Severozápadný federálny okruh: Rozdiel medzi revíziami
| Riadok 49: | Riadok 49: | ||
(plný názov funkcie znie: „Splnomocnenec prezidenta Ruskej federácie pre Severozápadný federálny okruh“) |
(plný názov funkcie znie: „Splnomocnenec prezidenta Ruskej federácie pre Severozápadný federálny okruh“) |
||
* Viktor Vasilievič Čerkesov - od [[18. máj]]a [[2000]] do [[11. marec|11. marca]] [[2003]]; |
* Viktor Vasilievič Čerkesov - od [[18. máj]]a [[2000]] do [[11. marec|11. marca]] [[2003]]; |
||
* Valentina Ivanovna Matvienko - od [[11. marca]] [[2003]] do [[ |
* Valentina Ivanovna Matvienko - od [[11. marca]] [[2003]] do [[1. november|1. novembra]] [[2003]]; |
||
* Iľja Jozifovič Klebanov - od [[25. november|25. november]] [[2003]] dodnes (r.2011) |
* Iľja Jozifovič Klebanov - od [[25. november|25. november]] [[2003]] dodnes (r.2011) |
||
Verzia z 22:23, 21. marec 2011
Severozápadný federálny okruh je jeden z ôsmich federálnych okruhov Ruska. Zaberá jeho severnú európsku časť. Má rozlohu 1 677 900 km² a žije tu takmer 14 miliónov obyvateľov (2002).
Administratívne členenie okruhu
Do Severozápadného federálneho okruhu patria nasledovné subjekty Ruskej federácie:
.svg)
- 1. Archangeľská oblasť - administratívne centrum Archangeľsk
- 2. Vologdská oblasť - administratívne centrum Vologda
- 3. Kaliningradská oblasť - administratívne centrum Kaliningrad
- 4. Karelská republika - administratívne centrum Petrozavodsk
- 5. Komijská republika - administratívne centrum Syktyvkar
- 6. Leningradská oblasť - administratívne centrum Petrohrad
- 7. Murmanská oblasť - administratívne centrum Murmansk
- 8. Nenecký autonómny okruh - administratívne centrum Narjan-Mar
- * Nenecký AO je súčasťou Archangeľskej oblasti
- 9. Novgorodská oblasť - administratívne centrum Velikij Novgorod
- 10. Pskovská oblasť - administratívne centrum Pskov
- 11. Petrohrad - mesto federálneho významu
Hlavným mestom Severozápadného federálneho okruhu je mesto Petrohrad (rus. Санкт-Петербург). Mesto je tiež administratívnym centrom Leningradskej oblasti a aj samo osebe je subjektom Ruskej federácie ako mesto federálneho významu.
Najväčšie sídla okruhu
Najväčšími sídlami Severozápadného federálneho okruhu podľa počtu obyvateľov (údaje podľa kvalifikovaného odhadu Ruského štatistického úradu z r. 2010[1]) sú:
- Petrohrad (rus. Санкт-Петербург) 4.614 tis.
- Kaliningrad (rus. Калининград) 420 tis.
- Archangeľsk (rus. Архангельск) 348 tis.
- Čerepovec (rus. Череповец) 311 tis.
- Murmansk 2003
- Vologda (rus. Вологда) 286 tis.
- Petrozavodsk (rus. Петрозаводск) 270 tis.
- Syktyvkar (rus. Сыктывкар) 236 tis.
- Velikij Novgorod (rus. Великий Новгород) 215 tis.
- Pskov (rus. Псков) 192 tis.
- Uchta (rus. Северодвинск) 104 tis.
Najvyšší politickí predstavitelia okruhu
Splnomocnenec prezidenta Ruskej federácie
(plný názov funkcie znie: „Splnomocnenec prezidenta Ruskej federácie pre Severozápadný federálny okruh“)
- Viktor Vasilievič Čerkesov - od 18. mája 2000 do 11. marca 2003;
- Valentina Ivanovna Matvienko - od 11. marca 2003 do 1. novembra 2003;
- Iľja Jozifovič Klebanov - od 25. november 2003 dodnes (r.2011)
Referenice
- ↑ Rosstat/Ruský štatistický úrad. Численность населения Российской Федерации по городам, поселкам городского типа и районам на 1 января 2010 года [online]. gks.ru, [cit. 2011-03-06]. Dostupné online.
|
Tento článok týkajúci sa geografie Ruska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
 | ||
^1 Súčasťou Južného federálneho okruhu sú aj celky Republika Krym a federálne mesto Sevastopoľ, ktoré v rokoch 2014–2016 tvorili samostatný Krymský federálny okruh. Tieto územia sú medzinárodne uznávané ako súčasť Ukrajiny. | ||