Pravda (filozofia): Rozdiel medzi revíziami
d Verzia používateľa 178.40.226.230 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od MichalT |
d Robot: Changing template: Reflist; kozmetické zmeny |
||
Riadok 2: | Riadok 2: | ||
== Druhy/príklady pravdy == |
== Druhy/príklady pravdy == |
||
*[[faktová pravda]] |
* [[faktová pravda]] |
||
*[[logická pravda]] |
* [[logická pravda]] |
||
== Názory na pravdu == |
== Názory na pravdu == |
||
Pravda podľa [[Tomáš Akvinský|Tomáša Akvinského]] je zhoda veci a rozumu (''Veritas est adaequatio rei et intelectus''). Tomáš Akvinský podal klasickú formuláciu teoretickokorešpondenčného názoru na pravdu. Podľa neho môže byť pravda iba jedna, pretože pochádza od [[Boh]]a. |
Pravda podľa [[Tomáš Akvinský|Tomáša Akvinského]] je zhoda veci a rozumu (''Veritas est adaequatio rei et intelectus''). Tomáš Akvinský podal klasickú formuláciu teoretickokorešpondenčného názoru na pravdu. Podľa neho môže byť pravda iba jedna, pretože pochádza od [[Boh]]a. |
||
V antickom období je pravda je chápaná ako [[významový konštituent]] zodpovedajúci istej [[skutočnosť|skutočnosti]] alebo [[ideál |
V antickom období je pravda je chápaná ako [[významový konštituent]] zodpovedajúci istej [[skutočnosť|skutočnosti]] alebo [[ideál]]u; pravda je dianie otvorenosti voči skutočnosti, odhaľovanie sa skutočnosti (alétheia), mýticky povedané - pravda je rieka nezabúdania (Aléthé), z ktorej duše odcudzených (zaživa mŕtvych) pijú rozpamätanie sa, strácajú zabudnutie na to, čo sa v skutočnosti deje. Pravdu nemožno ''mať'', ''vlastniť'', ale možno na nej (na onom dianí otvorenosti) participovať (možno piť z rieky Aléthé). |
||
Pravdu často chápu napríklad ako zhodu [[vec|vecí]] a [[intelekt |
Pravdu často chápu napríklad ako zhodu [[vec|vecí]] a [[intelekt]]u alebo ako odhalenosť ([[alétheia]]) a inými spôsobmi. |
||
Pravda podľa [[Aristoteles|Aristotela]] je zhoda nášho poznania s vecou, ktorú poznávame; zhoda myslenia s bytím. |
Pravda podľa [[Aristoteles|Aristotela]] je zhoda nášho poznania s vecou, ktorú poznávame; zhoda myslenia s bytím. |
||
Riadok 47: | Riadok 47: | ||
== Zdroje == |
== Zdroje == |
||
{{ |
{{Referencie}} |
||
*{{filit|fil/fil.html}} [http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvp/pravda_-_odkazy.html] |
* {{filit|fil/fil.html}} [http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvp/pravda_-_odkazy.html] |
||
== Pozri aj == |
== Pozri aj == |
||
*[[dogma]] |
* [[dogma]] |
||
*[[alétheia]] |
* [[alétheia]] |
||
*[[korešpondenčná teória pravdy]] |
* [[korešpondenčná teória pravdy]] |
||
*[[učenie o dvojakej pravde]] |
* [[učenie o dvojakej pravde]] |
||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
Verzia z 13:00, 14. február 2011
Pravda je filozofická kategória.
Druhy/príklady pravdy
Názory na pravdu
Pravda podľa Tomáša Akvinského je zhoda veci a rozumu (Veritas est adaequatio rei et intelectus). Tomáš Akvinský podal klasickú formuláciu teoretickokorešpondenčného názoru na pravdu. Podľa neho môže byť pravda iba jedna, pretože pochádza od Boha.
