Ateroskleróza: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
interwiki
Riadok 6: Riadok 6:
Vznik aterosklerózy sa dáva do súvislosti s poškodením funkcie cievneho [[endotel]]u (vnútornej výstelky steny ciev).Pravdepodobne ide o chronickú zápalovú reakciu, v dôsledku ktorej sa v poškodenej cievnej stene ukladajú lipidy, predovšetkým cholesterol.
Vznik aterosklerózy sa dáva do súvislosti s poškodením funkcie cievneho [[endotel]]u (vnútornej výstelky steny ciev).Pravdepodobne ide o chronickú zápalovú reakciu, v dôsledku ktorej sa v poškodenej cievnej stene ukladajú lipidy, predovšetkým cholesterol.


Už tesne po narodení sú v stene ciev prítomné tzv. lipidové prúžky. V priebehu života sa vytvárajú fibromuskulárne atrosklerotické plaky. Tvorí ich jadro, tvorené najmä [[makrofág]]mi a zmenenými bunkami [[hladký sval|hladkej svaloviny]], a [[fibrín|fibrózna]] čiapka. Čím hrubšiu čiapku majú plaky, tým sú stabilnejšie. Nestabilné plaky môžu prasknúť (ruptúra plakov) a ich odkrytý obsah vyvolať lokálne [[zrážanie krvi]] a vznik [[trombus|trombu]], ktorý môže akútne cievu uzavrieť ([[infarkt]]). Fibromuskulárne plaky sa môžu meniť na kašovité, aterómové plaky. Plaky môžu tiež kalcifikovať.
Už tesne po narodení sú v stene ciev prítomné tzv. lipidové prúžky. V priebehu života sa vytvárajú fibromuskulárne aterosklerotické plaky. Tvorí ich jadro, tvorené najmä [[makrofág]]mi a zmenenými bunkami [[hladký sval|hladkej svaloviny]], a [[fibrín|fibrózna]] čiapka. Čím hrubšiu čiapku majú plaky, tým sú stabilnejšie. Nestabilné plaky môžu prasknúť (ruptúra plakov) a ich odkrytý obsah vyvolať lokálne [[zrážanie krvi]] a vznik [[trombus|trombu]], ktorý môže akútne cievu uzavrieť ([[infarkt]]). Fibromuskulárne plaky sa môžu meniť na kašovité, aterómové plaky. Plaky môžu tiež kalcifikovať.


Ateroskleróza [[vencovitá tepna|vencovitých (koronárnych) tepien]] spôsobuje, že [[srdce]] nie je dostatočne zásobené krvou a [[kyslík]]om. Pri nedostatku kyslíka prechádzajú [[kardiomyocyt]]y (bunky srdcovej svaloviny) na [[anaeróbny metabolizmus]] a v srdci sa hromadí [[kyselina mliečna]]. K tomu dochádza spravidla pri námahe, kedy má srdce najväčšie nároky na dodávky kyslíka. Hromadenie laktátu vyvoláva bolesť, ktorá sa označuje ako [[angina pectoris]]. V pokoji bolesť spravidla ustupuje, lebo sa zníži spotreba kyslíka v srdci a túto potrebu dokáže zabezpečiť aj znížené množstvo krvi, ktoré priteká cez zúžené koronárne tepny.
Ateroskleróza [[vencovitá tepna|vencovitých (koronárnych) tepien]] spôsobuje, že [[srdce]] nie je dostatočne zásobené krvou a [[kyslík]]om. Pri nedostatku kyslíka prechádzajú [[kardiomyocyt]]y (bunky srdcovej svaloviny) na [[anaeróbny metabolizmus]] a v srdci sa hromadí [[kyselina mliečna]]. K tomu dochádza spravidla pri námahe, kedy má srdce najväčšie nároky na dodávky kyslíka. Hromadenie laktátu vyvoláva bolesť, ktorá sa označuje ako [[angina pectoris]]. V pokoji bolesť spravidla ustupuje, lebo sa zníži spotreba kyslíka v srdci a túto potrebu dokáže zabezpečiť aj znížené množstvo krvi, ktoré priteká cez zúžené koronárne tepny.

Verzia z 19:56, 19. január 2011

Šablóna:Bezzdroja Ateroskleróza je ochorenie tepien, pri ktorom sa do poškodenej cievnej steny ukladajú tukové látky, najmä cholesterol. Priesvit cievy sa tým zužuje, čo obmedzuje prietok krvi.

Vznik a vývoj

Vznik aterosklerózy sa dáva do súvislosti s poškodením funkcie cievneho endotelu (vnútornej výstelky steny ciev).Pravdepodobne ide o chronickú zápalovú reakciu, v dôsledku ktorej sa v poškodenej cievnej stene ukladajú lipidy, predovšetkým cholesterol.

Už tesne po narodení sú v stene ciev prítomné tzv. lipidové prúžky. V priebehu života sa vytvárajú fibromuskulárne aterosklerotické plaky. Tvorí ich jadro, tvorené najmä makrofágmi a zmenenými bunkami hladkej svaloviny, a fibrózna čiapka. Čím hrubšiu čiapku majú plaky, tým sú stabilnejšie. Nestabilné plaky môžu prasknúť (ruptúra plakov) a ich odkrytý obsah vyvolať lokálne zrážanie krvi a vznik trombu, ktorý môže akútne cievu uzavrieť (infarkt). Fibromuskulárne plaky sa môžu meniť na kašovité, aterómové plaky. Plaky môžu tiež kalcifikovať.

Ateroskleróza vencovitých (koronárnych) tepien spôsobuje, že srdce nie je dostatočne zásobené krvou a kyslíkom. Pri nedostatku kyslíka prechádzajú kardiomyocyty (bunky srdcovej svaloviny) na anaeróbny metabolizmus a v srdci sa hromadí kyselina mliečna. K tomu dochádza spravidla pri námahe, kedy má srdce najväčšie nároky na dodávky kyslíka. Hromadenie laktátu vyvoláva bolesť, ktorá sa označuje ako angina pectoris. V pokoji bolesť spravidla ustupuje, lebo sa zníži spotreba kyslíka v srdci a túto potrebu dokáže zabezpečiť aj znížené množstvo krvi, ktoré priteká cez zúžené koronárne tepny.

Ateroskleróza môže postihovať aj mozgové cievy a môže sa podieľať na vzniku cievnej mozgovej príhody. Ateroskleróza krčných ciev (arteria carotis interna, arteriae vertebrales) môže spôsobovať poruchy zásobenia mozgu kyslíkom. To sa môže prejavovať závratmi alebo stratou vedomia.

Ateroskleróza dolných končatín sa prejavuje bolesťami pri chôdzi (claudicatio intermittens). Človek musí po prejdení určitej vzdialenosti (klaudikačná vzdialenosť) zastať pre bolesť v dolných končatinách.

Aterosklerotický proces môže v aorte vyústiť do vzniku aneuryzmy (vydutia). ktorá môže prasknúť a spôsobiť krvácanie.

Ateroskleróza často postihuje oblasť vetvenia ciev (bifurkácií).

Rizikovými faktormi vzniku aterosklerózy sú najmä nesprávna výživa (strava bohatá na tuky, najmä cholesterol), fajčenie a nedostatok telesného pohybu.