Wellington: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 52: | Riadok 52: | ||
| area_water = |
| area_water = |
||
| area_urban = |
| area_urban = |
||
| area_note = <ref name="rozloha"> |
| area_note = <ref name="rozloha">{{Citácia elektronického dokumentu |
||
{{Citácia elektronického dokumentu |
|||
| vydavateľ = Wellington City Council |
| vydavateľ = Wellington City Council |
||
| titul = About Wellington: Facts&Figures: Overview |
| titul = About Wellington: Facts&Figures: Overview |
||
Riadok 66: | Riadok 65: | ||
<!-- *** Population *** --> |
<!-- *** Population *** --> |
||
| population = 179463 |
| population = 179463 |
||
| population_note = <ref name="census"> |
| population_note = <ref name="census">{{Citácia elektronického dokumentu |
||
{{Citácia elektronického dokumentu |
|||
| titul = QuickStats About Wellington City |
| titul = QuickStats About Wellington City |
||
| url = http://www.stats.govt.nz/Census/2006CensusHomePage/QuickStats/AboutAPlace/SnapShot.aspx?id=2000047&type=ta&ParentID=1000009 |
| url = http://www.stats.govt.nz/Census/2006CensusHomePage/QuickStats/AboutAPlace/SnapShot.aspx?id=2000047&type=ta&ParentID=1000009 |
||
Riadok 127: | Riadok 125: | ||
Dopravnú obsluhu Wellingtonu zabezpečujú dve štátne [[diaľnica|diaľnice]], prístav a medzinárodné [[letisko]], ktoré ročne prepraví viac ako 5 miliónov cestujúcich. Celý región má veľmi bohatú sieť verejnej hromadnej dopravy. Tú zabezpečujú najmä [[autobus]]ové spoje, ďalej [[vlak]]y, [[trajekt]]y, niekoľko [[trolejbus]]ových liniek a turisticky atraktívna [[lanová dráha]] s viac ako storočnou históriou. Služby hromadnej dopravy využíva každoročne viac ako 35 miliónov pasažierov. |
Dopravnú obsluhu Wellingtonu zabezpečujú dve štátne [[diaľnica|diaľnice]], prístav a medzinárodné [[letisko]], ktoré ročne prepraví viac ako 5 miliónov cestujúcich. Celý región má veľmi bohatú sieť verejnej hromadnej dopravy. Tú zabezpečujú najmä [[autobus]]ové spoje, ďalej [[vlak]]y, [[trajekt]]y, niekoľko [[trolejbus]]ových liniek a turisticky atraktívna [[lanová dráha]] s viac ako storočnou históriou. Služby hromadnej dopravy využíva každoročne viac ako 35 miliónov pasažierov. |
||
== Osídlenie a názov mesta == |
|||
Európski [[Kolonizácia|kolonizátori]] prvýkrát do oblasti Wellingtone priplávali [[20. septembra]] [[1839]] na lodi menom ''Tory'' patriacej [[Novozélandská spoločnosť|Novozélandskej spoločnosti]], anglickej organizácii venujúcej sa systematickou kolonizáciou Nového Zélandu.<ref> |
|||
{{Citácia elektronického dokumentu |
|||
| vydavateľ = National Library of New Zealand |
|||
| titul = 1839: The New Zealand Company arrives in Wellington |
|||
| url = http://www.natlib.govt.nz/collections/online-exhibitions/pipitea-thorndon/new-zealand-company |
|||
| dátum prístupu = 2010-09-19 |
|||
| miesto = Nový Zéland |
|||
| jazyk = po anglicky |
|||
}}</ref> V januári nasledujúceho roku dorazilo na lodi ''Aurora'' ďalších 150 osadníkov. Prvé domy boli stavané v rovinatej oblasti okolo ústia rieky [[Hutt (Nový Zéland)|Hutt]], kde sa v súčasnosti nachádza [[Petone]], šesťtisícové [[predmestie]] [[Lower Hutt]]. K presunutiu novovybudovanej osady viac do hôr primäl osadníkov [[Močiar|močaristý]] terén a skutočnosť, že svoje prvé obydlia vybudovali v záplavovej oblasti. |
|||
