Mozilla Firefox

Mozilla Firefox
Wikipédia v prehliadači Mozilla Firefox 3.6
Základné informácie
Autor	Mozilla Foundation
Vývojár	Mozilla Foundation
Posledná stabilná verzia	4.0 (22. marec 2011)
Operačný systém	Linux, Mac OS, Windows
Lokalizácia	viac ako 70 jazykov vrátane slovenčiny
Typ softvéru	webový prehliadač
Licencia	EULA (distribuované verzia) [1]; GPL, MPL/GPL/LGPL trojlicencia (zdrojové kódy)
Ďalšie odkazy
Webová stránka	www.mozilla-europe.org/sk/
Commons	Mozilla Firefox
Pozri aj Informačný portál

Mozilla Firefox je grafický multiplatformový webový prehliadač stránok, ktorý vyvíja Mozilla Foundation a stovky dobrovoľníkov. Firefox je anglické meno pre pandu červenú (Ailurus fulgens). Prehliadač je šírený ako slobodný softvér (pod licenciami MPL, GPL a LGPL). Mozilla Firefox, na rozdiel od svojho predchodcu Mozilla Suite, s ktorým používa spoločné jadro, je čisto prehliadač web stránok so zjednodušeným používateľským rozhraním bez vstavanej podpory pošty a ďalších modulov prítomných v Mozilla Suite. Verzia 1.0 bola vydaná 9. novembra 2004.

Medzi populárne vlastnosti Firefoxu patrí vstavané blokovanie pop-up (vyskakovacích) okien, prehliadanie v záložkách (tabbed browsing) a systém rozširovania pomocou modulov s doplňujúcimi funkciami. Zámerom tvorcov bolo obsadenie 10 % trhu s prehliadačmi do konca roku 2005 ^{[chýba zdroj]}.

História

Dave Hyatt a Blake Ross začali pracovať na projekte ako na experimentálnej odnoži Mozilla Suite. Boli toho názoru, že požiadavky komerčného prehliadača Netscape, spolu s prílišným množstvom vlastností a volieb, majú za následok slabú použiteľnosť prehliadača. Vytvorili odľahčenú verziu prehliadača, sprvu s názvom Phoenix. Momentálne je vedúcim vývoja Firefoxu Ben Goodger. Počas vývoja sa prehliadač premenoval na Mozilla Firebird, až nakoniec dostal vo februári 2004 konečný názov Mozilla Firefox.

Mozilla Firefox zachováva architektúru Mozilla Suite vrátane použitia XUL (user interface markup language) pre používateľské rozhranie. Používatelia môžu rozširovať schopnosti a vzhľad prehliadača pomocou tém a rozšírení. Tieto rozšírenia vyvolali obavy z bezpečnosti, a preto spolu s vydaním verzie 0.9 Mozilla Foundation spustila Mozilla Update, web obsahujúci témy a rozšírenia „schválené“ ako bezpečné.

Názov

Projekt, ktorý poznáme pod názvom Firefox, vznikol ako experimentálna vetva všestrannej aplikácie Mozilla Suite nazvaná m/b (alebo mozilla/browser). Vo fáze, keď mal za sebou dostatočný vývoj, boli v septembri 2002 publikované na verejné testovanie binárne kódy pod názvom Phoenix.

Názov Phoenix sa udržal len do 14. apríla 2003, kedy bol zmenený z dôvodu konfliktu s obchodnou značkou výrobcu BIOS-u, Phoenix Technologies (ktorý produkoval prehliadač založený na BIOS-e, nazývaný Phoenix FirstWare Connect). Nový názov Firebird vyvolával zmiešané reakcie, čiastočne preto, že rovnaký názov používal slobodný software databázový softvér Firebird. Koncom apríla 2003 sa krátko používal názov Firebird browser, potom sa Mozilla Foundation uzniesla na názve Mozilla Firebird, aby sa vyhla zámene s databázovým serverom Firebird. Pokračujúci tlak zo strany komunity FLOSS si však vynútil ďalšiu zmenu. A tak sa 9. februára 2004 z Mozilla Firebird stal Mozilla Firefox (alebo skrátene Firefox).

