Dávid (biblická postava): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Bot: no:David av Israel is a good article
EmausBot (diskusia | príspevky)
d r2.6.4) (robot Zmenil: uk:Давид
Riadok 86: Riadok 86:
[[tl:David]]
[[tl:David]]
[[tr:Davud]]
[[tr:Davud]]
[[uk:Давід]]
[[uk:Давид]]
[[vi:David]]
[[vi:David]]
[[wo:Daawuda]]
[[wo:Daawuda]]

Verzia z 08:30, 3. marec 2011

Dávid a Goliáš od Caravaggia, cca. 1599. Prado, Madrid

Dávid, syn Izaiho žil v rokoch 2729 až 2799 (židovského kalendára) t.j. 1031 až 931 pred Kr. Bol druhým kráľom zjednoteného Izraela. Nastúpil po Saulovi, ktorý bol z trónu zosadený pre svoje správanie a neposlušnosť voči Bohu. Je predstavovaný ako spravodlivý, nie však dokonalý panovník; rovnako tiež ako uznávaný bojovník, básnik a hudobník (je považovaný za autora mnohých žalmov). Jeho život a vláda je v Biblii zaznamenaná v Prvej a Druhej knihe Samuelovej a Prvej knihe kráľov.

Biblia o Dávidovi

„Boh zanevrel na kráľa Saula, kvôli jeho neposlušnosti a vyslal proroka Samuela k Izaimu, aby medzi jeho synmi našiel nového kráľa. Voľba padla na Dávida, Izaiho najmladšieho syna, ktorý pásol ovce svojho otca. Pretože sa Bohu zaľúbil, nariadil Samuelovi, aby Dávida pomazal ako ďalšieho kráľa Izraela.“

„Saul sa veľmi trápil. Jeho služobníci mu odporučili poslať pre Dávida, nadaného hráča na lýru. A tak Dávid vstúpil do Saulových služieb a kedykoľvek Saula posadlo trápenie zoslané od Boha, Dávid ho obveselil hrou na lýru.“

Počas Saulovej vlády hrozil Izraelu znovu vojenský stret s Filištíncami.

Dávid nosieval jedlo svojim starším bratom, ktorí spoločne so Saulom počúvali posmešné reči filištínskeho hrdinu, obra Goliáša. Nikto z Izraelitov sa mu neodvažoval postaviť, a preto keď Dávid vyhlásil, že pôjde bojovať s Goliášom, Saul ho spočiatku odhováral. Nakoniec však súhlasil a obliekol Dávida do svojho vlastného panciera. Ale Dávid sa v ňom necítil dobre, vyzliekol Saulovu pancierovú zbroj a povedal, že pôjde bez nej. Dávid trafil Goliáša kameňom z praku presne do čela, pribehol k nemu a jeho vlastným mečom mu odsekol hlavu. Keď Filištínci videli, že ich najsilnejší hrdina je mŕtvy, zutekali z boja. Dávid týmto súbojom zaistil Izraelu víťazstvo.

Kráľ Saul z vďačnosti menoval Dávida veliteľom svojej armády a dal mu za ženu svoju mladšiu dcéru Míchal. Dávid zvíťazil v mnohých vojnách a jeho popularita medzi ľuďmi rástla až do tej miery, že Saul začal žiarliť a pokúšal sa ho zabiť. Saulov syn Jonatán ho na kráľovu nevraživosť upozornil, a tak Dávid uteká do divočiny.

Saul i jeho traja synovia Jonatán, Abinadáb a Malkišua padli v boji s Filištíncami. Po tejto udalosti sa v Hebrone zišli starší Izraela, aby Dávida s konečnou platnosťou vo veku 30 rokov potvrdili na tróne.

Dávid kraľoval vyše 40 rokov, z toho 7 rokov a 6 mesiacov v Hebrone a 33 rokov v Jeruzaleme. Mal 60 manželiek a 80 konkubín, dožil sa 70 rokov a bol pochovaný v Jeruzaleme - meste Dávidovom. Po jeho smrti sa stal kráľom Judska a Izraela jeho syn Šalamún.

Knihy o Dávidovi

  • McKenzie, Steven: Král David (Volvox Globator, 2004)
  • Messadié, Gerald: Kráľ Dávid (Motýľ, 2007)

Iné projekty

Šablóna:Link GA