Mesto bolo osadníkmi pomenované podľa [[Arthur Wellesley, 1. vojvoda z Wellingtonu|Arthura Wellesleyho, 1. vojvodu z Wellingtonu]] a víťaza [[Bitka pri Waterloo|bitky pri Waterloo]], ktorého titul pochádza z mestečka v anglickom [[Somerset]]e. Maorský názov pre mesto Wellington znie ''Te Whanga-nui-a-Tara'', čo v preklade znamená "veľký prístav Tary" podľa jedného z prvých domorodých obyvateľov tohto územia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
|||
| vydavateľ = Ministry for Culture and Heritage |
|||
| titul = Wellington Places: Wellington Harbour: Settlement |
|||
| url = http://www.teara.govt.nz/en/wellington-places/7 |
|||
| dátum prístupu = 2010-09-19 |
|||
| miesto = Nový Zéland |
|||
| jazyk = po anglicky |
|||
}} |
|||
</ref> Možno sa tiež stretnúť s názvom ''Pōneke''<ref> {{Citácia elektronického dokumentu |
|||
| vydavateľ = Department of Conservation |
|||
| titul = Poneke: Wellington places to visit |
|||
| url = http://www.doc.govt.nz/parks-and-recreation/places-to-visit/wellington/poneke/ |
|||
| dátum prístupu = 2010-09-19 |
|||
| miesto = Nový Zéland |
|||
| jazyk = po anglicky |
|||
}}</ref> alebo ''Te Upoko-o-te-Ika-a-Maui'', "Hlava Máuiho ryby", tradičným označením najjužnejšej časti Severného ostrova. To sa viaže k legende, podľa ktorej bol celý Severný ostrov vylovený z vody polobohom Máuim.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
|||
| vydavateľ = Victoria University of Wellington |
|||
| titul = Maori Name |
|||
| url = http://www.victoria.ac.nz/home/about/history/maoriname.aspx |
|||
| dátum prístupu = 2010-09-19 |
|||
| miesto = Nový Zéland |
|||
| jazyk = po anglicky |
|||
}}</ref> |
|||
== Geografia == |
|||
[[Súbor:Miramar_Peninsula_aerial.jpg|left|thumb|Wellington z vtáčej perspektívy z východnej strany (2009)]] |
|||
Wellington sa rozkladá v strednej časti Nového Zélandu, na juhozápadnom cípe [[Severný ostrov (Nový Zéland)|Severného ostrova]] na pobreží [[Cookov prieliv|Cookovho prielivu]]. Voda obklopuje mesto z troch strán, čo mu poskytuje ideálnu polohu pre stavbu a prevádzku [[prístav]]u. Smerom na západ sa dvíhajú kopce, na ktoré sa už tiež rozširuje mestská zástavba a konštruujú sa tu veterné elektrárne. So svojou južnou zemepisnou šírkou 41° 17' je podľa [[Guinnessova kniha rekordov|Guinnessovej knihy rekordov]] najjužnejšie položeným hlavným mestom sveta.<ref>{{Citácia knihy | titul = [[Guinnessova kniha rekordov]] 2009 | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | spoluautori = | rok = 2008 | vydavateľ = Guinness World Records Ltd | miesto = Londýn, Spojené kráľovstvo | isbn = 9781904994367 | strany = 277 | strany = | url =}}</ref> Vzhľadom na malý priestor pre rozvoj mesta medzi morom a okolitými kopcami má v porovnaní s ostatnými mestami Nového Zélandu veľmi vysokú [[Hustota zaľudnenia|hustotu zaľudnenia]]. Spoločne s mestami [[Lower Hutt]], [[Upper Hutt]] a [[Porirua]] tvorí Wellington rozsiahlu [[aglomerácia|aglomeráciu]] s celkovým počtom 386 000 obyvateľov.<ref name="aglopop" /> |
|||
V zátoke wellingtonského prístave sa nachádzajú tri ostrovy. Najväčší z nich, [[Someský ostrov]] (domorodcami nazývaný Mati), bol v minulosti využívaný ako [[Karanténa|karanténna]] oblasť, za [[Prvá svetová vojna|prvej]] a [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] ako [[Koncentračný tábor|internačný tábor]] pre nemecké, neskôr aj japonské a talianske obyvateľstvo Nového Zélandu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
|||
| vydavateľ = Ministry for Culture and Heritage |
|||
| titul = Te Ara Encyclopedia of New Zealand: nearshore islands - Quarantine centres and prisons |
|||
| url = http://www.teara.govt.nz/en/nearshore-islands/4 |
|||
| dátum prístupu = 2010-09-19 |
|||
