Wellington: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Adrian (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Adrian (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 52: Riadok 52:
| area_water =
| area_water =
| area_urban =
| area_urban =
| area_note = <ref name="rozloha">
| area_note = <ref name="rozloha">{{Citácia elektronického dokumentu
{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Wellington City Council
| vydavateľ = Wellington City Council
| titul = About Wellington: Facts&Figures: Overview
| titul = About Wellington: Facts&Figures: Overview
Riadok 66: Riadok 65:
<!-- *** Population *** -->
<!-- *** Population *** -->
| population = 179463
| population = 179463
| population_note = <ref name="census">
| population_note = <ref name="census">{{Citácia elektronického dokumentu
{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = QuickStats About Wellington City
| titul = QuickStats About Wellington City
| url = http://www.stats.govt.nz/Census/2006CensusHomePage/QuickStats/AboutAPlace/SnapShot.aspx?id=2000047&type=ta&ParentID=1000009
| url = http://www.stats.govt.nz/Census/2006CensusHomePage/QuickStats/AboutAPlace/SnapShot.aspx?id=2000047&type=ta&ParentID=1000009
Riadok 127: Riadok 125:
Dopravnú obsluhu Wellingtonu zabezpečujú dve štátne [[diaľnica|diaľnice]], prístav a medzinárodné [[letisko]], ktoré ročne prepraví viac ako 5 miliónov cestujúcich. Celý región má veľmi bohatú sieť verejnej hromadnej dopravy. Tú zabezpečujú najmä [[autobus]]ové spoje, ďalej [[vlak]]y, [[trajekt]]y, niekoľko [[trolejbus]]ových liniek a turisticky atraktívna [[lanová dráha]] s viac ako storočnou históriou. Služby hromadnej dopravy využíva každoročne viac ako 35 miliónov pasažierov.
Dopravnú obsluhu Wellingtonu zabezpečujú dve štátne [[diaľnica|diaľnice]], prístav a medzinárodné [[letisko]], ktoré ročne prepraví viac ako 5 miliónov cestujúcich. Celý región má veľmi bohatú sieť verejnej hromadnej dopravy. Tú zabezpečujú najmä [[autobus]]ové spoje, ďalej [[vlak]]y, [[trajekt]]y, niekoľko [[trolejbus]]ových liniek a turisticky atraktívna [[lanová dráha]] s viac ako storočnou históriou. Služby hromadnej dopravy využíva každoročne viac ako 35 miliónov pasažierov.


== Osídlenie a názov mesta ==

Európski [[Kolonizácia|kolonizátori]] prvýkrát do oblasti Wellingtone priplávali [[20. septembra]] [[1839]] na lodi menom ''Tory'' patriacej [[Novozélandská spoločnosť|Novozélandskej spoločnosti]], anglickej organizácii venujúcej sa systematickou kolonizáciou Nového Zélandu.<ref>

{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = National Library of New Zealand
| titul = 1839: The New Zealand Company arrives in Wellington
| url = http://www.natlib.govt.nz/collections/online-exhibitions/pipitea-thorndon/new-zealand-company
| dátum prístupu = 2010-09-19
| miesto = Nový Zéland
| jazyk = po anglicky
}}</ref> V januári nasledujúceho roku dorazilo na lodi ''Aurora'' ďalších 150 osadníkov. Prvé domy boli stavané v rovinatej oblasti okolo ústia rieky [[Hutt (Nový Zéland)|Hutt]], kde sa v súčasnosti nachádza [[Petone]], šesťtisícové [[predmestie]] [[Lower Hutt]]. K presunutiu novovybudovanej osady viac do hôr primäl osadníkov [[Močiar|močaristý]] terén a skutočnosť, že svoje prvé obydlia vybudovali v záplavovej oblasti.