Mozilla Foundation zvolila názov „Firefox“ pre jeho podobnosť z názvom „Firebird“, ale aj pre jeho jedinečnosť v počítačovom priemysle. Aby sa chránila pred ďalšími možnými zmenami názvu, spustila Mozilla Foundation v decembri 2003 proces registrácie názvu Firefox ako obchodnej značky na americkom Úrade pre patenty a obchodné známky. Pretože názov „Firefox“ už bol zaregistrovaný ako obchodná známka v Spojenom kráľovstve, Mozilla Foundation tu kúpila licenciu od vlastníka obchodnej značky.

Skratky

Populárnou, ale nesprávnou skratkou Firefoxu je FF/ Ff/ ff. Názov sa totiž neskladá z dvoch slov (fire a fox, čo sa dá preložiť ohnivá líška) ale jedným slovom firefox, čo zamená panda červená. Oficiálnou skratkou preto je Fx alebo fx.

Značka a vizuálna identita

Ukážka v Xubuntu Linuxe

Osvojenie si nových značiek vizuálnej identity je jedným z najviac viditeľných vylepšení Firefoxu oproti jeho predchádzajúcim verziám. Niekedy má človek pocit, že slobodný softvér často trpí kvôli zlému vzhľadu ikony a dizajnu používateľského rozhrania a nedostatkom výraznej vizuálnej identity. Takýto názor platil o raných vydaniach Firefoxu a jeho „racionálnom“ vizuálnom dizajne. Vydanie Firefoxu 0.8 vo februári 2004 predznamenalo úvod do nového značenia, vrátane nových ikon. Jon Hicks vytvoril ikonu pre Firefox 0.8 a novší.

Logo zobrazuje štylizovanú líšku, pretože Panda červená (na ktorú odkazuje pôvodný termín "Firefox"^{[chýba zdroj]}) „nezodpovedala tomu správnemu obrazu“ Hicksa.^{[chýba zdroj]} Voľbu vyhralo špecifické logo, pretože pôsobí silným dojmom, ale súčasne s tým z neho „nekričí“ prehnané umenie.

Ikona Firefoxu sa ako obchodná známka používa na označenie oficiálneho vydania softvéru Firefox spoločnosťou Mozilla. Hoci Firefox používa softvér s otvoreným zdrojovým kódom, táto licencia sa nevzťahuje na dizajn. Preto distribútori softvéru rozširujúci upravené verzie Firefoxu nemôžu používať ikonu Firefoxu.

História

Popis:
Stará verzia	Podporovaná verzia	Aktuálna verzia	Budúca verzia

Verzia	Dátum vydania	Kódové označenie	Gecko
1.0	9. november 2004	Phoenix	1.7
1.5	29. november 2005	Deer park	1.8
2.0	24. október 2006	Bon Echo	1.8.1
3.0	17. jún 2008	Gran Paradiso	1.9
3.5	30. jún 2009	Shiretoko	1.9.1
3.6	21. január 2010	Namaroka	1.9.2
4.0	22. marec 2011	Tumucumaque	2.0

Firefox 1.0

Verzia 1.0 bola vydaná 9. novembra 2004. Koniec podpory bol ohlásený 13. apríla 2006 po vydaní verzie 1.0.8.

Firefox 1.5

Verzia 1.5 postavená na novšom vykresľovacom jadre Gecko 1.8 bola vydaná 29. novembra 2005. Bol prepracovaný systém aktualizácií (umožňuje inkrementálne sťahovanie aktualizácií prehliadača). Pribudla podpora štandardu SVG, rozšírenie grafických možností JavaScriptu (podpora značky CANVAS), nový dialóg pre nastavenie prehliadača, priamu voľbu pre výmaz všetkých privátnych informácií, dialóg zobrazený pri chybe načítania stránky nahradila chybová stránka v okne prehliadača, bolo zrýchlené zobrazenie predchádzajúcej stránky. Ďalej bola vylepšená funkcia blokovania vyskakovacích okien a vylepšený bol systém ovládania pomocou klávesnice.