| miesto = Nový Zéland |
|||
| jazyk = po anglicky |
|||
}}</ref> V súčasnosti funguje ako [[prírodná rezervácia]] pre [[Ohrozený druh|ohrozené živočíšne druhy]]. Ostatné ostrovy, [[Makar]] a [[Mokopuna]], sú neobývané. |
|||
=== Klíma === |
|||
Spoločne s celým Novým Zélandom má Wellington typické [[oceánske podnebie]], vďaka čomu sú priemerné ročné teploty pomerne vyrovnané. [[Priemerná teplota]] v letných mesiacoch (december až február) sa pohybuje okolo dvadsiatich stupňov Celzia a zriedkakedy prekročí hranicu 25 °C. V zime zvyčajne teploty stúpajú maximálne na 14 stupňov Celzia a neprepadnú sa hlbšie než na štyri stupne. Maximálna nameraná teplota vo Wellingtone bola 31,1 °C, najnižšia 1,9 stupňa pod nulou. |
|||
Úhrn ročných [[Zrážky|zrážok]] je tiež pomerne vyrovnaný a vcelku vysoký. V meste najviac prší v zimných mesiacoch, v júni priemerný úhrn zrážok dosahuje 147 milimetrov. Jún spolu s júlom patrí k najvlhkejším mesiacom v roku. Za celý rok naprší vo Wellingtone v priemere 1249 milimetrov. V období od mája do septembra sa v kopcoch okolo mesta objavuje [[inovať]]. [[Sneh]] sa v meste a jeho okolí vyskytuje len zriedka. |
|||
Podnebie v meste je veľmi veterné, a to najmä z dôvodu celoročnej [[Cyklóny|tlakovej níže]] v celej oblasti okolo štyridsiateho stupňa južnej zemepisnej šírky. Wellington je tak vystavený [[Západné prúdenie|západnému prúdeniu]] prichádzajúcemu k mestu z [[Tasmanovo more|Tasmanovho mora]].<ref name="atlas2">{{Citácia knihy | titul = Školní atlas světa | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | spoluautori = | rok = 1998 | vydavateľ = Kartografia Praha | miesto = Praha | isbn = 8070115823 | strany = 11 | url =}}</ref> Veterné podnebie v okolí Wellingtonu sa využíva pre výstavbu veterných elektrární. Na konci roka 2009 bol dokončený projekt West Wind, ktorého cieľom bola výstavba 62 veterných turbín s celkovou kapacitou 143 [[Watt|MW]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
|||
| vydavateľ = Meridian Energy |
|||
| titul = West Wind |
|||
| url = http://www.meridianenergy.co.nz/OurProjects/WestWind/default.htm |
|||
| dátum prístupu = 2010-07-11 |
|||
| jazyk = po anglicky |
|||
}}</ref> Ďalším podobným projektom je Mill Creek, ktorého cieľom je vybudovať ďalších 31 veterných elektrární.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
|||
| vydavateľ = Meridian Energy |
|||
| titul = Mill Creek |
|||
| url = http://www.meridianenergy.co.nz/OurProjects/MillCreek/default.htm |
|||
| dátum prístupu = 2010-07-11 |
|||
| jazyk = po anglicky |
|||
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
|||
| vydavateľ = Wellington City Council |
|||
| titul = Wind Farms |
|||
| url = http://www.wellington.govt.nz/projects/new/windfarms.html |
|||
| dátum prístupu = 2010-07-11 |
|||
| jazyk = po anglicky |
|||
}}</ref> |
|||
<center> |
|||
{{Weather box |
|||
|location = Wellington, Nový Zéland |
|||
|metric first = yes |
|||
|single line = yes |
|||
|Jan high C = 20.3 |
|||
|Feb high C = 20.6 |
|||
|Mar high C = 19 |
|||
|Apr high C = 16.7 |
|||
|May high C = 14.2 |
|||
|Jun high C = 12 |
|||
|Jul high C = 11.4 |
|||
|Aug high C = 12 |
|||
|Sep high C = 13.5 |
|||
|Oct high C = 15 |
|||
|Nov high C = 16.6 |
|||
|Dec high C = 18.5 |
|||
|year high C = 15.8 |
|||
|Jan low C = 13.4 |
|||
|Feb low C = 13.6 |
|||
|Mar low C = 12.6 |
|||
|Apr low C = 10.9 |
|||
|May low C = 8.8 |
|||
|Jun low C = 6.9 |
|||
|Jul low C = 6.3 |
|||
|Aug low C = 6.5 |
|||
|Sep low C = 7.7 |
|||
|Oct low C = 9 |
|||
|Nov low C = 10.3 |
