Albert Saský (1738 – 1822): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Pescan (diskusia | príspevky)
d Albert Saský (1738 - 1822) premiestnená na Albert Saský (1738 – 1822): V názve je spojovník namiesto pomlčky.
Pescan (diskusia | príspevky)
d - → –
Riadok 24: Riadok 24:
}}
}}


'''Princ Albert Kazimír August Saský''', tešínsky vojvoda (* [[11. júl]] [[1738]], [[Drážďany]] - † [[10. február]] [[1822]], [[Viedeň]]) bol nemeckým princom z rodu [[Wettinovci|Wettinovcov]]. Narodil sa ako mladší syn [[Poľsko|poľského]] kráľa a saského [[kurfirst]]a [[Augustus III. (Poľsko)|Augusta III.]] a [[Mária Jozefa Rakúska|Márie Jozefy Rakúskej]], ktorá bola prvostupňovou sesternicou cisárovnej [[Mária Terézia|Márie Terézie]].
'''Princ Albert Kazimír August Saský''', tešínsky vojvoda (* [[11. júl]] [[1738]], [[Drážďany]] † [[10. február]] [[1822]], [[Viedeň]]) bol nemeckým princom z rodu [[Wettinovci|Wettinovcov]]. Narodil sa ako mladší syn [[Poľsko|poľského]] kráľa a saského [[kurfirst]]a [[Augustus III. (Poľsko)|Augusta III.]] a [[Mária Jozefa Rakúska|Márie Jozefy Rakúskej]], ktorá bola prvostupňovou sesternicou cisárovnej [[Mária Terézia|Márie Terézie]].


Vďaka sobášu s [[Mária Kristína Habsbursko-lotrinská|Máriou Kristínou]], dcérou rakúskej panovníčky [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a jej manžela [[František I. (SRR)|Františka Lotrinského]], sa stal členom kráľovskej rodiny. Bol známym zberateľom umenia; nechal postaviť [[Albertina (Viedeň)|Albertínu]] vo Viedni, najväčšiu a jednu z najkrajších galérii na svete.
Vďaka sobášu s [[Mária Kristína Habsbursko-lotrinská|Máriou Kristínou]], dcérou rakúskej panovníčky [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a jej manžela [[František I. (SRR)|Františka Lotrinského]], sa stal členom kráľovskej rodiny. Bol známym zberateľom umenia; nechal postaviť [[Albertina (Viedeň)|Albertínu]] vo Viedni, najväčšiu a jednu z najkrajších galérii na svete.
Riadok 34: Riadok 34:


== Guvernér ==
== Guvernér ==
Albert bol v rokoch [[1765]] - [[1780]] uhorským guvernérom. Za sídlo si zvolil [[Bratislavský hrad]]; letnou rezidenciou sa stal zámok [[Halbturn]] v [[Neusiedl am See|Neusiedli]]. Neskôr sa stal guvernérom [[Rakúske Nizozemsko|Rakúskeho Nizozemska]]. Počas tohto obdobia nechal v [[Brusel]]i postaviť palác [[Belgický kráľovský palác|Laeken]] (v súčasnosti v ňom sídli belgická kráľovská rodina). Práve tu začal zhromažďovať umelecké diela, ktoré vzal so sebou, keď spolu s manželkou museli v roku [[1793]] utiecť z Bruselu do Viedne kvôli [[Francúzska revolúcia|francúzskej revolúcii]] a invázii francúzskych vojsk.
Albert bol v rokoch [[1765]] [[1780]] uhorským guvernérom. Za sídlo si zvolil [[Bratislavský hrad]]; letnou rezidenciou sa stal zámok [[Halbturn]] v [[Neusiedl am See|Neusiedli]]. Neskôr sa stal guvernérom [[Rakúske Nizozemsko|Rakúskeho Nizozemska]]. Počas tohto obdobia nechal v [[Brusel]]i postaviť palác [[Belgický kráľovský palác|Laeken]] (v súčasnosti v ňom sídli belgická kráľovská rodina). Práve tu začal zhromažďovať umelecké diela, ktoré vzal so sebou, keď spolu s manželkou museli v roku [[1793]] utiecť z Bruselu do Viedne kvôli [[Francúzska revolúcia|francúzskej revolúcii]] a invázii francúzskych vojsk.


== Návrat do Viedne ==
== Návrat do Viedne ==
Po príchode do Viedne sa nasťahovali do paláca susediaceho s [[Hofburg]]om, ktorý bol pôvodne navrhnurý Emanuelom Telesom Silva-Taroucom; architekt Louis Montoyer palác po príchode Alberta a jeho manželky zväčšil. Do tohto paláca, ktorý je pomenovaný po Albertovi - [[Albertina (Viedeň)|Albertina]], nechal presťahovať celú svoju umeleckú zbierku. Pri preprave zbierky z Bruselu sa však jedna z nákladných lodí potopila, čím Albert prišiel o jednu tretinu zbierky.
Po príchode do Viedne sa nasťahovali do paláca susediaceho s [[Hofburg]]om, ktorý bol pôvodne navrhnurý Emanuelom Telesom Silva-Taroucom; architekt Louis Montoyer palác po príchode Alberta a jeho manželky zväčšil. Do tohto paláca, ktorý je pomenovaný po Albertovi [[Albertina (Viedeň)|Albertina]], nechal presťahovať celú svoju umeleckú zbierku. Pri preprave zbierky z Bruselu sa však jedna z nákladných lodí potopila, čím Albert prišiel o jednu tretinu zbierky.


