺpmi. Na ich bohaté rímsové hlavice dosadá stlačený oblúk až vo výške rímsy strechy. V pravej časti priečelia neskôr pristavali na štyroch stĺpoch balkón, ktorý mal vyvážiť veľké architektonické zdôraznenie portálu.

• 
  Kaštieľ Ožďany
• 
  Vstupná brána
• 
  Nádvorie

V parku kaštieľa postavili klasicistický pavilón a v prvej polovici 19. storočia pri kaštieli empírovú stavbu v podobe gréckeho chrámu in antis. Menšie opravy na kaštieli už veľa nezmenili a do druhej svetovej vojny bol obývaný. Väčšiu ujmu utrpel v roku 1945, keď bol značne poškodený priamymi zásahmi. Pred zánikom zachránila objekt aspoň provizórna oprava v rokoch 1951-1953 (namiesto jednej nárožnej veže postavili štvorhrannú a obnovili strechu).

Informácie sú z knihy: Štefan Pisoň - Hrady, zámky a kaštiele, 1973

Na severnej strane za kaštieľom sa nachádza rozsiahly park. Údajne je v ňom pochovaná Juliana Korponayová známa ako Levočská biela pani. Park sa dnes už nepoužíva, je zarastený. Kedysi sa v ňom konali "guláš párty" spojené väčšinou s dňom detí.

Ožďanské lýceum

V obci sa dlhé roky nachádzalo latinské lýceum. Vo všeobecnosti je považované za predchodcu gymnázia v Rimavskej Sobote. Bol to typ vtedajších latinských škôl s primitívnou metódou „mechanického“ učenia. Lýceum sídlilo v obci Ožďany 210 rokov, konkrétne v rokoch 1643 až 1853. Počas tejto dlhej činnosti lýceum hostilo niekoľko známych osobností, či už v roli profesorov, rektorov, kantorov, či samotných študentov. Medzi nich patria:

• Ján Francisci-Rimavský
• Michal Miloslav Bakulíni
• Samuel Kallaš
• Karol Kellner
• Ján Chalupka
• Ján Botto
• Samuel Reuss
• Juraj Palkovič
• a iní

Zakladateľom lýcea bol zemský pán Gabriel Bakoš, ktorý presídlil existujúce lýceum z Fiľakova v období Rákocziho povstania. Na počiatku lýceum sídlilo priamo v kaštieli u zemského pána Bakoša. Bohužiaľ ho v roku 1742 zničil požiar. Následne pán G. Korponay, vtedajší zemepán, dal postaviť novú školskú budovu, už priamo v obci.

V súčasnosti je na budove Obecného úradu umiestnená pamätná tabuľa na počesť tohoto lýcea.

Kostoly

V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol z 18.storočia a evanjelický kostol z roku 1825.

• 
  Rímskokatolícky kostol
• 
  Evanjelický kostol

Osobnosti

Levočská Biela pani z Oždian

Západne od Rimavskej Soboty leží pri hlavnej ceste smerom na Lučenec a na východnom okraji Lučeneckej kotliny obec Ožďany. Túto dedinku každý soboťan pozná, no možno málokto vie, že výnimočná Levočská biela pani, ktorej príbeh majstrovsky zvečnil maďarský spisovateľ Mór Jókai, pochádzala práve z Oždian. Biela pani (Júlia Korponayová), skutočne žila a v celých uhorských dejinách je to prvá a údajne jediná žena, ktorá sa dopustila vlastizrady. Kvôli tomuto činu bola odsúdená a neskôr popravená.

Levočská Biela pani (Júlia Korponayová) pochádzala z Oždian a bola dcérou Žigmunda Géczyho, plukovníka telesnej stráže Imricha Thokolyho. Stala sa manželkou jedného z hradných pánov v čase stavovského povstania Františka II. Rákocziho. Júliin manžel Ján Korponay stál na strane cisára, avšak kvôli žene sa dal na stranu kurucov. Júlia, sa v snahe získať pre svojho syna skonfiškovaný rodový majetok údajne stala cisárskou špiónkou. Vyslali ju do Levoče, ktorá bola v obkľúčení cisárskeho vojska. Stala sa milenkou kuruckého veliteľa baróna Štefana Andrássyho, ktorému potajomky zobrala kľúče od mestskej brány. Krátko na to vpustila cisárske vojsko do mesta, ktoré padlo bez boja. Získanú dôveru cisárskej strany podľa legendy stratila, keď v roku 1712 prijala, namiesto otca, ktorý nebol doma, listy od kuruckých emigrantov z Poľska, ktoré vyzývali na nové povstanie. Obvinili ju zo zrady a 25. septembra 1714 ju ako 25-ročnú popravili.

