Ovčie kiahne: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
d [r2.5.2] robot Pridal: sw:Tetekuwanga
d r2.5.2) (robot Pridal: my:ကျောက်ရောဂါ
Riadok 63: Riadok 63:
[[ml:ചിക്കൻപോക്സ്]]
[[ml:ചിക്കൻപോക്സ്]]
[[ms:Cacar air]]
[[ms:Cacar air]]
[[my:ကျောက်ရောဂါ]]
[[nl:Waterpokken]]
[[nl:Waterpokken]]
[[nn:Vasskoppar]]
[[nn:Vasskoppar]]

Verzia z 16:34, 3. december 2010

Šablóna:Med Disclaimer Ovčie kiahne alebo varicela (lat. varicella, angl. chickenpox) je detské vírusové, silne nákazlivé ochorenie. Na rozdiel od pravých kiahní sú dobre liečiteľné. Infekciu spôsobuje varicella-zoster vírus (VZV), nazývaný tiež ľudský herpes vírus 3 (HHV-3, angl. human herpes virus 3)

Ochorenie je spôsobené DNA-vírusom VZV (Varicella-Zoster Virus), ktorý sa prenáša z chorých osôb priamym kontaktom a vzdušnou cestou. Inkubačná doba – teda čas od nakazenia po plné rozvinutie choroby je cca. 14 dní. Vyrážky sa najprv objavujú na trupe, tvári a vo vlasoch a postupujú na končatiny. Spočiatku majú podobu červených fliačikov a postupne sa menia na pupence, potom pľuzgieriky, ktorých obsah sa zakalí, pľuzgierik praská a vytvorí sa chrastička. Táto premena trvá cca 24 hodín. Počas ďalších 5-6 dní sa objavia nové vlny vyrážok, takže na tele chorého sú viditeľné všetky uvedené štádiá vyrážky. Priemerný počet vyrážok u inak zdravých jedincov je 250-500.

Prenos ochorenia
Zdrojom nákazy je chorý človek, ktorý vylučuje vírusy zo svojich čerstvých vyrážok a prenos sa deje vzdušnou cestou. Nákazlivosť začína posledným dňom inkubačnej doby (t.j. ešte počas obdobia bez príznakov) a končí premenou poslednej vyrážky na chrastu. Ochorenie začína spravidla horúčkou a výsevom červených fľakov tvaru šošovice, ktoré sa v priebehu niekoľkých hodín menia na pupence a pľuzgieriky. Výsev začína na trupe, tvári a vlasatej časti hlavy, ďalej sa šíri na končatiny s výnimkou dlaní a plosiek nôh. Pľuzgieriky sa v ďalsom priebehu (obvykle behom 1 dňa) skalia a neskôr zasychajú do chrasty (chrasty odpadajú cca za 2 týždne). Výsev vyrážok prebieha vo vlnách, takže sú prítomné rôzne štádiá vyrážky. U zdravých malých detí ochorenie prebieha zvyčajne bez vážnejších komplikácií, problematické býva u dospelých. Obsah pľuzgierikov je infekčný až do zaschnutia posledných vyrážok, čo si vyžaduje izoláciu 1-2 týždne. V našich podmienkach, v miernom klimatickom pásme, v populácii bez zavedeného plošného očkovania varicelu do dosiahnutia dospelosti prekoná viac než 90% ľudí. Najvyšší výskyt má ochorenie v predškolskom a skorom školskom veku. Po prekonaní ovčích kiahní vírus VZV pretrvávava neaktívny v organizme a v neskoršom veku sa môže znovu aktivovať v podobe pásového oparu (Herpes-Zoster). Opakovaný výskyt ovčích kiahní u jedinca, ktorý ich už raz prekonal, bol popísaný, ale je veľmi zriedkavý.

Liečba ochorenia
Ovčie kiahne majú vo väčšine prípadov mierny priebeh a odoznejú spontánne. Odporúča sa pokoj na lôžku, dostatok tekutín, ľahká strava s dostatkom prírodných vitamínov, prípadne, po porade s lekárom, zmierňovanie horúčky a svrbenia.

Komplikácie ochorenia
V niektorých prípadoch, aj u inak zdravých jedincov, môžu nastať komplikácie. Medzi najčastejšie patrí druhotná bakteriálna infekcia vyrážok, ktorá ak je ohraničená, môže mať za následok vznik jazvičiek, ak sa však rozšíri do organizmu, môže spôsobiť závažný celkový stav až s možnosťou úmrtia. Medzi ďalšie komplikácie patria zápal pľúc, zápal mozgu, neurologické poruchy, postihnutie obličiek a ďalších orgánov.

Skupiny s vyšším rizikom
Všeobecne závažnejší priebeh má ochorenie u detí mladších než 1 rok, u dospelých a u jedincov s oslabenou imunitou (onkologické ochorenia, stavy po transplantáciách orgánov, infekcia HIV, užívanie imunosupresív atď.) Varicela u tehotnej ženy v prvej polovici tehotenstva môže v cca. 2% prípadov viesť k poškodeniu plodu, pri infekcii v neskorších štádiách tehotenstva, hlavne pár dní pred a po pôrode môže dôjsť k prenosu ochorenia na dieťa, zvyčajne s ťažkým priebehom. Vyššiemu riziku vzniku ochorenia sú vystavení zdravotnícki pracovníci a pracovníci v detských kolektívoch.

Možnosti prevencie - očkovanie
Vzhľadom na rozšírenosť a nákazlivosť ochorenia je najúčinnejším spôsobom ako mu predísť očkovanie. Očkovanie proti varicele existuje vo forme kombinovanej detskej vakcíny proti viacerým ochoreniam a aj ako samostatná vakcína, ktorou môžu byť očkovaní aj dospelí. Na Slovensku sú dostupné obe vakcíny na lekársky predpis a očkovanie je dobrovoľné. Plošné očkovanie (t.j.všetci jedinci v určenom veku života) proti ovčím kiahňam bolo zavedené napr. v USA (1995) alebo Nemecku (2006). U žien v plodnom veku sa odporúča predchádzať otehotneniu po dobu troch mesiacov po očkovaní. Očkovanie tehotných a dojčiacich žien sa neodporúča. U osôb, ktoré ešte neprekonali ovčie kiahne a prišli do kontaktu s chorým jedincom má význam podať očkovaciu látku až do piateho dňa po kontakte s chorým. Tak ako u každej vakcíny, ochranná imunitná odpoveď sa nemusí vyvolať u všetkých očkovaných. U niektorých zaočkovaných môže aj napriek očkovaniu dôjsť k tomu, že varicelu dostanú, keď s ňou prídu do kontaktu. Ochorenie však u nich má vo väčšine prípadov miernejšiu podobu, než by malo bez očkovania. Vyrážok je obvykle menej než 50, horúčka je nižšia alebo úplne neprítomná a chorý jedinec je menej nákazlivý pre svoje okolie než chorý neočkovaný jedinec. Pre optimálnu ochranu sa v súčasnosti odporúča očkovanie v dvoch dávkach s odstupom minimálne mesiac medzi 1. a 2. dávkou.[1]

Iné projekty

Referencie

  1. Zdroj: Plotkin S, Orenstein W, Offit P. Vaccines, 2008 Elsevier, s.915

Šablóna:Link FA