Mesto bolo osadníkmi pomenované podľa [[Arthur Wellesley, 1. vojvoda z Wellingtonu|Arthura Wellesleyho, 1. vojvodu z Wellingtonu]] a víťaza [[Bitka pri Waterloo|bitky pri Waterloo]], ktorého titul pochádza z mestečka v anglickom [[Somerset]]e. Maorský názov pre mesto Wellington znie ''Te Whanga-nui-a-Tara'', čo v preklade znamená "veľký prístav Tary" podľa jedného z prvých domorodých obyvateľov tohto územia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Ministry for Culture and Heritage
| titul = Wellington Places: Wellington Harbour: Settlement
| url = http://www.teara.govt.nz/en/wellington-places/7
| dátum prístupu = 2010-09-19
| miesto = Nový Zéland
| jazyk = po anglicky
}}
</ref> Možno sa tiež stretnúť s názvom ''Pōneke''<ref> {{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Department of Conservation
| titul = Poneke: Wellington places to visit
| url = http://www.doc.govt.nz/parks-and-recreation/places-to-visit/wellington/poneke/
| dátum prístupu = 2010-09-19
| miesto = Nový Zéland
| jazyk = po anglicky
}}</ref> alebo ''Te Upoko-o-te-Ika-a-Maui'', "Hlava Máuiho ryby", tradičným označením najjužnejšej časti Severného ostrova. To sa viaže k legende, podľa ktorej bol celý Severný ostrov vylovený z vody polobohom Máuim.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Victoria University of Wellington
| titul = Maori Name
| url = http://www.victoria.ac.nz/home/about/history/maoriname.aspx
| dátum prístupu = 2010-09-19
| miesto = Nový Zéland
| jazyk = po anglicky
}}</ref>

== Geografia ==
[[Súbor:Miramar_Peninsula_aerial.jpg|left|thumb|Wellington z vtáčej perspektívy z východnej strany (2009)]]
Wellington sa rozkladá v strednej časti Nového Zélandu, na juhozápadnom cípe [[Severný ostrov (Nový Zéland)|Severného ostrova]] na pobreží [[Cookov prieliv|Cookovho prielivu]]. Voda obklopuje mesto z troch strán, čo mu poskytuje ideálnu polohu pre stavbu a prevádzku [[prístav]]u. Smerom na západ sa dvíhajú kopce, na ktoré sa už tiež rozširuje mestská zástavba a konštruujú sa tu veterné elektrárne. So svojou južnou zemepisnou šírkou 41° 17' je podľa [[Guinnessova kniha rekordov|Guinnessovej knihy rekordov]] najjužnejšie položeným hlavným mestom sveta.<ref>{{Citácia knihy | titul = [[Guinnessova kniha rekordov]] 2009 | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | spoluautori = | rok = 2008 | vydavateľ = Guinness World Records Ltd | miesto = Londýn, Spojené kráľovstvo | isbn = 9781904994367 | strany = 277 | strany = | url =}}</ref> Vzhľadom na malý priestor pre rozvoj mesta medzi morom a okolitými kopcami má v porovnaní s ostatnými mestami Nového Zélandu veľmi vysokú [[Hustota zaľudnenia|hustotu zaľudnenia]]. Spoločne s mestami [[Lower Hutt]], [[Upper Hutt]] a [[Porirua]] tvorí Wellington rozsiahlu [[aglomerácia|aglomeráciu]] s celkovým počtom 386 000 obyvateľov.<ref name="aglopop" />

V zátoke wellingtonského prístave sa nachádzajú tri ostrovy. Najväčší z nich, [[Someský ostrov]] (domorodcami nazývaný Mati), bol v minulosti využívaný ako [[Karanténa|karanténna]] oblasť, za [[Prvá svetová vojna|prvej]] a [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] ako [[Koncentračný tábor|internačný tábor]] pre nemecké, neskôr aj japonské a talianske obyvateľstvo Nového Zélandu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Ministry for Culture and Heritage
| titul = Te Ara Encyclopedia of New Zealand: nearshore islands - Quarantine centres and prisons
| url = http://www.teara.govt.nz/en/nearshore-islands/4
| dátum prístupu = 2010-09-19
| miesto = Nový Zéland
| jazyk = po anglicky
}}</ref> V súčasnosti funguje ako [[prírodná rezervácia]] pre [[Ohrozený druh|ohrozené živočíšne druhy]]. Ostatné ostrovy, [[Makar]] a [[Mokopuna]], sú neobývané.

