Letničné hnutie: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 20:13, 19. marec 2011

Letničné hnutie (iné názvy: turíčne hnutie, turičnícke hnutie, turičníci, letničiari) je prvá vývojová vlna Hnutia obnovy v Duchu Svätom. Letničné hnutie sa objavilo v 19. storočí v protestantských cirkvách. Názov hnutia je odvodený z židovského sviatku Letnice, čo je starší (ale v slovenskej protestantskej terminológii bežne používaný) výraz pre dnešný kresťanský sviatok Turíce.

Počiatky letničného hnutia

Počiatky obrodných hnutí v protestantských cirkvách siahajú do 19. storočia (predovšetkým Nemecko, Veľká Británia). Za počiatok letničného hnutia v dnešnej forme sa považuje skúsenosť žiakov s darom hovorenia v jazykoch na biblickej škole Bethel vedenej kazateľom Charlesom F. Parhamom v kansaskom meste Topeka (USA) v roku 1901. Parham po prvý krát sformuloval doktrínu o hovorení v jazykoch, ako o „biblickom dôkaze“ krstu v Duchu Svätom. Ďalšou kľúčovou udalosťou bolo prebudenie, ktoré začalo na Azusa Street v Los Angeles v roku 1906 pod vedením Parhamovho žiaka, černošského kazateľa Williama J. Seymoura. V oboch prípadoch kresťania svedčili o silnej emocionálnej búrke, ktorú prežívali pri modlitbách a ktorú považovali za svedectvo Božej prítomnosti. Udalosti na Azusa Street, kde sa v priebehu troch rokov konali nepretržité modlitebné zhromaždenia v bývalej budove Africkej metodistickej episkopálnej cirkvi (African Methodist Episcopal Church), podnietili explóziu, ktorá počas dvoch rokov rozšírila nové hnutie na všetky kontinenty. O správach o prebudení informovali noviny nazývané „Apoštolská viera“, ktoré boli zdarma rozosielané až 50 000 čitateľom. Pre letničné bohoslužby boli v tom čase typické dynamické kázne založené na doslovnom výklade Biblie, s prejavmi nadšenia, tlieskanie, kričanie, padanie, pochodovanie a vyháňanie démonov. Medzirasová znášanlivosť na Azusa Street bola pozoruhodnou výnimkou v atmosfére rasizmu a segregácie, ktorá v tej dobe v Amerike panovala.

Charakteristika

Hlavnou charakteristikou je dôraz na krst Duchom Svätým. Tento krst sa u kresťana prejavuje kvalitatívne novým prístupom k životu - prerodom alebo znovuzrodením, zmenou životného štýlu – v angl. tzv. born-again.

Významné osobnosti letničného hnutia

Charles F. Parham
William Joseph Seymour
Gaston Barnabas Cashwell, Church of God, Clevelandu v Tennessee
Charles Harrison Mason, Church of God in Christ, Memphis v Tennessee (COGIC)
William H. Durham, Assemblies of God, Chicago
Thomas Ball Barrat nórsky metodistický pastor, Oslo
Lewi Pthrus, Švédsko
Jonathan Paul, Nemecko
Alexander Boddy, Anglicko
Luigi Francesco a Giacomo Lombardy, Brazília, Argentína
Daniel Berg a Gunnar Vingren, Assemblies of God, Brazília
Willis C. Hoover, Čile
John Graham Lake, (1870-1935), Zion Christian Church, Južná Afrika,
Ivan Voronaev, Odesa, Ukrajina
Mary Rumsey, Kórea
Dennis Bennett, episkopálny anglikánsky zbor sv. Marka, Kalifornia, tzv. neo-letničné hnutie
David du Plessis,

Niektoré známe denominácie

Dnes tvorí letničné hnutie viac než 14 000^[1] letničných denominácií po celom svete. Patria medzi ne napríklad:

Assemblies of God, celkovo okolo 53 mil. členov
Church of God in Christ (COGIC), USA, asi 6 mil. členov
Letničná metodistická cirkev, Čile, dnes asi 1,5 mil. členov
Apostolic Faith Mission, Južná Afrika
Zion Christian Church, Južná Afrika, 6 mil. členov (r.2000)
Pentecostal Assemblies of The World

Na Slovensku sa k letničnému hnutiu hlási napr. Apoštolská cirkev,Cirkev Kresťanské Spoločenstvá .