V antickom období je pravda je chápaná ako významový konštituent zodpovedajúci istej skutočnosti alebo ideálu; pravda je dianie otvorenosti voči skutočnosti, odhaľovanie sa skutočnosti (alétheia), mýticky povedané - pravda je rieka nezabúdania (Aléthé), z ktorej duše odcudzených (zaživa mŕtvych) pijú rozpamätanie sa, strácajú zabudnutie na to, čo sa v skutočnosti deje. Pravdu nemožno mať, vlastniť, ale možno na nej (na onom dianí otvorenosti) participovať (možno piť z rieky Aléthé). Pravdu často chápu napríklad ako zhodu vecí a intelektu alebo ako odhalenosť (alétheia) a inými spôsobmi.
Pravda podľa Aristotela je zhoda nášho poznania s vecou, ktorú poznávame; zhoda myslenia s bytím.
Pravda podľa Augustína z Hippa je večná, nepremenná a absolútna vlastnosť ideálnych entít.
Podľa Hegela je pravda celok.
Martin Heidegger tvrdí, že pravda je otvorenosť bytia (die Offenheit des Seins), jeho odkrytosť skrze jestvujúcna, predovšetkým skrze tu-bytie človeka.
Podľa inštrumentalistov je pravda moc našich myšlienok pôsobiť.
Pravda podľa Williama Jamesa:... myšlienky (ktoré samotné sú len časťami našej skúsenosti) sa stanú pravdivými potiaľ, pokiaľ nám pomáhajú dostať sa do uspokojivých vzťahov k iným častiam našej skúsenosti… Každá myšlienka…, ktorá spája veci uspokojivo, pracuje bezpečne, zjednodušuje, usporí prácu, je práve natoľko a potiaľ pravdivá, pravdivá inštrumentálne. To je 'inštrumentálny' názor na pravdu…, názor, podľa ktorého pravda v našich myšlienkach znamená ich moc „pôsobiť“...
Pravda v katolicizme je spojená s radosťou a jasom duchovnej krásy. Pravda je krásna sama od seba. Pravda slova je racionálne vyjadrenie poznania stvorenej i nestvorenej skutočnosti a človek obdarený rozumom ju potrebuje. Pravda môže nachádzať aj iné doplňujúce formy ľudského vyjadrenia, predovšetkým vtedy, keď ide o to, vyvolať, čo je v nej nevysloviteľné: hlbiny ľudského srdca, povznesenie duše, tajomstvo Boha.[1]
Podľa Kiplinga pravda je prvá obeť vojny.
Pravda podľa Nietzscheho je užitočný omyl.
Podľa osvietencov je pravda dosiahnuteľná jednotlivcom, jeho vlastnými silami prostredníctvom pozorovania, experimentu a správneho uvažovania.
Parmenides zastával umiernený teoretickokoherenčný názor na pravdu, podľa ktorého je pravda zhoda našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii čiže v logickej neprotirečivosti samých výrokov.
Podľa Patočku je pravda celoživotná skúmavá, sebakontrolujúca, sebazjednocujúca myšlienkovo-životná prax.
Pravda podľa Platóna je večná, nemenná a absolútna vlastnosť ideí.
Nicholas Rescher zastával [umiernený teoretickokoherenčný názor na pravdu, podľa ktorého je pravda zhoda našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii čiže v logickej neprotirečivosti samých výrokov.
Pravda podľa teórie koherenčnej umiernenej je v zhode našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii, v logickej neprotirečivosti našich výrokov.
Podľa korešpondenčnej teórie pravda je zodpovedanie výroku tomu, o čom výrok vypovedá. Napr. výrok Priemer Slnka je 1 400 000 km je pravdivý vtedy a len vtedy, keď to, čo sa vypovedá, súhlasí so skutočnosťou. Teoretickokorešpendenčná koncepcia pravdy vychádza z Aristotelovho chápania pravdy (Met. 1011 b 25), pričom jej klasickú formuláciu podáva Tomáš Akvinský: Veritas est adaequatio rei et intellectus (Pravda je zhoda veci a rozumu).
Večná pravda
Večná pravda je pravda nevyvrátiteľná v procese vývoja poznania (pozri dogma).
Zdroje
- ↑ Katechismus katolické církve. Praha, Zvon 1995. 822 s.
Pozri aj
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Pravda (filozofia)
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pravda (filozofia)