Liptovská Sielnica: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d robot Pridal: war:Liptovská Sielnica
Pescan (diskusia | príspevky)
34 017 editací
d aktualizácia po voľbách 2010
Riadok 22: Riadok 22:
|Telefón = 044/559 72 11
|Telefón = 044/559 72 11
|Fax = 044/559 72 11
|Fax = 044/559 72 11
|Starosta = Dušan Sokol<ref>{{Zoznam starostov a primátorov 2010|Dušan Sokol}}</ref>
|Starosta = Igor Guráň
|Politická strana =
|Politická strana = [[KDH]]
|}}
|}}
'''Liptovská Sielnica''' je [[obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]].
'''Liptovská Sielnica''' je [[obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Liptovský Mikuláš|Liptovský Mikuláš]].


==História==
== Dejiny ==
Novovybudovaná obec vznikla po tom, ako bola priehradou [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovská Mara]] zaplavená pôvodná Liptovská Sielnica. Slávnostné otvorenie novej Liptovskej Sielnice bolo [[25. august]]a [[1974]]. Nová obec je postavená asi 2 km severne od pôvodnej Liptovskej Sielnice.
Novovybudovaná obec vznikla po tom, ako bola priehradou [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovská Mara]] zaplavená pôvodná Liptovská Sielnica. Slávnostné otvorenie novej Liptovskej Sielnice bolo [[25. august]]a [[1974]]. Nová obec je postavená asi 2 km severne od pôvodnej Liptovskej Sielnice.


Zaplavenú dedinu pripomínajú: cintorín, Borový háj, budova mlyna a osada [[Brnice]], ako súčasť obce Liptovská Sielnica od roku 1925. V roku 1968 bola k obci Liptovská Sielnica pričlenená aj obec [[Liptovská Mara (obec)|Liptovská Mara]]. Obec bola celá zaplavená, zostala len veža kostola a rímskokatolícka fara.
Zaplavenú dedinu pripomínajú: cintorín, Borový háj, budova mlyna a osada [[Brnice]], ako súčasť obce Liptovská Sielnica od roku 1925. V roku 1968 bola k obci Liptovská Sielnica pričlenená aj obec [[Liptovská Mara (obec)|Liptovská Mara]]. Obec bola celá zaplavená, zostala len veža kostola a rímskokatolícka fara.


Najstaršia zachovaná písomná zmienka o obci Sielnica je z r. [[1256]]. V r. [[1463]] získala od kráľa Mateja Korvína výsady slobodného mestečka. Najstaršia zachovaná pečať je z r. [[1630]]. Jej symboly sa nachádzajú v súčasnom obecnom erbe. Obec bola známa výrobou plátna, sanitry a piva. Jarmoky sa v Sielnici konali 2x v roku "na Jakuba" a "na Okulu". V [[70. roky 19. storočia|sedemdesiatych rokoch 19. storočia]] bola v obci zriadená pošta. V roku [[1921]] vzniklo Podtatranské elektrické družstvo Potenciál. Liptovská Sielnica sa tak stála jednou z prvých elektrifikovaných obcí na Liptove. Elektráreň s turbínou umiestnili v budove urbárskeho mlyna. V r. [[1929]] založili Úverné družstvo "U Novákov". Kultúrnej práci sa venovali Spolok striezlivosti (1845), Čitateľský spolok (1871), Beseda (1919). Pri besede pracoval spevokol, divadelný, telocvičný odbor a odbor bábkového divadla. V čase Slovenského štátu zanikla, v jej činnosti pokračoval Miestny odbor Matice slovenskej a Združenie evanjelickej mládeže. V povojnovom období kultúrne dianie v obci zastrešovala Osvetová beseda. Od konca 19. storočia dodnes v obci pracuje Dobrovoľný hasičský zbor.
Najstaršia zachovaná písomná zmienka o obci Sielnica je z r. [[1256]]. V r. [[1463]] získala od kráľa Mateja Korvína výsady slobodného mestečka. Najstaršia zachovaná pečať je z r. [[1630]]. Jej symboly sa nachádzajú v súčasnom obecnom erbe. Obec bola známa výrobou plátna, sanitry a piva. Jarmoky sa v Sielnici konali 2x v roku "na Jakuba" a "na Okulu". V [[70. roky 19. storočia|sedemdesiatych rokoch 19. storočia]] bola v obci zriadená pošta. V roku [[1921]] vzniklo Podtatranské elektrické družstvo Potenciál. Liptovská Sielnica sa tak stála jednou z prvých elektrifikovaných obcí na Liptove. Elektráreň s turbínou umiestnili v budove urbárskeho mlyna. V r. [[1929]] založili Úverné družstvo "U Novákov". Kultúrnej práci sa venovali Spolok striezlivosti (1845), Čitateľský spolok (1871), Beseda (1919). Pri besede pracoval spevokol, divadelný, telocvičný odbor a odbor bábkového divadla. V čase Slovenského štátu zanikla, v jej činnosti pokračoval Miestny odbor Matice slovenskej a Združenie evanjelickej mládeže. V povojnovom období kultúrne dianie v obci zastrešovala Osvetová beseda. Od konca 19. storočia dodnes v obci pracuje Dobrovoľný hasičský zbor.