Referencie

↑ mesačník LOGOS, V.ročník, 4/2008, str. 14 [1]

Literatúra

Century Of The Holy Spirit, 100 Years Of Pentecostal And Charismatic Renewal, 1901-2001, Vinson Synan

Externé odkazy

Tento článok týkajúci sa náboženstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[1] sačník LOGOS, V.ročník, 4/2008, str. 14 [1]

[1]

@@ Riadok 3: / Riadok 3: @@
 == Počiatky letničného hnutia ==
-Počiatky obrodných hnutí v protestantských cirkvách siahajú do 19. storočia (predovšetkým [[Nemecko]], [[Veľká Británia]]). Za počiatok letničného hnutia v dnešnej forme sa považuje skúsenosť žiakov s [[dar hovorenia v jazykoch|darom hovorenia v jazykoch]] na biblickej škole Bethel vedenej kazateľom [[Charles F. Parham|Charlesom F. Parhamom]] v [[Kansas|kansaskom]] meste [[Topeka]] ([[USA]]) v roku [[1901]]. Parham po prvý krát sformuloval [[doktrína|doktrínu]] o hovorení v jazykoch, ako o „biblickom dôkaze“ krstu v [[Duch Svätý|Duchu Svätom]]. Ďalšou kľúčovou udalosťou bolo prebudenie, ktoré začalo na [[Azusa Street]] v [[Los Angeles]] v roku [[1906]] pod vedením Parhamovho [[žiak]]a, černošského kazateľa [[William Joseph Seymour|Williama J. Seymoura]]. V oboch prípadoch kresťania svedčili o silnej [[emócie|emocionálnej]] búrke, ktorú prežívali pri modlitbách a ktorú považovali za svedectvo Božej prítomnosti. Udalosti na Azusa Street, kde sa v priebehu troch rokov konali nepretržité modlitebné zhromaždenia v bývalej budove [[Africká metodistická episkopálna cirkev|Africkej metodistickej episkopálnej cirkvi]] (African Methodist Episcopal Church), podnietili explóziu, ktorá počas dvoch rokov rozšírila nové hnutie na všetky kontinenty. O správach o prebudení informovali [[noviny]] nazývané „Apoštolská viera“, ktoré boli zdarma rozosielané až 50 000 čitateľom. Pre letničné bohoslužby boli v tom čase typické dynamické kázne založené na doslovnom výklade Biblie, s prejavmi nadšenia, tlieskanie, kričanie, padanie, pochodovanie a vyháňanie démonov. Medzirasová znášanlivosť na Azusa Street bola pozoruhodnou výnimkou v atmosfére [[rasizmus|rasizmu]] a [[segregácia|segregácie]], ktorá v tej dobe v Amerike panovala.
+Počiatky obrodných hnutí v protestantských cirkvách siahajú do 19. storočia (predovšetkým [[Nemecko]], [[Veľká Británia]]). Za počiatok letničného hnutia v dnešnej forme sa považuje skúsenosť žiakov s [[dar hovorenia v jazykoch|darom hovorenia v jazykoch]] na biblickej škole Bethel vedenej kazateľom [[Charles F. Parham|Charlesom F. Parhamom]] v [[Kansas|kansaskom]] meste [[Topeka]] ([[Spojené štáty|USA]]) v roku [[1901]]. Parham po prvý krát sformuloval [[doktrína|doktrínu]] o hovorení v jazykoch, ako o „biblickom dôkaze“ krstu v [[Duch Svätý|Duchu Svätom]]. Ďalšou kľúčovou udalosťou bolo prebudenie, ktoré začalo na [[Azusa Street]] v [[Los Angeles]] v roku [[1906]] pod vedením Parhamovho [[žiak]]a, černošského kazateľa [[William Joseph Seymour|Williama J. Seymoura]]. V oboch prípadoch kresťania svedčili o silnej [[emócie|emocionálnej]] búrke, ktorú prežívali pri modlitbách a ktorú považovali za svedectvo Božej prítomnosti. Udalosti na Azusa Street, kde sa v priebehu troch rokov konali nepretržité modlitebné zhromaždenia v bývalej budove [[Africká metodistická episkopálna cirkev|Africkej metodistickej episkopálnej cirkvi]] (African Methodist Episcopal Church), podnietili explóziu, ktorá počas dvoch rokov rozšírila nové hnutie na všetky kontinenty. O správach o prebudení informovali [[noviny]] nazývané „Apoštolská viera“, ktoré boli zdarma rozosielané až 50 000 čitateľom. Pre letničné bohoslužby boli v tom čase typické dynamické kázne založené na doslovnom výklade Biblie, s prejavmi nadšenia, tlieskanie, kričanie, padanie, pochodovanie a vyháňanie démonov. Medzirasová znášanlivosť na Azusa Street bola pozoruhodnou výnimkou v atmosfére [[rasizmus|rasizmu]] a [[segregácia|segregácie]], ktorá v tej dobe v Amerike panovala.
 == Charakteristika ==