|||
|Dec low C = 12.2 |
|||
|year low C = 9.9 |
|||
|Jan precipitation mm = 72 |
|||
|Feb precipitation mm = 62 |
|||
|Mar precipitation mm = 92 |
|||
|Apr precipitation mm = 100 |
|||
|May precipitation mm = 117 |
|||
|Jun precipitation mm = 147 |
|||
|Jul precipitation mm = 136 |
|||
|Aug precipitation mm = 123 |
|||
|Sep precipitation mm = 100 |
|||
|Oct precipitation mm = 115 |
|||
|Nov precipitation mm = 99 |
|||
|Dec precipitation mm = 86 |
|||
|year precipitation mm = 1249 |
|||
|Jan sun = 246 |
|||
|Feb sun = 209 |
|||
|Mar sun = 191 |
|||
|Apr sun = 155 |
|||
|May sun = 128 |
|||
|Jun sun = 98 |
|||
|Jul sun = 117 |
|||
|Aug sun = 136 |
|||
|Sep sun = 156 |
|||
|Oct sun = 193 |
|||
|Nov sun = 210 |
|||
|Dec sun = 226 |
|||
|year sun = 2065 |
|||
|source 1 = NIWA<ref name="climate">{{Citácia elektronického dokumentu |
|||
| url = http://www.niwascience.co.nz/edu/resources/climate/ |
|||
| titul = NIWA Climate Data 1971-2000 |
|||
| vydavateľ = }}</ref> |
|||
|date=August 2010 |
|||
}} |
|||
</center> |
|||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
Verzia z 21:09, 1. február 2011
Wellington | ||
mesto | ||
Wellington z vrchu Mount Victoria
| ||
|
||
Prezývka: Harbour City, Wellywood | ||
Štát | Nový Zéland | |
---|---|---|
Región | Wellington | |
Nadmorská výška | 0 m n. m. | |
Súradnice | 41°17′20″J 174°46′38″V / 41,28889°J 174,77722°V | |
Rozloha | 290 km² (29 000 ha) [1] | |
- Metropolitná oblasť | 1 390 km² (139 000 ha) | |
Obyvateľstvo | 179 463 (2006) [2] | |
- aglomerácie | 448 956 | |
Hustota | 618,84 obyv./km² | |
Založené | 1840 | |
Starosta | Kerry Prendergastová | |
Časové pásmo | UTC+12 (UTC+12) | |
- letný čas | NZDT (UTC+13) | |
PSČ | skupina 6000, série 5000 a 5300 | |
Telefónna prevoľba | 04 | |
Wikimedia Commons: Wellington | ||
Webová stránka: www.wellingtonnz.com | ||
OpenStreetMap: mapa | ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Wellington IPA: [wɛlɪŋtən] (maor.:Te Whanganui-á-Tara) je hlavné mesto a významný prístav Nového Zélandu. Nachádza sa na juhozápadnom cípe Severného ostrova na pobreží Cookovho prielivu. Ide o najjužnejšie položené hlavné mesto sveta. Žije v ňom okolo 180 000 obyvateľov,[2] spoločne s okolitými mestami Lower Hutt, Upper Hutt a Porirua tvoria tretiu najväčšiu aglomeráciu Nového Zélandu s celkovým počtom okolo 386 000 obyvateľov.[3] Mesto bolo založené anglickými osadníkmi v roku 1840, status hlavného mesta prevzalo po Aucklande o 25 rokov neskôr. Vo Wellingtone sídlia najvyššie štátne inštitúcie Nového Zélandu ako parlament, vláda a najvyšší súd.
Mesto je z troch strán obklopené morom, takže jeho prístav hrá dôležitú ekonomickú úlohu. Vzhľadom k vysokej tektonickej aktivite v oblasti Nového Zélandu bol Wellington vo svojej histórii niekoľkokrát zasiahnutý silnými zemetraseniami. V roku 1855 vyvolalo zemetrasenie desaťmetrovú cunami, ktorá zrovnala wellingtonský prístav so zemou. Podnebie v oblasti je pomerne vyrovnané so značným úhrnom zrážok, ktorý je najvyšší v zimných mesiacoch. V horách západne od mesta sa budujú veterné elektrárne.
Obyvateľstvo Wellingtonu tvoria z najväčšej časti Európania, vysoko sú zastúpení Aziati. Počet pôvodných novozélandských obyvateľov, Maorov, je oproti priemernému zastúpeniu na Novom Zélande výrazne menší. Populácia Wellingtonu je v porovnaní s obyvateľstvom celého Nového Zélandu pomerne mladá, ekonomicky aktívne obyvateľstvo tvorí takmer tri štvrtiny populácie mesta. Vysoká je aj úroveň vzdelanosti a ročné príjmy wellingtonských domácností.
