Veľkovezír: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
na revíziu
d interwiki
Riadok 8: Riadok 8:


[[Kategória:Panovnícke tituly]]
[[Kategória:Panovnícke tituly]]

[[ar:صدر أعظم]]
[[bg:Велик везир]]
[[el:Μεγάλος Βεζίρης]]
[[en:Grand Vizier]]
[[es:Gran Visir]]
[[fr:Grand vizir]]
[[it:Gran vizir]]
[[ka:სავეზირო]]
[[lv:Lielvezīrs]]
[[mk:Голем везир]]
[[nl:Grootvizier]]
[[nn:Storvesir]]
[[pl:Wielki wezyr]]
[[ro:Mare Vizir]]
[[ru:Великий визирь]]
[[sv:Storvesir]]
[[th:มหาเสนาบดี (ออตโตมัน)]]
[[tr:Sadrazam]]
[[zh:大維齊爾]]

Verzia z 12:45, 22. december 2010

Veľkovezír (po turecky: Vezír-i Azam, alebo Sadr-i Azam (Sadrazam), alebo serdar-i Ekrem, Po arabsky: صدر اعظم alebo: وزیر اعظم , (وزير) je v Osmanskej ríši a ďalších moslimských krajinách označenie vysokého štátneho úradníka, kalifovho zástupcu, odpovedajúceho funkcii premiéra - predsedu vlády. Sultán s absolútnou mocou, a v zásade iba sultán sám ho mohol odvolať. Veľkovezír bol držiteľom cisárskej pečate a mohol zvolávať všetkých ostatných vezírov k účasti na štátnych záležitostiach. Vezír pri zasadaní bol nazývaný "Kubbealtı vezír" v zmysle ich miesta zhromaždenia, Kubbealtı (pod kupolou) V Topkapi v Istanbule. Istanbul má dvanásť brán a v blízkosti jednej z týchto brán je budova s názvom (Bab-i-humajun). "vznešená brána". Vládne kancelárie veľkovezíra sa nachádzali vo Vysokej Porte (Po francúzsky: Porta Sublima), Zaužíval sa francúzky názov "Porta Sublima" preto, lebo francúzština bola jazykom európskej diplomacie. V tej budove sídlil vezír, a sídlili tam aj úrady všetkých hlavných ministrov. Odtiaľ boli vydané všetky cisárske edikty.

Počas počiatočných fáz vznikajúceho osmanského štátu, "vezír" bol jediný titul. Prvý z osmanských vezírov, ktorý sa tituloval už ako "veľkovezír" bol Çandarlı Kara Halil Hayreddin Pasha keď vládol sultán Murad I. prezývaný Hügavendigâr (Božský). Cieľom zaužívania titulu "veľkovezír" bolo odlíšiť držiteľa pečate - Sultána od iných vezírov. Spočiatku sa častejšie používal názov „vezir-i Azam“. Neskôr bol postupne nahradený termínom „sadrazam“, Oba vyjadrovali hodnosť a postavenie veľkovezíra. Počas osmanskej histórie, veľkovezíri boli tiež nazývaní „Sadr-i Ali“ (veľkovezír), „vekil-i mutlak „ (absolútny právnik), „Sahib-i Devlet“ (držiteľ štátu), „zat-i Asafa“ (vezírska osoba). Osmanská ríša bola riadená dlhým radom veľkovezírov. Relatívna nečinnosť sultánov a rozširovanie moci na nižšie úrovne vlády bola charakteristická pre obdobie dynastie Koprülü (1656–1703).

V 19. storočí, funkcia veľkovezíra zohrávala významnejšiu úlohu ako mali premiéri vtedajších západných monarchií. "Veľký vezír" (Vazir-e Azam), je taktiež oficiálny názov pakistanskej vlády v jazyku urdu (jej ministri sa nazývajú "vezírmi").