Ján Chalupka

Ján Chalupka, pseudonymy Anonymus Belae Regis Notarius, Chlk, CLVI a i. (* 28. október 1791, Horná Mičiná – † 15. júl 1871, Brezno) bol slovenský dramatik, publicista, prozaik a evanjelický kňaz.

Juraj Palkovič

Juraj Palkovič (* 27. február 1769, Rimavská Baňa – † 13. jún 1850, Bratislava) bol slovenský básnik, novinár, prekladateľ, pedagóg, organizátor kultúrneho života, profesor bratislavského evanjelického lýcea (na ktorom umožnil činnosť Ľudovítovi Štúrovi) a v rokoch 1832 - 1836 poslanec uhorského snemu za mesto Krupina.

Samuel Reuss

Samuel Reuss (* 8. september 1783 Slovenská Ľupča - † 22. december 1852 Revúca) bol etnograf, historik, evanjelický kňaz.

Ján Francisci-Rimavský

Ján Francisci-Rimavský, vlastným menom Ján Francisci, tiež Janko Francisci, pseudonymy Janko Rimavský, Slavoľub, Vratislav Rimavský a iné (* 1. jún 1822, Hnúšťa – † 7. marec 1905, Martin) bol slovenský básnik, prozaik, prekladateľ, publicista a politik, spolupracovník Ľudovíta Štúra.

Ján Botto

Ján Botto, (pseudonymy Janko Maginhradský a i.) (* 27. január 1829, Vyšný Skálnik – † 28. apríl 1881, Banská Bystrica) bol slovenský romantický básnik, autor balád a povestí inšpirovaných ľudovou poéziou.

Ľudovít Kubáni

Ľudovít Kubáni, (pseudonym Hladovanský)(* 16. október 1830, Slovenské Zahorany, teraz Horné Zahorany – † 30. november 1869, Rimavské Brezovo) bol slovenský básnik, prozaik, literárny kritik a dramatik.

Samuel Kollár

Samuel Kollár (* 14.január 1769, Hrnčiarska Ves – † 8. august 1830, Čerenčany) bol historik.

Michal Miloslav Bakulíni

Michal Miloslav Bakulíni (* 1875 - † 1882) - revolucionár.

Šport

Futbalový klub

• Muži: 1. trieda ObFZ Rimavská Sobota
• Dorast': 1. trieda ObFZ Rimavská Sobota
• Žiaci: 1. trieda ObFZ Rimavská Sobota

Šport v škole

Žiaci Ožďanskej základnej školy majú možnosť zúčastňovať sa každý pracovný deň od 13:00 do 15:00 pohybových krúžkov, kde si môžu vybrať z rôznych aktivít, napr.: futbal, tenis, vybíjaná, hádzaná, basketbal, softbal.

Každý piatok od 13:00 do 15:00 môžu hrať street hockey, prihlásiť sa môže každý žiak druhého stupňa.

V zime sa každoročne za pomoci dobrovoľného hasičského zboru, učiteľov a aj niektorých žiakov robí v škole ľad. Je prístupný všetkým obyvateľom obce zadarmo kedykoľvek.

Pravidelné podujatia

• Akcia ku dňu detí, koná sa každoročne na futbalovom ihrisku. Dobrovoľníci pripravujú pre deti rôzne súťaže.
• 'Mikuláš, každý rok sa koná akcia ku sviatku sv. Mikuláša. Svoje nacvičené tance, scénky a pod. prezentujú deti v miestnom kultúrnom dome. Vystupujú tu deti prevažne z materskej školy a zo základnej školy.

Doprava

Rýchlostný cestný úsek má dĺžku 6,09 km. Výstavba sa začala v decembri 2004. Postavený je v polovičnom profile (R11,5/100). Pri koncoch úseku sú dočasné úrovňové križovatky. Na trase sú 4 mosty s celkovou dĺžkou 0,86 km a dve premostenia ponad R2. Nahradí cestu I/50 prechádzajúcu cez Ožďany. Skráti cestu medzi Lučencom a Rimavskou Sobotou o 0,4 km. Ročná priemerná denná intenzita na ceste I/50 Ožďany - Rimavská Sobota v roku 2005 dosahovala 7443 vozidiel za 24 hodín (v roku 2000 dosahovala 5821 v./24h). Úsek uviedli do prevádzky 4.decembra 2006.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ožďany

Externé odkazy

• Neoficiálny portál o obci Ožďany
• Základná škola v Ožďanoch
• Zelený mlyn pri Ožďanoch