=== Klíma ===

Spoločne s celým Novým Zélandom má Wellington typické [[oceánske podnebie]], vďaka čomu sú priemerné ročné teploty pomerne vyrovnané. [[Priemerná teplota]] v letných mesiacoch (december až február) sa pohybuje okolo dvadsiatich stupňov Celzia a zriedkakedy prekročí hranicu 25 °C. V zime zvyčajne teploty stúpajú maximálne na 14 stupňov Celzia a neprepadnú sa hlbšie než na štyri stupne. Maximálna nameraná teplota vo Wellingtone bola 31,1 °C, najnižšia 1,9 stupňa pod nulou.

Úhrn ročných [[Zrážky|zrážok]] je tiež pomerne vyrovnaný a vcelku vysoký. V meste najviac prší v zimných mesiacoch, v júni priemerný úhrn zrážok dosahuje 147 milimetrov. Jún spolu s júlom patrí k najvlhkejším mesiacom v roku. Za celý rok naprší vo Wellingtone v priemere 1249 milimetrov. V období od mája do septembra sa v kopcoch okolo mesta objavuje [[inovať]]. [[Sneh]] sa v meste a jeho okolí vyskytuje len zriedka.

Podnebie v meste je veľmi veterné, a to najmä z dôvodu celoročnej [[Cyklóny|tlakovej níže]] v celej oblasti okolo štyridsiateho stupňa južnej zemepisnej šírky. Wellington je tak vystavený [[Západné prúdenie|západnému prúdeniu]] prichádzajúcemu k mestu z [[Tasmanovo more|Tasmanovho mora]].<ref name="atlas2">{{Citácia knihy | titul = Školní atlas světa | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | spoluautori = | rok = 1998 | vydavateľ = Kartografia Praha | miesto = Praha | isbn = 8070115823 | strany = 11 | url =}}</ref> Veterné podnebie v okolí Wellingtonu sa využíva pre výstavbu veterných elektrární. Na konci roka 2009 bol dokončený projekt West Wind, ktorého cieľom bola výstavba 62 veterných turbín s celkovou kapacitou 143 [[Watt|MW]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Meridian Energy
| titul = West Wind
| url = http://www.meridianenergy.co.nz/OurProjects/WestWind/default.htm
| dátum prístupu = 2010-07-11
| jazyk = po anglicky
}}</ref> Ďalším podobným projektom je Mill Creek, ktorého cieľom je vybudovať ďalších 31 veterných elektrární.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Meridian Energy
| titul = Mill Creek
| url = http://www.meridianenergy.co.nz/OurProjects/MillCreek/default.htm
| dátum prístupu = 2010-07-11
| jazyk = po anglicky
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Wellington City Council
| titul = Wind Farms
| url = http://www.wellington.govt.nz/projects/new/windfarms.html
| dátum prístupu = 2010-07-11
| jazyk = po anglicky
}}</ref>


<center>

{{Weather box
|location = Wellington, Nový Zéland
|metric first = yes
|single line = yes
|Jan high C = 20.3
|Feb high C = 20.6
|Mar high C = 19
|Apr high C = 16.7
|May high C = 14.2
|Jun high C = 12
|Jul high C = 11.4
|Aug high C = 12
|Sep high C = 13.5
|Oct high C = 15
|Nov high C = 16.6
|Dec high C = 18.5
|year high C = 15.8
|Jan low C = 13.4
|Feb low C = 13.6
|Mar low C = 12.6
|Apr low C = 10.9
|May low C = 8.8
|Jun low C = 6.9
|Jul low C = 6.3
|Aug low C = 6.5
|Sep low C = 7.7
|Oct low C = 9
|Nov low C = 10.3
|Dec low C = 12.2
|year low C = 9.9
|Jan precipitation mm = 72
|Feb precipitation mm = 62
|Mar precipitation mm = 92
|Apr precipitation mm = 100
|May precipitation mm = 117
|Jun precipitation mm = 147
|Jul precipitation mm = 136
|Aug precipitation mm = 123
|Sep precipitation mm = 100
|Oct precipitation mm = 115
|Nov precipitation mm = 99
|Dec precipitation mm = 86
|year precipitation mm = 1249
|Jan sun = 246
|Feb sun = 209
|Mar sun = 191
|Apr sun = 155
|May sun = 128
|Jun sun = 98
|Jul sun = 117
|Aug sun = 136
|Sep sun = 156
|Oct sun = 193
|Nov sun = 210
|Dec sun = 226
|year sun = 2065
|source 1 = NIWA<ref name="climate">{{Citácia elektronického dokumentu
| url = http://www.niwascience.co.nz/edu/resources/climate/
| titul = NIWA Climate Data 1971-2000
| vydavateľ = }}</ref>
|date=August 2010
}}
</center>