Dopravnú obsluhu Wellingtonu zabezpečujú dve štátne diaľnice, prístav a medzinárodné letisko, ktoré ročne prepraví viac ako 5 miliónov cestujúcich. Celý región má veľmi bohatú sieť verejnej hromadnej dopravy. Tú zabezpečujú najmä autobusové spoje, ďalej vlaky, trajekty, niekoľko trolejbusových liniek a turisticky atraktívna lanová dráha s viac ako storočnou históriou. Služby hromadnej dopravy využíva každoročne viac ako 35 miliónov pasažierov.
Osídlenie a názov mesta
Európski kolonizátori prvýkrát do oblasti Wellingtone priplávali 20. septembra 1839 na lodi menom Tory patriacej Novozélandskej spoločnosti, anglickej organizácii venujúcej sa systematickou kolonizáciou Nového Zélandu.[4] V januári nasledujúceho roku dorazilo na lodi Aurora ďalších 150 osadníkov. Prvé domy boli stavané v rovinatej oblasti okolo ústia rieky Hutt, kde sa v súčasnosti nachádza Petone, šesťtisícové predmestie Lower Hutt. K presunutiu novovybudovanej osady viac do hôr primäl osadníkov močaristý terén a skutočnosť, že svoje prvé obydlia vybudovali v záplavovej oblasti.
Mesto bolo osadníkmi pomenované podľa Arthura Wellesleyho, 1. vojvodu z Wellingtonu a víťaza bitky pri Waterloo, ktorého titul pochádza z mestečka v anglickom Somersete. Maorský názov pre mesto Wellington znie Te Whanga-nui-a-Tara, čo v preklade znamená "veľký prístav Tary" podľa jedného z prvých domorodých obyvateľov tohto územia.[5] Možno sa tiež stretnúť s názvom Pōneke[6] alebo Te Upoko-o-te-Ika-a-Maui, "Hlava Máuiho ryby", tradičným označením najjužnejšej časti Severného ostrova. To sa viaže k legende, podľa ktorej bol celý Severný ostrov vylovený z vody polobohom Máuim.[7]
Geografia
Wellington sa rozkladá v strednej časti Nového Zélandu, na juhozápadnom cípe Severného ostrova na pobreží Cookovho prielivu. Voda obklopuje mesto z troch strán, čo mu poskytuje ideálnu polohu pre stavbu a prevádzku prístavu. Smerom na západ sa dvíhajú kopce, na ktoré sa už tiež rozširuje mestská zástavba a konštruujú sa tu veterné elektrárne. So svojou južnou zemepisnou šírkou 41° 17' je podľa Guinnessovej knihy rekordov najjužnejšie položeným hlavným mestom sveta.[8] Vzhľadom na malý priestor pre rozvoj mesta medzi morom a okolitými kopcami má v porovnaní s ostatnými mestami Nového Zélandu veľmi vysokú hustotu zaľudnenia. Spoločne s mestami Lower Hutt, Upper Hutt a Porirua tvorí Wellington rozsiahlu aglomeráciu s celkovým počtom 386 000 obyvateľov.[3]
V zátoke wellingtonského prístave sa nachádzajú tri ostrovy. Najväčší z nich, Someský ostrov (domorodcami nazývaný Mati), bol v minulosti využívaný ako karanténna oblasť, za prvej a druhej svetovej vojny ako internačný tábor pre nemecké, neskôr aj japonské a talianske obyvateľstvo Nového Zélandu.[9] V súčasnosti funguje ako prírodná rezervácia pre ohrozené živočíšne druhy. Ostatné ostrovy, Makar a Mokopuna, sú neobývané.
Klíma
Spoločne s celým Novým Zélandom má Wellington typické oceánske podnebie, vďaka čomu sú priemerné ročné teploty pomerne vyrovnané. Priemerná teplota v letných mesiacoch (december až február) sa pohybuje okolo dvadsiatich stupňov Celzia a zriedkakedy prekročí hranicu 25 °C. V zime zvyčajne teploty stúpajú maximálne na 14 stupňov Celzia a neprepadnú sa hlbšie než na štyri stupne. Maximálna nameraná teplota vo Wellingtone bola 31,1 °C, najnižšia 1,9 stupňa pod nulou.
