Liturgia vopredposvätených darov: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
štylistika
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
'''Liturgia vopredposvätených darov''' alebo tiež '''svätá služba vopredposvätených darov''' ([[Gréčtina|gr.]] Η Θεία Λειτουργία τῶν Προηγιασμένων (Δώρων), [[Cirkevná slovančina|csl.]] Лїтургі́я преждеосвяще́нныхъ даро́въ) je špeciálnou pôstnou bohoslužbou v [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej]] a [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnej]] cirkvi. Slávi sa spravidla v stredy a piatky Veľkého štyridsaťdňového pôstu a v pondelok, utorok a stredu Veľkého týždňa. Zriedkavo sa slávi aj v iné dni vo Veľkom pôste, ak pripadne nejaký významnejší sviatok. Celkovo sa teda slúži asi 15 ráz do roka.
'''Liturgia vopredposvätených darov''' alebo '''svätá služba vopredposvätených darov''' ([[Gréčtina|gr.]] Η Θεία Λειτουργία τῶν Προηγιασμένων (Δώρων), [[Cirkevná slovančina|csl.]] Лїтургі́я преждеосвяще́нныхъ даро́въ) je špeciálna pôstna bohoslužba v [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej]] a [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnej]] cirkvi. Slávi sa spravidla v stredy a piatky Veľkého štyridsaťdňového pôstu a v pondelok, utorok a stredu Veľkého týždňa. Zriedkavo sa slávi aj v iné dni vo Veľkom pôste, ak pripadne nejaký významnejší sviatok. Celkovo sa teda slúži asi 15 ráz do roka.


== Špecifiká ==
== Špecifiká ==

Verzia z 18:24, 20. marec 2011

Liturgia vopredposvätených darov alebo svätá služba vopredposvätených darov (gr. Η Θεία Λειτουργία τῶν Προηγιασμένων (Δώρων), csl. Лїтургі́я преждеосвяще́нныхъ даро́въ) je špeciálna pôstna bohoslužba v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi. Slávi sa spravidla v stredy a piatky Veľkého štyridsaťdňového pôstu a v pondelok, utorok a stredu Veľkého týždňa. Zriedkavo sa slávi aj v iné dni vo Veľkom pôste, ak pripadne nejaký významnejší sviatok. Celkovo sa teda slúži asi 15 ráz do roka.

Špecifiká

Liturgia vopredposvätených darov je známa od raných kresťanských čias, vznikla pravdepodobne zo zvyku domáceho prijímania eucharistie u prvých kresťanov a pustovníkov. Slávi sa spravidla večer, namiesto večierne. V byzantskom obrade je to bohoslužba s najsilnejšie vyjadrenou eucharistickou úctou. Má výrazne kajúci charakter, čo podčiarkuje jej štruktúra, texty aj špecifické nápevy. Počas bohoslužby sa niekoľko ráz na znak kajúcnosti a úcty robia tzv. veľké metánie (veľké poklony), keď si slúžiaci i ľudia kľakajú na kolená a zohýbajú sa tak, že sa čelom dotýkajú zeme.
Jej špecifikum je, že nemá anaforu a teda neobsahuje premenenie chleba a vína na Kristovo telo a krv. Pri tejto liturgii sa používajú eucharistické dary, ktoré boli premenené na liturgii sv. Bazila Veľkého, resp. sv. Jána Zlatoústeho v predchádzajúcu nedeľu. Podľa toho dostala liturgia vopredposvätených darov aj svoj názov. Niekedy sa pripisuje sv. Gregorovi Veľkému, rímskemu pápežovi, ale táto atribúcia nie je správna.

Štruktúra

Liturgia vopredposvätených darov je vlastne spojením večierne a druhej časti "bežnej" liturgie (Jána Zlatoústeho alebo Bazila Veľkého) bez anafory. Nosnými časťami sú Žalm 103 (104), 18. katisma Žaltára (žalmy 119-133), stichiry, vchod (sprievod) s kadidlom, čítania zo Starého zákona (z Genezis a Prísloví, vo Veľkom týždni z Exodu a Jóba), medzi ktorými je obrad požehnania so sviecou a kadidlom. Nasleduje spev Moja modlitba s veršami zo žalmu 140, pri ktorom sa striedajú kňaz, resp. kantor a ľudia, pričom striedavo stoja a kľačia. Vo veľkom týždni nasleduje čítanie Evanjelia, resp. na sviatky čítanie Apoštola a Evanjelia. Po ekténiách (prosbách) nasleduje vchod - slávnostný sprievod s už premenenými eucharistickými darmi, po ňom ďalšie prosby, prípravné modlitby pred prijímaním a rozdávanie eucharistie. Potom nasledujú ďakovné spevy a prepustenie ľudu.

Zdroje