Ladislav Ťažký: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 178.40.178.16 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA
Riadok 35: Riadok 35:


Knižne debutoval zbierkami [[poviedka|poviedok]], neskôr písal i [[novela|novely]] a najmä [[román]]y. Najčastejším námetom jeho diel sa stáva [[druhá svetová vojna]] a [[Slovenské národné povstanie]], pričom do svojich diel vkladá i mnoho autentických a autobiografických prvkov. Okrem [[próza|prozaickej]] tvorby sa venoval i písaniu filmových [[scenár]]ov, [[dráma|divadelných hier]], cestopisov a publicistických textov, ale tiež literatúre pre mládež. Podľa jeho scenára nakrútil v roku [[1968]] [[režisér]] [[Juraj Jakubisko]] filmový triptych ''Zbehovia, Pútnici, Dominika''.
Knižne debutoval zbierkami [[poviedka|poviedok]], neskôr písal i [[novela|novely]] a najmä [[román]]y. Najčastejším námetom jeho diel sa stáva [[druhá svetová vojna]] a [[Slovenské národné povstanie]], pričom do svojich diel vkladá i mnoho autentických a autobiografických prvkov. Okrem [[próza|prozaickej]] tvorby sa venoval i písaniu filmových [[scenár]]ov, [[dráma|divadelných hier]], cestopisov a publicistických textov, ale tiež literatúre pre mládež. Podľa jeho scenára nakrútil v roku [[1968]] [[režisér]] [[Juraj Jakubisko]] filmový triptych ''Zbehovia, Pútnici, Dominika''.
Ladislav Tažký nas dnes vo veku neodžitych 87 rokoch navždy opustil.


== Dielo ==
== Dielo ==

Verzia z 18:35, 20. január 2011

Ladislav Ťažký
slovenský prozaik, dramatik, scenárista a publicista
Ladislav Ťažký
Narodenie19. september 1924
Čierny Balog, Slovensko
Úmrtie20. január 2011
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Ladislav Ťažký
Ladislav Ťažký na knižnom veľtrhu Bibliotéka 2009 v Bratislave
Ladislav Ťažký v Klube spisovateľov v Bratislave

Ladislav Ťažký (* 19. september 1924, Čierny Balog - † 20. január 2011) bol slovenský prozaik, publicista, dramatik a scenárista.

Otec: Anton Ťažký st. (1898-1991). Bratia - Anton Ťažký ml. (1921-1992), Štefan Ťažký (1929-1983) a sestra Antónia Ďurčíková (1933).

Životopis

Narodil sa v slovenskej rodine lesného robotníka. Vzdelanie získaval v Čiernom Balogu a v roku 1940 získal odborné vzdelanie vo Vojenskom zemepisnom ústave ako kartograf. V rokoch 1938-1940 pracoval ako lesný robotník, neskôr na stavbe cesty Brezno - Čierny Balog - Detva. R. 1940-1945 žiak Vojenského zemepisného ústavu, vojak mapár.

Počas druhej svetovej vojny zaujal jednoznačný vlastenecký a protifašistický postoj. V roku 1943 bol odvelený na východný front ako mapár. Z tohto prostredia pochádza aj významná časť jeho tvorby. R. 1944 bol Nemcami zajatý a internovaný v Rumunsku. Z internačného tábora ušiel a opätovne bol chytený v Maďarsku, väznený v Satoraljaujhely a v Košiciach a prevezený do zajateckého tábora XVII. A. Kaisersteinbruch v Burgenlande v Rakúsku.

Po vojne pracoval krátko ako technický kreslič v Košiciach, v rokoch 1946-1948 bol sociálnym referentom na ONV v Brezne. V rokoch 1948-1952 študoval na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v Prahe a v rokoch 1952-1958 pracovník na oddelení kultúry ÚV KSS v Bratislave. V rokoch 1959-1962 vedecký ašpirant Inštitútu spoločenských vied v Prahe (CSc.). Istý čas sa venoval vlastnej tvorbe, v rokoch 1967-1968 pracoval v redakcii denníka Smena.

Za román Amenmária, samí dobrí vojaci a novelistický triptych Dunajské hroby, Divý Adam a Hriešnica žaluje tmu dostal v roku 1968 štátnu cenu. Za verejne prezentované postoje, v ktorých ostro odsúdil vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 a následne odmietal čistky vo verejnom živote, bol v roku 1970 vylúčený z KSS a zo Zväzu slovenských spisovateľov a od roku 1970 mal zákaz publikovať. Neskôr bol pridelený pracovať v Ústredí ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV).