Opravná verzia 1.5.0.12 sa stala posledným vydaním z radu 1.5, ktorá po tomto vydaní prestala byť podporovaná.

Firefox 2.0

Verzia 2.0 bola vydaná 24. októbra 2006. Posledná opravná verzia 2.0.0.20 z radu 2.0 bola uvoľnená 18. decembra 2008.

Zmeny vo verzii 2.0

• Nové možnosti ochrany pred phishingom
• Kontrola pravopisu (pri vkladaní textu do formulárov)
• Automatické návrhy vyhľadávaných fráz (Google a Yahoo!)
• Nový správca služieb vyhľadávania, integrovanie nových poskytovateľov služieb vyhľadávania
• Nový prednastavený vzhľad ([2])
• Automatické obnovenie posledného sedenia v prípade pádu aplikácie
• Správca vzhľadu a rozšírení skombinovaný do 1 správcu - "Add-ons"
• Možnosť undo pri zavretí stránky
• Vylepšená podpora SVG (implementácia svg:textPath)
• Záložky: Microsummaries [3]
• Vylepšená podpora náhľadu a použitia Web feeds (RSS)
• Nový inštalátor (založený na NSIS - Nullsoft Scriptable Install System)
• Client-side session and persistent storage

Firefox 3.0

Najväčšou zmenou vo verzii 3.0 je zmena rendovacieho jadra programu. Firefox 3.0 je postavený na jadre Gecko 1.9. Renderovacie jadro prinášajúce novú funkcionalitu a už nepodporuje operačné systémy Windows 95 , Windows 98 a Windows Millenium či staršie verzie Mac OS X. Zároveň ale vďaka nemu je Firefox 3.0 schopný prejsť testom Acid2.
Okrem rozšírenej správy záložiek a histórie, tzv Places je používateľské rozhranie Firefoxu 3.0 lepšie integrované do GUI hostiteľského Operačného systému. Podľa predbežného plánu malo k vydaniu verzie 3.0 dôjsť v novembri 2007, avšak v tomto termíne sa podarilo vydať beta verziu. Finálna verzia 3.0 vyšla 17. júna 2008. Mozilla ukončila podporu tejto rady 30. marca 2010 po vydaní aktualizácie 3.0.19.

Ďalšími zmenami vo verzii 3.0 sú:

• nové bezpečnostné prvky
• vylepšené automatické dopĺňanie adries v adresnom riadku
• nový systém ukladania hesiel
• zväčšovanie/zmenšovanie stránok vrátane grafiky
• zmenený správca sťahovania súborov (s podporou nadväzovania prerušeného preberania súboru)
• správca zásuvných modulov
• optimalizácie zamerané na zvýšenie výkonu a lepšie využitie pamäte
• správa farieb (nie je prednastavené vo východzej konfigurácii)
• rozšírená podpora SVG a CSS
• Vylepšený rendering písma
• Implementácia HTML:Canvas rozšírená o API pre vykresľovanie textu
• Podpora UTF-8 v adresnom riadku

Firefox 3.5

Firefox 3.5 obsahuje najmä funkcie, ktoré sa sa z časových dôvodoch nepodarilo zapracovať do Firefoxu 3.0. Sú to napríklad vylepšenia SVG, niektoré selektory CSS, alebo podpora audio a video značiek zo špecifikácie HTML 5. Nová verzia bude umožňovať prepnutie do režimu Súkromné prehliadanie (Private Browsing) pri ktorom nebudú na počítači ukladané údaje (história, cookies či dáta zadané do formulárov). Zmenami prešla implementácia jazyka JavaScript, prínosom ktorých je zlepšenie výkonu webových aplikácií. Bola pridaná možnosť zdieľania polohy užívateľa (po odsúhlasení užívateľom). Ďalšími novými funkciami sú napríklad možnosť použitia fontov umiestnených na HTTP serveri, <canvas> text a vylepšená podpora korekcie farieb.

Vývoj verzie pôvodne označenej 3.1 sa oneskoril viac, ako sa očakávalo aj z dôvodu, že bolo implementovanej viac funkcionality, ako bolo pôvodne plánované. Preto bolo rozhodnuté verziu vydať ako 3.5.

