Kitzbühel: Rozdiel medzi revíziami

	Kitzbühel
	obec
Štát	Rakúsko
Spolková krajina	Tirolsko
Súradnice	47°27′S 12°24′V / 47,450°S 12,400°V
Rozloha	Chyba výrazu: Nerozpoznané diakritické znamienko „{“ km² (Chyba výrazu: Neočakávaný operátor < ha)
Obyvateľstvo	7 04 11 \| \| }} ({{Obyvateľstvo-AT-Chyba výrazu: Neočakávané číslo \| 7 04 11 \| POP_DATE \| }})
Hustota	Chyba výrazu: Nerozpoznané diakritické znamienko „{“ obyv./km²
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	6370
ŠÚJ	Chyba výrazu: Neočakávané číslo Chyba výrazu: Neočakávané číslo Chyba výrazu: Neočakávané číslo
	Poloha obce v Rakúsku
	Šablóna:Klikacia mapa okresu Poloha obce v rámci okresu
	Wikimedia Commons: Kitzbühel
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 23:16, 19. marec 2011

Súradnice: 47°27′S 12°24′V / 47,450°S 12,400°V

Kitzbühel je mesto v rakúskom Tirolsku ležiace na rieke Kitzbühler Ache v nadmorskej výške 762 metrov, medzi horskými vrcholmi Hahnenkamm (1712 m) a Kitzbüheler Horn (1996 m). Je tiež administratívnym centrom okresu Kitzbühel.

Dejiny

Prvými obyvateľmi boli v období medzi 11. a 8. storočím pred naším letopočtom Ilýri ťažiací v okolitých horách meď. Okolo roku 15 pred Kr. jednotky csára Augusta prekonali Alpy a založili tu nové provincie, medzi nimi Noricum. Po zániku západorímskej ríše sa okolo roku 800 v oblasti usadil germánsky kmeň Bavorov, a začal mýtiť miestne lesy. Ve 12. storočí je po prvé zmieňované meno Chizbuhel v dokumentoch kláštora v Chiemsee. Chizzo v bavorštine znamená klan, Bichl (Bühel) popisuje umiestnenie osady na kopcoch.

Kitzbühel sa stal súčasťouí Horného Bavorska v roku 1255. Vojvoda Ľudovít II. Bavorský mu udelil mestské práva 6. júna 1271, a mesto bolo obohnané silnými hradbami. Počas nasledujících storočí sa mesto stalo centrom obchodu a úspešne sa rozvíjelo. Nikdy nebolo postihnuté vojnou a hradby boli preto znížené na úroveň prvého poschodia a boli naĽich postavené nové domy. Keď sa Margaréta Tirolská vydala za bavorského vojvodu Ľudovíta V., stal sa Kitzbühel v roku 1342 súčasťou Tirolska. Po mieri v Schärdingu v roku 1369 bol opäť vrátený Bavorsku. 30. júna 1504 sa mesto znovu vrátilo k Tirolsku keď Maximilián I. Habsburský obsadil spolu s ním aj Kufstein.

Maximilián Kitzbühel dal do zálohy a mesto sa na konci 16. storočia dostalo do správy grófov z Lambergu. K 1. máju 1840 prešlo mesto oficiálne pod rakúsku správu. Vojnové ťaženia 18. a 19. storočia sa mesta nijako výrazne nedotkli, hoci niektorí obyvatelia sa zapojili do tirolského povstania proti Napoleonovi. Kitzbühel sa ešte raz dostal pod bavorskú správu po uzatvorení Prešpurského mieru.

Po páde Napoleona a Viedenskom kongrese pripadol opäť Tirolsku.

Keď cisár František Jozef I. dokončil spojenie svojej ríše a bola postavená železničná trať medzi Salzburgom a Tirolskom v roku 1875, začal obchodný a priemyslový rozvoj mesta. Počas prvej a druhej svetovje vojny zostal Kitzbühel ďaleko od vojnového diania.

Turistika

Kitzbühel je jedným z najznámějších rakúskych turistických a športových stredísk. V meste a priľahlých obciach Reith bei Kitzbühel, Aurach bei Kitzbühel a Jochberg sa nachádza 516 ubytovacích podnikov (z toho 6 päťhviezdičkových hotelov) s celkovou kapacitou 9200 lôžok. Ich klientelu tvoria prevažne Nemci (v zime 35%, v lete dokonca 46%), Rakúšania (20% v zime a 18% v lete) a Briti (14% a 10%), ale v posledných rokoch pribúdajú aj Rusi, ktorí tu vlastnia i niektoré hotely: napríklad luxusný hotel Grand Tirolia patrí Jelene Baturinovej, manželke moskevského starostu Lužkova, a najbohatšej žene v Rusku.

Na svahoch hory Hahnenkamm sa každoročne uskutočňujú preteky svetového pohára v alpskom lyžovaní.

V lete sa stáva centrom golfu - v okolí mesta sú dve osemnásťamkové a dve deväťjamkové ihriská. Pravidelne sa tu koná tiež jeden z turnajo ATP Generali Open. Od roku 1988 sa jazdí v okolí Kitzbüheler Alpenrallye, závod historických automobilov.

V okolí mesta je sieť turistických chodníkov a horských ciest v celkovej dĺžke cez 500 km - napr. na Hahnenkamm, na Kitzbüheler Horn, k Schwarzsee (možnost kúpania).

Obce v najbližšom okolí

Doprava

Mestom prechádza cesta B161, spájajúca St. Johann in Tirol s mestom Mittersill, pretína ju B170 do Wörglu.

Železnica bola do Kitzbühelu dovedená v roku 1875. V meste sú železničné stanice Kitzbühel Hauptbahnhof, Kitzbühel Hahnenkamm a Kitzbühel Schwarzsee na trati spojúcej Salzburg s Tirolskom.

Partnerské mestá

Rodáci

Alfons Walde (* 1891 - † 1958), expresionistický maliar a architekt
Peter Aufschnaiter (* 1899 - † 1973), horolezec a geograf
Andreas Molterer (* 1931), lyžiar
Ernst Hinterseer (* 1932), lyžiar
Hias Leitner (* 1935), lyžiar
Toni Sailer (* 1935), lyžiar
Christl Haas (* 1943 - † 2001), lyžiar
Hansi Hinterseer (* 1954), lyžiar a spevák
Klaus Sulzenbacher (* 1965), lyžiar
Markus Gandler (* 1966), bežec na lyžiach

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kitzbühel

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kitzbühel na českej Wikipédii.

@@ Riadok 53: / Riadok 53: @@
 == Partnerské mestá ==
 * {{flagicon|Nemecko}} [[Bad Soden am Taunus]], [[Nemecko]], [[1984]]
-* {{flagicon|USA}} [[Greenwich]], [[Connecticut]], [[USA]], [[1961]]
+* {{flagicon|USA}} [[Greenwich]], [[Connecticut]], [[Spojené štáty|USA]], [[1961]]
 * {{flagicon|Japonsko}} [[Jamagata]], [[Japonsko]], [[1963]]
 * {{flagicon|France}} [[Rueil-Malmaison]], [[Francúzsko]], [[1979]]
 * {{flagicon|Italy}} [[Sterzing-Vipiteno]], [[Taliansko]], [[1971]]
-* {{flagicon|USA}} [[Sun Valley]], [[Idaho]], [[USA]], [[1967]]
+* {{flagicon|USA}} [[Sun Valley]], [[Idaho]], [[Spojené štáty|USA]], [[1967]]
 == Rodáci ==