Od roku 1979 pracoval v rôznych podnikoch a za pomoci Slovenského literárneho fondu (SLF) sa venoval aj tvorbe. Počas normalizačného obdobia bol pod policajným dohľadom, napriek tomu sa stretával aj s predstaviteľom obrodného procesu z roku 1968 Alexandrom Dubčekom.

Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993, mu bola ponúknutá kandidatúra na prezidenta SR, čo však odmietol. Od roku 1990 bol čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov, člen Predsedníctva Matice slovenskej a predseda Prezídia Matice slovenskej. Funkciu predsedu neprijal, hoci bol do nej už zvolený. Bol aj externý poradca prezidenta Slovenskej republiky.

Až do smrti žil v Bratislave a bol literárne a publicisticky činný. Angažoval sa v organizácii Korene a Slovakia plus ako podpredseda. V roku 2004 mu Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre udelila čestný doktorát Dr.h.c. a prezident Slovenskej republiky mu prepožičal Rad Ľudovíta Štúra.

Tvorba

Knižne debutoval zbierkami poviedok, neskôr písal i novely a najmä romány. Najčastejším námetom jeho diel sa stáva druhá svetová vojna a Slovenské národné povstanie, pričom do svojich diel vkladá i mnoho autentických a autobiografických prvkov. Okrem prozaickej tvorby sa venoval i písaniu filmových scenárov, divadelných hier, cestopisov a publicistických textov, ale tiež literatúre pre mládež. Podľa jeho scenára nakrútil v roku 1968 režisér Juraj Jakubisko filmový triptych Zbehovia, Pútnici, Dominika.

Dielo

  • 1962 - Vojenský zbeh, zbierka poviedok
  • 1962 - Hosť majstra Čerta, zbierka poviedok
  • 1962 - Jánošíkova slza, zbierka poviedok
  • 1964 - Dunajské hroby, novela z druhej svetovej vojny
  • 1964 - Amenmária. Samí dobrí vojaci, román
  • 1964 - Dunajské hroby, zbierka poviedok
  • 1965 - Kŕdel divých Adamov, zbierka noviel
  • 1966 - Hriešnica žaluje tmu, novela aj dráma (v tom roku i inscenácia)
  • 1968 - V páse zlomená, novela
  • 1969 - Pivnica plná vlkov, román
  • 1969 - Ozvena svedomia, spomienková kniha (zošrotovaná), časti knihy boli publikované až v roku 1996 v knihe Testament svedomia
  • 1970 - Pochoval som ho nahého, súbor piatich noviel
  • 1979 - Evanjelium čatára Matúša I a II, román, voľné pokračovanie románu Amenmária. Samí dobrí vojaci
  • 1983 - Jánošíkova slza, povesť
  • 1983 - Márie a Magdalény, krátke prózy
  • 1986 - Aj v nebi je lúka, sociálny a historický román
  • 1988 - Pred potopou, reportážny román
  • 1990 - Smrť obchádza štadióny, súbor poviedok pre mládež
  • 1991 - Kto zabil Ábela?, román so zápletkou politickej vraždy
  • 1991 - Fantastická Faidra, alegorický novelistický triptych
  • 1992 - Dvanásť zlatých monarchov, vysťahovalecký román
  • 1993 - Maršalova dcéra, historický román
  • 1996 - Testament svedomia, súbor rozhovorov s Jozefom Leikertom
  • 1996 - Literárne vrásky, spomienkové eseje
  • 1997 - Zastavte paľbu! Prosím…, publicistické texty z rokov 1989-1996
  • 1997 - Vykopaná pravda, literatúra faktu spolu s kolektívom autorov
  • 1997 - Očami pútnika, cestopis
  • 1997 - Zjavenie Sabíny, štylizovaný cestopisný a dokumentárny román
  • 1998 - Ľudia nie sú anjeli
  • 1998 - Vystúpila z obrazu, novela
  • 1999 - Útek z Neresnice, novela
  • 2000 - Krásna zlatá beštia, dvojnovela
  • 2001 - Amor anti Moloch, eseje
  • 2002 - Slzy neplačú
  • 2004 - V kráľovstve zelenej bohyne, národopisná štúdia a povesti
  • 2009 - Porazení víťazi, román z rokov okupácie
  • 2010 - Lovci ľudských tvárí, voľné pokračovanie románu Porazení víťazi

Literatúra

  • Encyklopédia Slovenska