Mucholapka (rod)

Dionaea muscipula

Mucholapka (Dionaea) je rod rastlín. Jeho jediným druhom je druh mucholapka obyčajná alebo mucholapka podivná (Dionaea muscipula). Je to mäsožravá rastlina. Ako jediná suchozemská mäsožravá rastlina loví drobné živočíchy prudkým pohybom pascí.

História a rozšírenie

Mucholapku popísal vo svojom liste Linnéovi botanik John Ellis v roku 1769. Rastlina dal meno "Dionaea". Dionaea rastie iba v malej oblasti severoamerického štátu Južná Karolína - v asi 120 km okolí mesta Charleston. Rastlina bola v Spojených štátoch už v minulom storočí tak známa, že ju bol zbierať ako darček dokonca aj vtedajší prezident Spojených štátov Thomas Jefferson. Bohužiaľ popularita a výnimočnosť mucholapkám veľmi neprospela a rastliny možno dnes v prírode nájsť len veľmi vzácne. Viac ako záujem zberateľov však mucholapke škodí ničenie jej prirodzených stanovísk - slatinísk, kde rastie v porastoch ostríc a vlhkomilných tráv spoločne s saraceniami, rosičkami a tučnicami.

Vzhľad

Táto mäsožravá rastlina sa podobá malej otvorenej tlame na jej okrajoch sú malé ,,zúbky". Celá rastlina je hráškovo až tmavo zelená. Má také krátke listy väčšinou takmer rovnobežne s pôdou. Z jednej rastliny môže vyrásť až 6 tlamičiek oválneho tvaru, ktoré lovia neopatrný hmyz. Veľkosť a šírka stopky sa v priebehu roka mení. Zatiaľ čo v lete sú pasce veľké a stopka úzka, v zime sú pasce vďaka nedostatku potravy malé a menej funkčné a stopka je široká, aby bola jeho asimilačná plocha čo najviac využitá.

Spôsob lovu

Loví drobný lezúci a lietavý hmyz, napríklad mravce, pavúky, muchy, ale treba aj osy. Korisť láka na sladký nektár, ktorý produkuje na okrajoch pascí. Samotné pasce sú otvorené približne v 45˚ uhle a vypadajú ako malé železa na medvede, alebo ako zelená zubatá tlama so hromadou tenkých dlhých zubov. Na vnútornej strane oboch „čeľustí“ sa nachádzajú obvykle tri na pohyb citlivé chĺpky vytvárajúce akúsi klietku zabraňujúcu úniku hmyzu. K tomu, aby pasca zaklapla, je treba v rozmedzí niekoľko sekúnd opakovane podráždiť aspoň dva z nich. Rastlina tak pozná, že sa pravdepodobne jedná o hmyz a zbytočne sa nevysiluje sklápaním naprázdno pri náhodnom podráždení.

Vlastný pohyb pascí je na rastlinu veľmi rýchly, zovrie sa plynulým pohybom asi za pol sekundy (za vhodných podmienok aj rýchlejšie). Hmyz ho ale vníma naopak ako pomalý a neškodný a keď sa nad ním zovrú „zuby“ pasci, už neunikne. Po prudkom zovretí oboch polovíc „pascí“ ich zvieravý pohyb pomaly pokračuje ďalej a rastlina najprv chemickými receptormi zisťuje, či ulovila korisť. Pokiaľ áno, okraje pascí hermeticky priľnú k sebe a dovnútra je napustená tráviaca šťava. Pokiaľ nie, zbytočne sklapnutý list "pozná" svoj omyl (napr. kvapka vody, a iné) do dvoch dní a znovu sa roztvorí. Snaha hmyzu vyprostiť sa v kombinácii so stálym tlakom čeľustí pasce zaistia, aby sa korisť dostala do optimálnej polohy.

Z vnútornej strany čeľustí sa začnú uvoľňovať tráviace enzýmy, ktoré korisť za niekoľko dní (cca 7-10) rozloží, takže z nich zostane len tvrdý skelet (chitínová schránka hmyzu). Potom sa pasca opäť roztvorí a čaká na ďalší hmyz. Sklapnúť s korisťou pasca môže asi dvakrát alebo trikrát. Naprázdno asi šesťkrát (max. desaťkrát). Potom list aj s pascou odumrie.

Pestovanie rastliny

Stanovisko

Celoročne vlhké, často (najmä z jara) zaplavované rašelinisko. Vyžaduje vlhký vzduch a plné slnko, teploty na prirodzenom stanovisku sú v lete podobné teplotám stredoeurópskym, v zime sú o niečo vyššie, najčastejšie sa pohybujú medzi 5 až 10 °C, ale výnimkou nie sú ani slabšie mrazíky (pokiaľ listy zmrznú, vytvárajú sa na jar nové z prezimujúcich "cibúľ"). V domácich podmienkach je ideálna polouzavretá (dobre vetraná!) vitrína, alebo na priamom slnku v lete (je treba mierne zatieniť).

Iné projekty

Commons

Wikidruhy

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mucholapka (rod)
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Mucholapka (rod)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mucholapka podivná na českej Wikipédii. Šablóna:Link FA Šablóna:Link GA