Firefox 3.6

Pre vývoj verzie 3.6 bol naplánovaný kratší vývojový cyklus; vývoj sa sústredil najmä na dokončenie prehliadača Fennec určeného pre malé zariadenia, ktorý je vyvíjaný na spoločnom základe s prehliadačom Firefox. Finálnej verzia 3.6 bola sprístupnená 21. januára 2010. Okrem vylepšení v oblasti podpory štandardov či zvýšenia výkonu, nová verzia obsahuje aj nasledovné vylepšenia:

• vylepšené dopĺňanie formulárov (zohľadnenie frekvencie či doby predchádzajúcich použití v navrhovanom poradí)
• integrácia podpory pre odľahčených témy ("Personas").
• výpomoc pri kontrole aktuálnosti pluginov
• nová záložka sa otvára ako nasledovná k aktuálnej
• video ju možné prehrávať na celú obrazovku, podpora pre ukážkové snímky videa
• hlavné menu môže byť skryté
• stránka pre zjednodušenie technickej podpory (about:support)
• pravidelná defragmentácia dát v lokálnej databáze
• Dodatočná ochrana pred zastaranými zásuvnými modulmi
• integrácia s Windows 7

Mozilla nezvykle pridala funkcionalitu aj počas fázy údržby rady 3.6. V aktualizácii 3.6.4 implementovala beh vybratých zásuvných modulov (pluginov) vo vlastnom procese, čo prinieslo oddelenie stability prehliadača od stability týchto zásuvných modulov.

Firefox 4.0

Vydanie verzie 4.0 bolo pôvodne naplánované na koniec roku 2010, neskôr posunuté na začiatok roku 2011. V oblasti podpory štandardov sa vývoj sústredil na zlepšenie podpory HTML5 a CSS3. Novou je aj podpora technológie WebGL - podpore nového JavaScript API pre vytváranie 3D grafiky. Vývojári sa venovali zlepšovaniu výkonu aplikácie, najmä čo sa týka JavaScriptu, pričom sa pokúsili dostihnúť konkurenčné produkty. Rozsiahle zmeny sa uskutočnili aj v uživateľskom rozhraní. K daľším vylepšeniam patrí použitie akcelerácie grafických kriet pri určitých operáciách, či zlepšenia v oblasti typografie. Verzia 4 je prvou nepodporujúcou protokol gopher, podpora tohto protokolu je možná pomocou rozšírenia.

Počas vývoja bolo uvolnených 5 alfa a 12 beta testovacích vydaní.

Rozšírenie

Podiel použitia alternatávnych prehliadačov (iných ako IE) podľa údajov Net Applications

Firefox	Chrome	Safari	Opera
Iný	Netscape	Opera Mini

Prehliadač Mozilla Firefox bol vydaný v čase kedy mal medzi používateľmi dominantný podiel prehliadač Internet Explorer. Firefox získaval najmä týchto používateľov. V júni 2010 bol Firefox celosvetovo podľa štatistík Net Applications duhým najpoužívanejším prehliadačom s 23.81% používateľov (najpoužívanejšim bol Internet Explorer s 60.32%).

Podľa odhadov organizácie Mozilla z marca 2010 používalo Firefox 350 miliónov používateľov..

V júli 2010 boli všetci zamestnanci IBM (okolo 400.000) požiadaní aby použivali Firefox ako prednastavený prehliadač.

Prekvapenia - tzv. Easter Eggs

• about:mozilla: funkčné vo viacerých verziách. Do riadka pre zadávanie adresy zadajte about:mozilla.
• about:robots: funkčné vo verzii 3.0. Do riadka pre zadávanie adresy zadajte about:robots.

Zdroje

• Článok čiastočne používa informácie z článku Mozilla Firefox na anglickej wikipedii

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mozilla Firefox

Externé odkazy

• www.mozilla.com (po anglicky)
• Stránky slovenskej lokalizačnej komunity (po slovensky)
• Prenosná verzia aplikácie (po anglicky)