Vnútorná energia: Rozdiel medzi revíziami
, |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 4: | Riadok 4: | ||
Do tejto energie sa zahŕňajú rôzne druhy energie súvisiace s časticovou stavbou sústavy (čiastočne aj s dipólovitými interakciami s vonkajšími [[Pole (fyzika)|poľami]]). Pozostáva z týchto častí: |
Do tejto energie sa zahŕňajú rôzne druhy energie súvisiace s časticovou stavbou sústavy (čiastočne aj s dipólovitými interakciami s vonkajšími [[Pole (fyzika)|poľami]]). Pozostáva z týchto častí: |
||
* fyzikálno-tepelnefylná časť ([[tepelná energia]]) je založená na neusporiadanom |
* fyzikálno-tepelnefylná časť ([[tepelná energia]]) je založená na neusporiadanom mikroskopickom pohybe [[molekula|molekúl]], čiže na kinetickej energii, rotačnej energii a [[energia kmitania|energii kmitania]] molekúl, ako aj na medzimolekulárnych [[chemická väzba|interakčných silách]] |
||
* chemická časť je potenciálna energia väzbových síl resp. [[väzbová energia|väzbovej energie]], ktorá je obsiahnutá v molekulách a uvoľňuje sa napríklad pri [[horenie|horení]] v podobe tepelnej energie |
* chemická časť je potenciálna energia väzbových síl resp. [[väzbová energia|väzbovej energie]], ktorá je obsiahnutá v molekulách a uvoľňuje sa napríklad pri [[horenie|horení]] v podobe tepelnej energie |
||
* jadrovofyzikálna časť je potenciálna energia, ktorá je obsiahnutá v [[atómové jadro|atómových jadrách]], a ktorá sa uvoľňuje pri rozpade, [[Štiepenie atómových jadier|štiepení]] a [[jadrová fúzia|fúzii jadra]]. |
* jadrovofyzikálna časť je potenciálna energia, ktorá je obsiahnutá v [[atómové jadro|atómových jadrách]], a ktorá sa uvoľňuje pri rozpade, [[Štiepenie atómových jadier|štiepení]] a [[jadrová fúzia|fúzii jadra]]. |
Verzia z 12:07, 17. marec 2011
Vnútorná energia (značka U) je pojem z prvého termodynamického zákona. Vnútorná energia je energia, ktorá vyjadruje obsah energie „viazanej“ v látke. Jej absolútna hodnota nie je známa, pri chemických energetických bilanciách sa prihliada iba na jej zmenu pri reakcii (∆ U).
Je to stavová veličina definovaná ako U = W - Wp - Wk (kde W je celková energia (termodynamickej) sústavy ako celku, Wp je polohová energia (termodynamickej) sústavy ako celku, Wk je kinetická energia (termodynamickej) sústavy ako celku). V ideálnom prípade, čiže pri ideálnom plyne a pri absolútne čiernom žiariči, závisí len od teploty.
Do tejto energie sa zahŕňajú rôzne druhy energie súvisiace s časticovou stavbou sústavy (čiastočne aj s dipólovitými interakciami s vonkajšími poľami). Pozostáva z týchto častí:
- fyzikálno-tepelnefylná časť (tepelná energia) je založená na neusporiadanom mikroskopickom pohybe molekúl, čiže na kinetickej energii, rotačnej energii a energii kmitania molekúl, ako aj na medzimolekulárnych interakčných silách
- chemická časť je potenciálna energia väzbových síl resp. väzbovej energie, ktorá je obsiahnutá v molekulách a uvoľňuje sa napríklad pri horení v podobe tepelnej energie
- jadrovofyzikálna časť je potenciálna energia, ktorá je obsiahnutá v atómových jadrách, a ktorá sa uvoľňuje pri rozpade, štiepení a fúzii jadra.
- napokon môžu ešte prispievať interakcie magnetických a elektrických elementárnych dipólov a indukovanej polarizácie s vonkajšími elektrickými a magnetickými poľami.