Molpír: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 06:55, 26. apríl 2006

Molpír je vrch (354 m n.m.) nad obcou Smolenice v Malých Karpatoch a praveké hradisko na tomto vrchu.

Na vrchu Molpír nad Smolenicami v Malých Karpatoch sa približne v šiestom storočí pred Kristom (staršia železná doba – halštatská doba) na rozlohe 12-14 hektárov rozprestieralo veľké hradisko. Skladalo sa z troch nádvorí obtočených valmi. Impozantné opevnenie bolo postavené z voľne loženého kamenia, spevnené násypmi a drevenými konštrukciami. Našli sa tu stopy veží, opevnených brán a okrúhla bašta. Z vnútornej strany najvyššieho opevnenia bol pristavený rad obytných drevených zrubov. Na hornom nádvorí, „akropole“, bol na svoju dobu veľký kamenný panský dom a rady terás s obydliami. Kultové miesto, tzv. chrám, bol vytesaný do skaly (202 x 6 m). V ňom boli tri do červena vypálené obetiská, pri nich lebka a kosti asi dvojročného dieťaťa, rozbité mesiačikovité a geometrické idoly. Dokladom kultu je aj ľudská lebka v základoch jedného domu. Zistili sa stopy po rôznej remeselnej výrobe a spracovávaní železa a bronzu.

Ekonomika osady bola založená na remeselnej výrobe (okrem železiarstva (nástroje, zbrane, nože), odlievaní bronzu (tégliky), výrobe kamenných žarnovov, tkáčstve a na obchode. Kontakt s vyspelým juhohalštatským svetom dokladajú loďkovité spony, ihlice, jantárové a sklené perly i napodobneniny bronzových nádob v keramike. V čase rozkvetu tu žilo asi 800 ľudí. Našli sa pozostatky po ľudských obetiach, takže obyvatelia Molpíru boli pravdepodobne kanibali. Hradisko kalenderberskej kultúry bolo zničené niekedy okolo roku 570 pred Kr.

Zánik hradiska súvisí s množstvom kovových streliek z vnútornej aj vonkajšej strany valov, jedinou obeťou vojenského konfliktu je však obranca zabitý v tretej bráne. Útočníci používali tie isté strelky ako obrancovia. Zánik teda nepriniesli útočníci z východu, ale vzájomné konflikty domácich skupín, súvisiace pravdepodobne so vznikajúcou kultúrou kočovníkov v Karpatskej kotline, označovanej ako kultúra Vekerzug. Ohlasmi jej vzniku sú aj prvé predmety zdobené odlišným štýlom, ktoré nachádzame v najmladších vrstvách hradiska.