Úhrn ročných zrážok je tiež pomerne vyrovnaný a vcelku vysoký. V meste najviac prší v zimných mesiacoch, v júni priemerný úhrn zrážok dosahuje 147 milimetrov. Jún spolu s júlom patrí k najvlhkejším mesiacom v roku. Za celý rok naprší vo Wellingtone v priemere 1249 milimetrov. V období od mája do septembra sa v kopcoch okolo mesta objavuje inovať. Sneh sa v meste a jeho okolí vyskytuje len zriedka.
Podnebie v meste je veľmi veterné, a to najmä z dôvodu celoročnej tlakovej níže v celej oblasti okolo štyridsiateho stupňa južnej zemepisnej šírky. Wellington je tak vystavený západnému prúdeniu prichádzajúcemu k mestu z Tasmanovho mora.[10] Veterné podnebie v okolí Wellingtonu sa využíva pre výstavbu veterných elektrární. Na konci roka 2009 bol dokončený projekt West Wind, ktorého cieľom bola výstavba 62 veterných turbín s celkovou kapacitou 143 MW.[11] Ďalším podobným projektom je Mill Creek, ktorého cieľom je vybudovať ďalších 31 veterných elektrární.[12][13]
Počasie Wellington, Nový Zéland | |||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Mesiac | Jan | Feb | Mar | Apr | Máj | Jún | Júl | Aug | Sep | Okt | Nov | Dec | Rok |
Najvyššia priemerná °C (°F) | 20.3 (68.5) |
20.6 (69.1) |
19 (66) |
16.7 (62.1) |
14.2 (57.6) |
12 (54) |
11.4 (52.5) |
12 (54) |
13.5 (56.3) |
15 (59) |
16.6 (61.9) |
18.5 (65.3) |
15,8 (60,4) |
Najnižšia priemerná °C (°F) | 13.4 (56.1) |
13.6 (56.5) |
12.6 (54.7) |
10.9 (51.6) |
8.8 (47.8) |
6.9 (44.4) |
6.3 (43.3) |
6.5 (43.7) |
7.7 (45.9) |
9 (48) |
10.3 (50.5) |
12.2 (54) |
9,9 (49,8) |
Zrážky mm (palce) | 72 (2.83) |
62 (2.44) |
92 (3.62) |
100 (3.94) |
117 (4.61) |
147 (5.79) |
136 (5.35) |
123 (4.84) |
100 (3.94) |
115 (4.53) |
99 (3.9) |
86 (3.39) |
1 249 (49,17) |
Slnečný svit | 246 | 209 | 191 | 155 | 128 | 98 | 117 | 136 | 156 | 193 | 210 | 226 | 2 065 |
Zdroj: NIWA[14] |
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Wellington
Referencie
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Wellington na českej Wikipédii.
- ↑ About Wellington: Facts&Figures: Overview [online]. Nový Zéland: Wellington City Council, [cit. 2010-07-08]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b QuickStats About Wellington City [online]. Statistics New Zeland, [cit. 2010-07-08]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b Myth 17: Christchurch has overtaken Wellington to become NZ's second largest city. [online]. Nový Zéland: Statistics New Zealand Statistics House. Population Statistics Unit., [cit. 2010-09-21]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ 1839: The New Zealand Company arrives in Wellington [online]. Nový Zéland: National Library of New Zealand, [cit. 2010-09-19]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Wellington Places: Wellington Harbour: Settlement [online]. Nový Zéland: Ministry for Culture and Heritage, [cit. 2010-09-19]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Poneke: Wellington places to visit [online]. Nový Zéland: Department of Conservation, [cit. 2010-09-19]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Maori Name [online]. Nový Zéland: Victoria University of Wellington, [cit. 2010-09-19]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Guinnessova kniha rekordov 2009. Londýn, Spojené kráľovstvo : Guinness World Records Ltd, 2008. ISBN 9781904994367.
- ↑ Te Ara Encyclopedia of New Zealand: nearshore islands - Quarantine centres and prisons [online]. Nový Zéland: Ministry for Culture and Heritage, [cit. 2010-09-19]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Školní atlas světa. Praha : Kartografia Praha, 1998. ISBN 8070115823. S. 11.
- ↑ West Wind [online]. Meridian Energy, [cit. 2010-07-11]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Mill Creek [online]. Meridian Energy, [cit. 2010-07-11]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Wind Farms [online]. Wellington City Council, [cit. 2010-07-11]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ NIWA Climate Data 1971-2000 [online]. . Dostupné online.