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==

Verzia z 21:09, 1. február 2011

Wellington
mesto
Wellington z vrchu Mount Victoria
Erb
Prezývka: Harbour City, Wellywood
Štát Nový Zéland Nový Zéland
Región Wellington
Nadmorská výška m n. m.
Súradnice 41°17′20″J 174°46′38″V / 41,28889°J 174,77722°V / -41.28889; 174.77722
Rozloha 290 km² (29 000 ha) [1]
 - Metropolitná oblasť 1 390 km² (139 000 ha)
Obyvateľstvo 179 463 (2006) [2]
 - aglomerácie 448 956
Hustota 618,84 obyv./km²
Založené 1840
Starosta Kerry Prendergastová
Časové pásmo UTC+12 (UTC+12)
 - letný čas NZDT (UTC+13)
PSČ skupina 6000, série 5000 a 5300
Telefónna prevoľba 04
Poloha mesta
Poloha mesta
Wikimedia Commons: Wellington
Webová stránka: www.wellingtonnz.com
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Wellington IPA[wɛlɪŋtən] (maor.:Te Whanganui-á-Tara) je hlavné mesto a významný prístav Nového Zélandu. Nachádza sa na juhozápadnom cípe Severného ostrova na pobreží Cookovho prielivu. Ide o najjužnejšie položené hlavné mesto sveta. Žije v ňom okolo 180 000 obyvateľov,[2] spoločne s okolitými mestami Lower Hutt, Upper Hutt a Porirua tvoria tretiu najväčšiu aglomeráciu Nového Zélandu s celkovým počtom okolo 386 000 obyvateľov.[3] Mesto bolo založené anglickými osadníkmi v roku 1840, status hlavného mesta prevzalo po Aucklande o 25 rokov neskôr. Vo Wellingtone sídlia najvyššie štátne inštitúcie Nového Zélandu ako parlament, vláda a najvyšší súd.

Mesto je z troch strán obklopené morom, takže jeho prístav hrá dôležitú ekonomickú úlohu. Vzhľadom k vysokej tektonickej aktivite v oblasti Nového Zélandu bol Wellington vo svojej histórii niekoľkokrát zasiahnutý silnými zemetraseniami. V roku 1855 vyvolalo zemetrasenie desaťmetrovú cunami, ktorá zrovnala wellingtonský prístav so zemou. Podnebie v oblasti je pomerne vyrovnané so značným úhrnom zrážok, ktorý je najvyšší v zimných mesiacoch. V horách západne od mesta sa budujú veterné elektrárne.

Obyvateľstvo Wellingtonu tvoria z najväčšej časti Európania, vysoko sú zastúpení Aziati. Počet pôvodných novozélandských obyvateľov, Maorov, je oproti priemernému zastúpeniu na Novom Zélande výrazne menší. Populácia Wellingtonu je v porovnaní s obyvateľstvom celého Nového Zélandu pomerne mladá, ekonomicky aktívne obyvateľstvo tvorí takmer tri štvrtiny populácie mesta. Vysoká je aj úroveň vzdelanosti a ročné príjmy wellingtonských domácností.

Dopravnú obsluhu Wellingtonu zabezpečujú dve štátne diaľnice, prístav a medzinárodné letisko, ktoré ročne prepraví viac ako 5 miliónov cestujúcich. Celý región má veľmi bohatú sieť verejnej hromadnej dopravy. Tú zabezpečujú najmä autobusové spoje, ďalej vlaky, trajekty, niekoľko trolejbusových liniek a turisticky atraktívna lanová dráha s viac ako storočnou históriou. Služby hromadnej dopravy využíva každoročne viac ako 35 miliónov pasažierov.

Osídlenie a názov mesta

Európski kolonizátori prvýkrát do oblasti Wellingtone priplávali 20. septembra 1839 na lodi menom Tory patriacej Novozélandskej spoločnosti, anglickej organizácii venujúcej sa systematickou kolonizáciou Nového Zélandu.[4] V januári nasledujúceho roku dorazilo na lodi Aurora ďalších 150 osadníkov. Prvé domy boli stavané v rovinatej oblasti okolo ústia rieky Hutt, kde sa v súčasnosti nachádza Petone, šesťtisícové predmestie Lower Hutt. K presunutiu novovybudovanej osady viac do hôr primäl osadníkov močaristý terén a skutočnosť, že svoje prvé obydlia vybudovali v záplavovej oblasti.

Mesto bolo osadníkmi pomenované podľa Arthura Wellesleyho, 1. vojvodu z Wellingtonu a víťaza bitky pri Waterloo, ktorého titul pochádza z mestečka v anglickom Somersete. Maorský názov pre mesto Wellington znie Te Whanga-nui-a-Tara, čo v preklade znamená "veľký prístav Tary" podľa jedného z prvých domorodých obyvateľov tohto územia.[5] Možno sa tiež stretnúť s názvom Pōneke[6] alebo Te Upoko-o-te-Ika-a-Maui, "Hlava Máuiho ryby", tradičným označením najjužnejšej časti Severného ostrova. To sa viaže k legende, podľa ktorej bol celý Severný ostrov vylovený z vody polobohom Máuim.[7]

Geografia

Wellington z vtáčej perspektívy z východnej strany (2009)

Wellington sa rozkladá v strednej časti Nového Zélandu, na juhozápadnom cípe Severného ostrova na pobreží Cookovho prielivu. Voda obklopuje mesto z troch strán, čo mu poskytuje ideálnu polohu pre stavbu a prevádzku prístavu. Smerom na západ sa dvíhajú kopce, na ktoré sa už tiež rozširuje mestská zástavba a konštruujú sa tu veterné elektrárne. So svojou južnou zemepisnou šírkou 41° 17' je podľa Guinnessovej knihy rekordov najjužnejšie položeným hlavným mestom sveta.[8] Vzhľadom na malý priestor pre rozvoj mesta medzi morom a okolitými kopcami má v porovnaní s ostatnými mestami Nového Zélandu veľmi vysokú hustotu zaľudnenia. Spoločne s mestami Lower Hutt, Upper Hutt a Porirua tvorí Wellington rozsiahlu aglomeráciu s celkovým počtom 386 000 obyvateľov.[3]

V zátoke wellingtonského prístave sa nachádzajú tri ostrovy. Najväčší z nich, Someský ostrov (domorodcami nazývaný Mati), bol v minulosti využívaný ako karanténna oblasť, za prvej a druhej svetovej vojny ako internačný tábor pre nemecké, neskôr aj japonské a talianske obyvateľstvo Nového Zélandu.[9] V súčasnosti funguje ako prírodná rezervácia pre ohrozené živočíšne druhy. Ostatné ostrovy, Makar a Mokopuna, sú neobývané.

Klíma

Spoločne s celým Novým Zélandom má Wellington typické oceánske podnebie, vďaka čomu sú priemerné ročné teploty pomerne vyrovnané. Priemerná teplota v letných mesiacoch (december až február) sa pohybuje okolo dvadsiatich stupňov Celzia a zriedkakedy prekročí hranicu 25 °C. V zime zvyčajne teploty stúpajú maximálne na 14 stupňov Celzia a neprepadnú sa hlbšie než na štyri stupne. Maximálna nameraná teplota vo Wellingtone bola 31,1 °C, najnižšia 1,9 stupňa pod nulou.