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 '''Molpír''' je vrch (354 m n.m.) nad obcou [[Smolenice]] v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]] a praveké [[hradisko]] na tomto vrchu.
-Na vrchu Molpír nad Smolenicami v Malých Karpatoch sa približne v [[šieste storočie pred Kr.|šiestom storočí pred Kristom ]] (staršia [[železná doba]] – [[halštatská doba]]) na rozlohe 12-14 hektárov rozprestieralo veľké [[hradisko]]. Skladalo sa z troch nádvorí obtočených valmi. Impozantné opevnenie bolo postavené z voľne loženého kamenia, spevnené násypmi a drevenými konštrukciami. Našli sa tu stopy veží, opevnených brán a okrúhla bašta. Z vnútornej strany najvyššieho opevnenia bol pristavený rad obytných drevených zrubov. Na hornom nádvorí, „akropole“, bol na svoju dobu veľký kamenný panský dom a rady terás s obydliami. Kultové miesto, tzv. chrám, bol vytesaný do skaly (202 x 6 m). V ňom boli tri do červena vypálené obetiská, pri nich [[lebka]] a kosti asi dvojročného dieťaťa, rozbité mesiačikovité a geometrické idoly. Dokladom kultu je aj ľudská lebka v základoch jedného domu. Zistili sa stopy po rôznej remeselnej výrobe a spracovávaní [[železo|železa]] a [[bronz|bronzu]]. Ekonomika osady bola založená na remeselnej výrobe (okrem železiarstva (nástroje, zbrane, nože), odlievaní bronzu (tégliky), výrobe kamenných [[žarnov]]ov, tkáčstve a na obchode. Kontakt s vyspelým juhohalštatským svetom dokladajú loďkovité spony, ihlice, [[jantár]]ové a sklené perly i napodobneniny bronzových nádob v keramike. V čase rozkvetu tu žilo asi 800 ľudí. Našli sa pozostatky po ľudských obetiach, takže obyvatelia Molpíru boli pravdepodobne [[kanibal]]i. Hradisko [[kalenderberská kultúra|kalenderberskej kultúry]] bolo zničené niekedy okolo roku [[570 pred Kr.]] Zánik hradiska súvisí s množstvom kovových streliek z vnútornej aj vonkajšej strany valov, jedinou obeťou vojenského konfliktu je však obranca zabitý v tretej bráne. Útočníci používali tie isté strelky ako obrancovia. Zánik teda nepriniesli útočníci z východu, ale vzájomné konflikty domácich skupín, súvisiace pravdepodobne so vznikajúcou kultúrou [[kočovník]]ov v [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotline]], označovanej ako kultúra Vekerzug. Ohlasmi jej vzniku sú aj prvé predmety zdobené odlišným štýlom, ktoré nachádzame v najmladších vrstvách hradiska.
+Na vrchu Molpír nad Smolenicami v Malých Karpatoch sa približne v [[šieste storočie pred Kr.|šiestom storočí pred Kristom ]] (staršia [[železná doba]] – [[halštatská doba]]) na rozlohe 12-14 hektárov rozprestieralo veľké [[hradisko]]. Skladalo sa z troch nádvorí obtočených valmi. Impozantné opevnenie bolo postavené z voľne loženého kamenia, spevnené násypmi a drevenými konštrukciami. Našli sa tu stopy veží, opevnených brán a okrúhla bašta. Z vnútornej strany najvyššieho opevnenia bol pristavený rad obytných drevených zrubov. Na hornom nádvorí, „akropole“, bol na svoju dobu veľký kamenný panský dom a rady terás s obydliami. Kultové miesto, tzv. chrám, bol vytesaný do skaly (202 x 6 m). V ňom boli tri do červena vypálené obetiská, pri nich [[lebka]] a kosti asi dvojročného dieťaťa, rozbité mesiačikovité a geometrické idoly. Dokladom kultu je aj ľudská lebka v základoch jedného domu. Zistili sa stopy po rôznej remeselnej výrobe a spracovávaní [[železo|železa]] a [[bronz|bronzu]].
+Ekonomika osady bola založená na remeselnej výrobe (okrem železiarstva (nástroje, zbrane, nože), odlievaní bronzu (tégliky), výrobe kamenných [[žarnov]]ov, tkáčstve a na obchode. Kontakt s vyspelým juhohalštatským svetom dokladajú loďkovité spony, ihlice, [[jantár]]ové a sklené perly i napodobneniny bronzových nádob v keramike. V čase rozkvetu tu žilo asi 800 ľudí. Našli sa pozostatky po ľudských obetiach, takže obyvatelia Molpíru boli pravdepodobne [[kanibal]]i. Hradisko [[kalenderberská kultúra|kalenderberskej kultúry]] bolo zničené niekedy okolo roku [[570 pred Kr.]]
+Zánik hradiska súvisí s množstvom kovových streliek z vnútornej aj vonkajšej strany valov, jedinou obeťou vojenského konfliktu je však obranca zabitý v tretej bráne. Útočníci používali tie isté strelky ako obrancovia. Zánik teda nepriniesli útočníci z východu, ale vzájomné konflikty domácich skupín, súvisiace pravdepodobne so vznikajúcou kultúrou [[kočovník]]ov v [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotline]], označovanej ako kultúra Vekerzug. Ohlasmi jej vzniku sú aj prvé predmety zdobené odlišným štýlom, ktoré nachádzame v najmladších vrstvách hradiska.