== Smrť ==
== Smrť ==

Verzia z 12:49, 1. apríl 2011

Albert Saský
Tešínsky vojvoda
Albert Saský
Albert Saský, erb (z wikidata)
Panovanie
DynastiaWettinovci
Panovanie17581763
PredchodcaJozef II. Habsburský
NástupcaKarol Ľudovít Rakúsko-tešínsky
Ostatné titulyGuvernér Rakúskeho Nizozemska
Uhorský guvernér
Biografické údaje
Pôvodné menoAlbert Kasimir August Ignaz Pius Franz Xavier
Narodenie11. júl 1738
Drážďany
Úmrtie10. február 1822 (vek: 83)
Viedeň
PochovanieVojvodská hrobka, Viedeň
Rodina
Manželka
OtecAugustus III.
MatkaMária Jozefa Rakúska
Odkazy
Spolupracuj na CommonsAlbert Saský
(multimediálne súbory na commons)

Princ Albert Kazimír August Saský, tešínsky vojvoda (* 11. júl 1738, Drážďany – † 10. február 1822, Viedeň) bol nemeckým princom z rodu Wettinovcov. Narodil sa ako mladší syn poľského kráľa a saského kurfirsta Augusta III. a Márie Jozefy Rakúskej, ktorá bola prvostupňovou sesternicou cisárovnej Márie Terézie.

Vďaka sobášu s Máriou Kristínou, dcérou rakúskej panovníčky Márie Terézie a jej manžela Františka Lotrinského, sa stal členom kráľovskej rodiny. Bol známym zberateľom umenia; nechal postaviť Albertínu vo Viedni, najväčšiu a jednu z najkrajších galérii na svete.

Život

6. apríla 1766 sa konala Albertova svadba s Máriou Kristínou. Svadba bola pôvodne naplánovaná na predchádzajúci rok, ale kvôli smrti Máriinho otca Františka bola odložená. Albert získal po nebohom svokrovi územie Tešínska v Rakúskom Sliezsku (obe územia boli súčasťou vena jeho manželky), čím získal titul tešínskeho vojvodu; vzhľadom k tomu, že bol po svadbe členom habsbursko-lotrinskej dynastie, získal tiež titul arcivojvodu.

Manželstvo Alberta s Máriou Kristínou zostalo bezdetné. Mária síce krátko po svadbe porodila dcéru Kristínu, no tá zomrela niekoľko dní po narodení. Spolu s manželkou si po smrti Máriinho brata Leopolda a jeho manželky Márie Ludoviky adoptovali ich syna Karola Ľudovíta. Ten po Albertovej smrti zdedil Tešínsko a s ním aj titul tešínskeho vojvodu.

Guvernér

Albert bol v rokoch 17651780 uhorským guvernérom. Za sídlo si zvolil Bratislavský hrad; letnou rezidenciou sa stal zámok Halbturn v Neusiedli. Neskôr sa stal guvernérom Rakúskeho Nizozemska. Počas tohto obdobia nechal v Bruseli postaviť palác Laeken (v súčasnosti v ňom sídli belgická kráľovská rodina). Práve tu začal zhromažďovať umelecké diela, ktoré vzal so sebou, keď spolu s manželkou museli v roku 1793 utiecť z Bruselu do Viedne kvôli francúzskej revolúcii a invázii francúzskych vojsk.

Návrat do Viedne

Po príchode do Viedne sa nasťahovali do paláca susediaceho s Hofburgom, ktorý bol pôvodne navrhnurý Emanuelom Telesom Silva-Taroucom; architekt Louis Montoyer palác po príchode Alberta a jeho manželky zväčšil. Do tohto paláca, ktorý je pomenovaný po Albertovi – Albertina, nechal presťahovať celú svoju umeleckú zbierku. Pri preprave zbierky z Bruselu sa však jedna z nákladných lodí potopila, čím Albert prišiel o jednu tretinu zbierky.

Smrť

Po predčasnej smrti svojej manželky v roku 1798, ktorá zomrela na týfus, celú svoju pozornosť venoval iba umeleckej zbierke, ktorú neskôr odkázal svojmu synovcovi a adoptovanému synovi Karolovi.

V Augustiánskom kostole vo Viedni nechal Albert pre svoju manželku postaviť nádherný pomník, na výrobu ktorého si najal talianskeho sochára Antónia Canovova. Manželia sú pochovaní v hrobkách číslo 111 a 112 v toskánskom Toskánskej krypte v kapucínskej krypte. Albert zomrel 10. februára 1822 vo veku 83 rokov.

Predkovia

Albert Saský Augustus III. August II. Ján Juraj III. Ján Juraj II.
Magdaléna Sibyla Brandenburgsko-bayreuthová
Anna Sofia Dánska Frederik III.
Sofia Amália Brunswicko-lüneburgová
Kristína Eberhardina Brandenburgsko-bayreuthová Christian Ernst Brandenburgsko-bayreuthový Erdmann August Brandenburgsko-bayreuthový
Sofia Brandenburgsko-ansbachová
Sofia Lujza Württembergová Eberhard III. Württemberg
Anna Katarína Salm-Kyrburgová
Mária Jozefa Rakúska Jozef I. Habsburský Leopold I. Ferdinand III. Habsburský
Mária Anna Španielska
Eleonóra Magdaléna Falcko-neuburská Filip Viliam
Landgravína Alžbeta Amália Hesse-Darmstadtská
Amália Vilhelmína Brunšvicko-lüneburská Ján Frederik Brunšvicko-lüneburský Juraj Brunšvicko-lüneburský
Anna Eleonóra Hesse-Darmstadtská
Benedicta-Henrietta Simmernová Eduard Simmern
Anna Gonzaga

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj