Šternberský palác (Malá Strana): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
hotovo
Vegetator (diskusia | príspevky)
http://tools.freeside.sk/geolocator/geolocator.sk.html
Riadok 4: Riadok 4:
== Dejiny ==
== Dejiny ==
[[Image:Sternbersky palac obraz.jpg|thumb|left|upright|Obraz „Korunovácia Panny Márie“ na fasáde paláca]]
[[Image:Sternbersky palac obraz.jpg|thumb|left|upright|Obraz „Korunovácia Panny Márie“ na fasáde paláca]]
Na mieste dnešního paláca stáli dva [[Renesancia|renesančné domy]]. I na dnešnom priečelí je patrná ustupujúca časť paláca, ktorá je postavená na základoch domu zvaného „Na bašte“. V tomto dome [[2. jún]]a [[1541]] vypukol zničujúci [[požiar]], ktorému padli za obeť dve tretiny domov Malej Strany, celá severná časť [[Pražský hrad|Pražského hradu]] a poškodený bol i [[ Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha|chrám sv. Víta]]. Druhý dom pôvodne patril cisárkemu poručíkovi Antoniovi Vittali. Aby po [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] zachránil svoj majetok, vyvesil na dom obraz [[Panna Mária|Panny Márie]], ktorý tu v rôznych podobách pretrváva dodnes.
Na mieste dnešného paláca stáli dva [[Renesancia|renesančné domy]]. I na dnešnom priečelí je patrná ustupujúca časť paláca, ktorá je postavená na základoch domu zvaného „Na bašte“. V tomto dome [[2. jún]]a [[1541]] vypukol zničujúci [[požiar]], ktorému padli za obeť dve tretiny domov Malej Strany, celá severná časť [[Pražský hrad|Pražského hradu]] a poškodený bol i [[ Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha|chrám sv. Víta]]. Druhý dom pôvodne patril cisárskemu poručíkovi Antoniovi Vittali. Aby po [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] zachránil svoj majetok, vyvesil na dom obraz [[Panna Mária|Panny Márie]], ktorý tu v rôznych podobách pretrváva dodnes.


Po zničujúcom požiari bola parcela pod domom Na bašte dlho nepredajná, bola považovaná za prekliatie mesta. Až v roku [[1664]] ju získal cisársky komoník [[Šternberkovci| Oldřich Adolf Vratislav zo Šternberka]], ktorý o dvadsať rokov neskôr kúpil i susedný dom Vittaliho.
Po zničujúcom požiari bola parcela pod domom Na bašte dlho nepredajná, bola považovaná za prekliatie mesta. Až v roku [[1664]] ju získal cisársky komorník [[Šternberkovci|Oldřich Adolf Vratislav zo Šternberka]], ktorý o dvadsať rokov neskôr kúpil i susedný dom Vittaliho.


K architektonickému spojeniu oboch budov prišlo až v rokoch [[1703]] - [[1719]], kedy budovy vlastnil František Damián zo Šternberka. S najväčšou pravdepodobnosťou sa tak stalo podľa projektu [[ Giovanni Battista Aliprandi|Giovanniho Battistu Aliprandiho]]. Vnútornú výzdobu paláca urobili [[štuka]]téri [[Giuseppe Donato Frisoni]] a [[Giovanni Bartolomeo Cometa]], a maliari [[Johann Rudolf Byss]] a [[Abraham Godyn|Abraham a Isaac Godynovci]].
K architektonickému spojeniu oboch budov prišlo až v rokoch [[1703]] - [[1719]], kedy budovy vlastnil František Damián zo Šternberka. S najväčšou pravdepodobnosťou sa tak stalo podľa projektu [[ Giovanni Battista Aliprandi|Giovanniho Battistu Aliprandiho]]. Vnútornú výzdobu paláca urobili [[štuka]]téri [[Giuseppe Donato Frisoni]] a [[Giovanni Bartolomeo Cometa]], a maliari [[Johann Rudolf Byss]] a [[Abraham Godyn|Abraham a Isaac Godynovci]].
Riadok 27: Riadok 27:
== Iné projekty ==
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Šternberský palác (Malá Strana)}}
{{projekt|commons=Category:Šternberský palác (Malá Strana)}}
{{Geo|50_5_19_N_14_24_24 16_E|50° 05′ 19″ s.š., 14° 24′ 16″ v.d.}}
{{Geo|50_5_19_N_14_24_16_E_region:SK|50° 05′ 19″ s.š., 14° 24′ 16″ v.d.}}


== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==

Verzia z 14:24, 10. január 2011

Šternberský palác na Malej Strane

Šternberský palác je barokový palác na Malostranskom námestí 19, č. p. 7, Malá Strana, Praha 1. Vznikol v roku 1703 prepojením dvoch susedných budov. Teraz je súčasťou komplexu budov Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky, ktorý je od roku 1992 národnou kultúrnou pamiatkou.

Dejiny

Obraz „Korunovácia Panny Márie“ na fasáde paláca

Na mieste dnešného paláca stáli dva renesančné domy. I na dnešnom priečelí je patrná ustupujúca časť paláca, ktorá je postavená na základoch domu zvaného „Na bašte“. V tomto dome 2. júna 1541 vypukol zničujúci požiar, ktorému padli za obeť dve tretiny domov Malej Strany, celá severná časť Pražského hradu a poškodený bol i chrám sv. Víta. Druhý dom pôvodne patril cisárskemu poručíkovi Antoniovi Vittali. Aby po bitke na Bielej hore zachránil svoj majetok, vyvesil na dom obraz Panny Márie, ktorý tu v rôznych podobách pretrváva dodnes.

Po zničujúcom požiari bola parcela pod domom Na bašte dlho nepredajná, bola považovaná za prekliatie mesta. Až v roku 1664 ju získal cisársky komorník Oldřich Adolf Vratislav zo Šternberka, ktorý o dvadsať rokov neskôr kúpil i susedný dom Vittaliho.

K architektonickému spojeniu oboch budov prišlo až v rokoch 1703 - 1719, kedy budovy vlastnil František Damián zo Šternberka. S najväčšou pravdepodobnosťou sa tak stalo podľa projektu Giovanniho Battistu Aliprandiho. Vnútornú výzdobu paláca urobili štukatéri Giuseppe Donato Frisoni a Giovanni Bartolomeo Cometa, a maliari Johann Rudolf Byss a Abraham a Isaac Godynovci.

Na fasáde bol zachovaný tradičný obraz Korunovácia Panny Márie a vlastníctvo rodu potvrdzujúci šternberský erb, zdobený Rádom Zlatého rúna s korunkou.

Dom má mimoriadny význam pre dejiny českej vedy a umenia. V dobe, kedy bol jeho majiteľom František Josef, gróf zo Šternberka Manderscheidu (1763 - 1830) tu bola založená Súkromná spoločnosť náuk (1770), v roku 1790 premenovaná na Kráľovskú českú spoločnosť náuk. V roku 1796 tu vznikla i Spoločnosť vlasteneckých priateľov umení a bolo tu aj prvé sídlo zbierok Národnej galérie.
U ďalšieho člena rodu, prírodovedca Gašpara Mária zo Šternberka, sa schádzali vedúce osobnosti národného obrodenia (Josef Dobrovský, František Martin Pelcl, František Palacký, Viktor Barvitius) a v ich kruhu vznikla myšlienka zriadenia Národného múzea (1818) a Spoločnosti vlasteneckého múzea v Čechách (1820).

Pozri aj

Literatúra

  • Kubíček Alois: Pražské paláce, Poláček, Praha, 1946
  • Emanuel Poche, Pavel Preiss: Pražské paláce, Odeon, Praha, 1977
  • Slavomír Ravik: Velká kniha o Praze, Regia, Praha, 2000, ISBN 80-86367-05-3

Iné projekty

Súradnice: 50° 05′ 19″ s.š., 14° 24′ 16″ v.d.

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Šternberský palác (Malá Strana) na českej Wikipédii.