Eugenika: Rozdiel medzi revíziami
- neověřená část |
d r2.7.1) (robot Pridal: la:Eugenica |
||
Riadok 48: | Riadok 48: | ||
[[kk:Еугеника]] |
[[kk:Еугеника]] |
||
[[ko:우생학]] |
[[ko:우생학]] |
||
[[la:Eugenica]] |
|||
[[lt:Eugenika]] |
[[lt:Eugenika]] |
||
[[mk:Евгеника]] |
[[mk:Евгеника]] |
Verzia z 11:09, 23. január 2011
Neutralita a nestrannosť tohto článku je ľahko spochybniteľná alebo sporná. Upravujte preto článok opatrne a predtým si, prosím, prečítajte diskusiu. |
Eugenika všeobecne je cielené kríženie ľudského druhu na posilnenie určitých vlastností. Dnes je to veda zaoberajúca sa zlepšovaním ľudského genofondu.
V užšom slova zmysle je Eugenika teória, ktorú založil v 19. storočí britský psychológ Francis Galton. Eugenici verili, že prísnym výberom jedincov, ktorým bude dovolené mať deti, je možné vytvoriť silnú rasu. Eugenici preto argumentovali, že spoločnosť by mala od plodenia detí odradiť tých svojich členov, ktorí sú „nespôsobilí“ buď fyzicky, mentálne, alebo sociálne.
Nacistická realizácia eugeniky
Eugenika vo svojej prekrútenej podstate zaznamenala najväčší rozmach v nacistickom Nemecku, v 30. a 40. rokoch 20. storočia. Jeden z prvých zákonov, ktorý nacisti schválili po prevzatí moci v roku 1933, bol zákon, ktorý umožnil vynútenú sterilizáciu ľudí s mentálnymi a/alebo fyzickými poruchami. Bola založená špeciálna jednotka s názvom Združenie pre blahobyt a inštitucionálnu starostlivosť, alebo T4. V programe T4 ošetrovateľky, lekári a psychiatri vykonali „milosrdné zabíjanie“ 70 000 mužov, žien a detí po celom Nemecku. Program bol nakoniec zastavený kvôli protestom kléru.
Jedným z dôsledkov pokrivenej eugenickej filozofie boli nacistické tábory smrti, kde „vedci“ ako napríklad Jozef Mengele vykonávali nehumánne experimenty na ľuďoch. Nacisti zakladali centrá, kde presviedčali zdravé, rasovo čisté, árijské, mladé ženy, aby prispeli k budúcnosti rasy čo najväčším počtom detí.
Po druhej svetovej vojne popularita eugeniky masívne poklesla.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eugenika