==Obec dnes==
== Obec dnes ==
K obci v poslednom čase prirástli aj nové ulice domy a bytovka.
K obci v poslednom čase prirástli aj nové ulice domy a bytovka.
Obec má momentálne asi 650 obyvateľov a približne 170 budov a domov.
Obec má momentálne asi 650 obyvateľov a približne 170 budov a domov.
Riadok 40: Riadok 41:
V obci funguje aj polícia a zdravotné stredisko so všeobecným a detským lekárom.
V obci funguje aj polícia a zdravotné stredisko so všeobecným a detským lekárom.


==Urbár==
== Urbár ==
Prestal existovať v roku 1952, keď na základe zákona prevzalo jeho majetok JRD.
Prestal existovať v roku 1952, keď na základe zákona prevzalo jeho majetok JRD.
Po politických zmenách sa 16. decembra 1990 bol na základe ustanovení zvolený výbor: Ján Fajčík, Jaroslav Chodás, Ľudovít Klocok, Fedor Kuna, Ján Makovický, Ján Matejčík, Vladimír Piatka, Gustáv Plachý a Matej Spriska. Pozície vo výbore sa menili, prichádzali a odchádzali nový členovia, až do teraz ,kedy je výbor nasledovný: J. Fajčík (predseda), Ľ. Klocok(pokladník), R. Majerčiak (lesník), J. Makovický, I. Plachý, J. Bella, P. Spriska, J. Chodás.
Po politických zmenách sa 16. decembra 1990 bol na základe ustanovení zvolený výbor: Ján Fajčík, Jaroslav Chodás, Ľudovít Klocok, Fedor Kuna, Ján Makovický, Ján Matejčík, Vladimír Piatka, Gustáv Plachý a Matej Spriska. Pozície vo výbore sa menili, prichádzali a odchádzali nový členovia, až do teraz ,kedy je výbor nasledovný: J. Fajčík (predseda), Ľ. Klocok(pokladník), R. Majerčiak (lesník), J. Makovický, I. Plachý, J. Bella, P. Spriska, J. Chodás.
Urbár má dnes asi 360 členov a spravuje približne 1200 ha pôdy a lesov.
Urbár má dnes asi 360 členov a spravuje približne 1200 ha pôdy a lesov.


== Významní rodáci ==
== Rodáci ==
* [[Samuel Ambrósius]] - redaktor cirkevných novín.
* [[Samuel Ambrósius]] - redaktor cirkevných novín.
* [[Ján Maršalko]] - slovenský sociálnodemokratický politik
* [[Ján Maršalko]] - slovenský sociálnodemokratický politik
Riadok 52: Riadok 53:
* [[Samo Bohdan Hroboň]] - básnik, folklorista, prekladateľ, jazykovedec, predstaviteľ mesianistickej línie slovenského romantizmu
* [[Samo Bohdan Hroboň]] - básnik, folklorista, prekladateľ, jazykovedec, predstaviteľ mesianistickej línie slovenského romantizmu


==Externé odkazy==
== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
*[http://www.liptovskasielnica.sk/ Oficiálna stránka obce]
*[http://www.liptovskasielnica.sk/ Oficiálna stránka obce]


