Plantagenetovci: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Dinamik-bot (diskusia | príspevky)
d r2.6.2) (robot Zmenil: mk:Плантагенети
EmausBot (diskusia | príspevky)
d r2.6.4) (robot Zmenil: bs:Plantagenet
Riadok 42: Riadok 42:
[[be-x-old:Плантагенэты]]
[[be-x-old:Плантагенэты]]
[[bg:Плантагенет]]
[[bg:Плантагенет]]
[[bs:Dinastija Plantagenet]]
[[bs:Plantagenet]]
[[cs:Plantageneti]]
[[cs:Plantageneti]]
[[de:Haus Plantagenet]]
[[de:Haus Plantagenet]]

Verzia z 04:41, 6. február 2011

Plantagenetovci (pôvodne - ale dnes zriedkavo - Anjouovci/ z Anjou) je počnúc anglickým kráľom Henrichom II. (angl. kráľ od 1154), resp. počnúc už jeho otcom normanským vojvodom menom Geoffroi (1144-1151 normanský vojvoda), tradičné označenie rodu, ktorý pôvodne od 10. storočia vládol vo francúzskom Anjou (prví "Anjouovci"). Plantagenetovci vládli okrem iného Anglicku v rokoch 1154 - 1399.

Pôvodná dynastia zvaná z Anjou bola založená vikomtmi a grófmi z Angers začiatkom desiateho storočia. V mužskej línii vymrela v roku 1060, ale jej dedičstvo prešlo po praslici pod dynastiu Gâtinaisovcov, ktorá vládla Anjou a Maine do začiatku dvanásteho storočia, keď sa stala kráľovskou dynastiou Anglicka, od 15. storočia spätne známou ako Plantagenetovci. Tí vládli (vrátane vetvy Lancasterovcov a Yorkovcov) Jeruzalemu (1131 - 1205), Anglicku (1154 - 1485), Normandii (1144 – 1204 a 1415 - 1450), Gaskonsku a Guyenne (1153 – 1453), ale v roku 1206 prišli o Anjou v prospech Francúzska.

Meno Plantagenet je odvodené od klenotu na helmici zakladateľa rodu Geoffroia z Anjou/Plantageneta, ktorým bol kručinkový ker (latinsky planta genesta), a používalo sa na zdôraznenie spojenia anjouovskej a normanskej dynastie, pretože Geoffrey si vzal za manželku Matildu, dedičku normanskej dynastie.

V Anglicku vládli títo panovníci z dynastie Plantagenetovcov:

Vetva Lancasterovcov:

Vetva Yorkovcov:

Po meči dynastia vymrela popravou Eduarda, grófa z Warwicku a synovca Eduarda IV. a Richarda III., v roku 1499. V ženskej línii vymrela Eduardovou sestrou Margarétou, ôsmou grófkou zo Salisbury, ktorá bola popravená Henrichom VIII. v roku 1541.

Významnou nemanželskou líniou tohto rodu boli Beaufortovci, potomkovia Jána z Gentu a jeho milenky Kataríny Swynfordovej. Beaufortovcom patril titul vojvodov zo Somersetu a boli jednou z prominentných lancasterovských rodín vo vojne ruží. Po meči vymreli v roku 1471. Boli predkami Henricha VII. Tudora, ktorý sa v roku 1485 stal anglickým kráľom. Vetva Beaufortovcov odvíjajúca sa od nemanželského syna Henricha Beauforta, tretieho vojvodu zo Somersetu, prežíva dodnes pod menom Somersetovci a sú nositeľmi titulu vojvoda zo Somersetu.