Úhrn ročných zrážok je tiež pomerne vyrovnaný a vcelku vysoký. V meste najviac prší v zimných mesiacoch, v júni priemerný úhrn zrážok dosahuje 147 milimetrov. Jún spolu s júlom patrí k najvlhkejším mesiacom v roku. Za celý rok naprší vo Wellingtone v priemere 1249 milimetrov. V období od mája do septembra sa v kopcoch okolo mesta objavuje inovať. Sneh sa v meste a jeho okolí vyskytuje len zriedka.

Podnebie v meste je veľmi veterné, a to najmä z dôvodu celoročnej tlakovej níže v celej oblasti okolo štyridsiateho stupňa južnej zemepisnej šírky. Wellington je tak vystavený západnému prúdeniu prichádzajúcemu k mestu z Tasmanovho mora.[10] Veterné podnebie v okolí Wellingtonu sa využíva pre výstavbu veterných elektrární. Na konci roka 2009 bol dokončený projekt West Wind, ktorého cieľom bola výstavba 62 veterných turbín s celkovou kapacitou 143 MW.[11] Ďalším podobným projektom je Mill Creek, ktorého cieľom je vybudovať ďalších 31 veterných elektrární.[12][13]


Počasie Wellington, Nový Zéland
Mesiac Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec Rok
Najvyššia priemerná °C (°F) 20.3
(68.5)
20.6
(69.1)
19
(66)
16.7
(62.1)
14.2
(57.6)
12
(54)
11.4
(52.5)
12
(54)
13.5
(56.3)
15
(59)
16.6
(61.9)
18.5
(65.3)
15,8
(60,4)
Najnižšia priemerná °C (°F) 13.4
(56.1)
13.6
(56.5)
12.6
(54.7)
10.9
(51.6)
8.8
(47.8)
6.9
(44.4)
6.3
(43.3)
6.5
(43.7)
7.7
(45.9)
9
(48)
10.3
(50.5)
12.2
(54)
9,9
(49,8)
Zrážky mm (palce) 72
(2.83)
62
(2.44)
92
(3.62)
100
(3.94)
117
(4.61)
147
(5.79)
136
(5.35)
123
(4.84)
100
(3.94)
115
(4.53)
99
(3.9)
86
(3.39)
1 249
(49,17)
Slnečný svit 246 209 191 155 128 98 117 136 156 193 210 226 2 065
Zdroj: NIWA[14]

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Wellington

Referencie

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Wellington na českej Wikipédii.

  1. About Wellington: Facts&Figures: Overview [online]. Nový Zéland: Wellington City Council, [cit. 2010-07-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. a b QuickStats About Wellington City [online]. Statistics New Zeland, [cit. 2010-07-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. a b Myth 17: Christchurch has overtaken Wellington to become NZ's second largest city. [online]. Nový Zéland: Statistics New Zealand Statistics House. Population Statistics Unit., [cit. 2010-09-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. 1839: The New Zealand Company arrives in Wellington [online]. Nový Zéland: National Library of New Zealand, [cit. 2010-09-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. Wellington Places: Wellington Harbour: Settlement [online]. Nový Zéland: Ministry for Culture and Heritage, [cit. 2010-09-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. Poneke: Wellington places to visit [online]. Nový Zéland: Department of Conservation, [cit. 2010-09-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. Maori Name [online]. Nový Zéland: Victoria University of Wellington, [cit. 2010-09-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. Guinnessova kniha rekordov 2009. Londýn, Spojené kráľovstvo : Guinness World Records Ltd, 2008. ISBN 9781904994367.
  9. Te Ara Encyclopedia of New Zealand: nearshore islands - Quarantine centres and prisons [online]. Nový Zéland: Ministry for Culture and Heritage, [cit. 2010-09-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. Školní atlas světa. Praha : Kartografia Praha, 1998. ISBN 8070115823. S. 11.
  11. West Wind [online]. Meridian Energy, [cit. 2010-07-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. Mill Creek [online]. Meridian Energy, [cit. 2010-07-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. Wind Farms [online]. Wellington City Council, [cit. 2010-07-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. NIWA Climate Data 1971-2000 [online]. . Dostupné online.