{{Slovenský výhonok}}
{{Slovenský výhonok}}



{{Obce okresu Liptovský Mikuláš}}
{{Obce okresu Liptovský Mikuláš}}

Verzia z 11:30, 11. február 2011

Liptovská Sielnica
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský
Okres Liptovský Mikuláš
Región Liptov
Nadmorská výška 574 m n. m.
Rozloha 17,24 km² (1 724 ha) [1]
Obyvateľstvo 603 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 34,98 obyv./km²
Starosta Dušan Sokol[3] (KDH)
PSČ 032 23
ŠÚJ 510653
EČV (do r. 2022) LM
Tel. predvoľba 044
E-mailová adresa poslať email
Telefón 044/559 72 11
Fax 044/559 72 11
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Liptovská Sielnica
Webová stránka: liptovskasielnica.sk
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Liptovská Sielnica je obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš.

Dejiny

Novovybudovaná obec vznikla po tom, ako bola priehradou Liptovská Mara zaplavená pôvodná Liptovská Sielnica. Slávnostné otvorenie novej Liptovskej Sielnice bolo 25. augusta 1974. Nová obec je postavená asi 2 km severne od pôvodnej Liptovskej Sielnice.

Zaplavenú dedinu pripomínajú: cintorín, Borový háj, budova mlyna a osada Brnice, ako súčasť obce Liptovská Sielnica od roku 1925. V roku 1968 bola k obci Liptovská Sielnica pričlenená aj obec Liptovská Mara. Obec bola celá zaplavená, zostala len veža kostola a rímskokatolícka fara.

Najstaršia zachovaná písomná zmienka o obci Sielnica je z r. 1256. V r. 1463 získala od kráľa Mateja Korvína výsady slobodného mestečka. Najstaršia zachovaná pečať je z r. 1630. Jej symboly sa nachádzajú v súčasnom obecnom erbe. Obec bola známa výrobou plátna, sanitry a piva. Jarmoky sa v Sielnici konali 2x v roku "na Jakuba" a "na Okulu". V sedemdesiatych rokoch 19. storočia bola v obci zriadená pošta. V roku 1921 vzniklo Podtatranské elektrické družstvo Potenciál. Liptovská Sielnica sa tak stála jednou z prvých elektrifikovaných obcí na Liptove. Elektráreň s turbínou umiestnili v budove urbárskeho mlyna. V r. 1929 založili Úverné družstvo "U Novákov". Kultúrnej práci sa venovali Spolok striezlivosti (1845), Čitateľský spolok (1871), Beseda (1919). Pri besede pracoval spevokol, divadelný, telocvičný odbor a odbor bábkového divadla. V čase Slovenského štátu zanikla, v jej činnosti pokračoval Miestny odbor Matice slovenskej a Združenie evanjelickej mládeže. V povojnovom období kultúrne dianie v obci zastrešovala Osvetová beseda. Od konca 19. storočia dodnes v obci pracuje Dobrovoľný hasičský zbor.

Obec dnes

K obci v poslednom čase prirástli aj nové ulice domy a bytovka. Obec má momentálne asi 650 obyvateľov a približne 170 budov a domov. Najnovším významným prírastkom v obci je urbárny dom do ktorého sa presťahoval Sielnický urbár. V obci funguje aj polícia a zdravotné stredisko so všeobecným a detským lekárom.

Urbár

Prestal existovať v roku 1952, keď na základe zákona prevzalo jeho majetok JRD. Po politických zmenách sa 16. decembra 1990 bol na základe ustanovení zvolený výbor: Ján Fajčík, Jaroslav Chodás, Ľudovít Klocok, Fedor Kuna, Ján Makovický, Ján Matejčík, Vladimír Piatka, Gustáv Plachý a Matej Spriska. Pozície vo výbore sa menili, prichádzali a odchádzali nový členovia, až do teraz ,kedy je výbor nasledovný: J. Fajčík (predseda), Ľ. Klocok(pokladník), R. Majerčiak (lesník), J. Makovický, I. Plachý, J. Bella, P. Spriska, J. Chodás. Urbár má dnes asi 360 členov a spravuje približne 1200 ha pôdy a lesov.

Rodáci

Referencie

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.

Externé odkazy


Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Liptovská_Sielnica&oldid=3425141“