Albert Saský (1738 – 1822): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Pescan (diskusia | príspevky)
d - → –
Amonet (diskusia | príspevky)
d tabuľka nahradená šab.rodokmeň predkov + fix. wikiliniek
Riadok 26: Riadok 26:
'''Princ Albert Kazimír August Saský''', tešínsky vojvoda (* [[11. júl]] [[1738]], [[Drážďany]] – † [[10. február]] [[1822]], [[Viedeň]]) bol nemeckým princom z rodu [[Wettinovci|Wettinovcov]]. Narodil sa ako mladší syn [[Poľsko|poľského]] kráľa a saského [[kurfirst]]a [[Augustus III. (Poľsko)|Augusta III.]] a [[Mária Jozefa Rakúska|Márie Jozefy Rakúskej]], ktorá bola prvostupňovou sesternicou cisárovnej [[Mária Terézia|Márie Terézie]].
'''Princ Albert Kazimír August Saský''', tešínsky vojvoda (* [[11. júl]] [[1738]], [[Drážďany]] – † [[10. február]] [[1822]], [[Viedeň]]) bol nemeckým princom z rodu [[Wettinovci|Wettinovcov]]. Narodil sa ako mladší syn [[Poľsko|poľského]] kráľa a saského [[kurfirst]]a [[Augustus III. (Poľsko)|Augusta III.]] a [[Mária Jozefa Rakúska|Márie Jozefy Rakúskej]], ktorá bola prvostupňovou sesternicou cisárovnej [[Mária Terézia|Márie Terézie]].


Vďaka sobášu s [[Mária Kristína Habsbursko-lotrinská|Máriou Kristínou]], dcérou rakúskej panovníčky [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a jej manžela [[František I. (SRR)|Františka Lotrinského]], sa stal členom kráľovskej rodiny. Bol známym zberateľom umenia; nechal postaviť [[Albertina (Viedeň)|Albertínu]] vo Viedni, najväčšiu a jednu z najkrajších galérii na svete.
Vďaka sobášu s [[Mária Kristína Habsbursko-lotrinská|Máriou Kristínou]], dcérou rakúskej panovníčky [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a jej manžela [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka Lotrinského]], sa stal členom kráľovskej rodiny. Bol známym zberateľom umenia; nechal postaviť [[Albertina (Viedeň)|Albertínu]] vo Viedni, najväčšiu a jednu z najkrajších galérii na svete.


== Život ==
== Život ==
[[6. apríl]]a [[1766]] sa konala Albertova svadba s Máriou Kristínou. Svadba bola pôvodne naplánovaná na predchádzajúci rok, ale kvôli smrti Máriinho otca Františka bola odložená. Albert získal po nebohom svokrovi územie [[Tešín]]ska v [[Rakúske Sliezsko|Rakúskom Sliezsku]] (obe územia boli súčasťou vena jeho manželky), čím získal titul tešínskeho vojvodu; vzhľadom k tomu, že bol po svadbe členom [[Habsbursko-lotrinská dynastia|habsbursko-lotrinskej dynastie]], získal tiež titul arcivojvodu.
[[6. apríl]]a [[1766]] sa konala Albertova svadba s Máriou Kristínou. Svadba bola pôvodne naplánovaná na predchádzajúci rok, ale kvôli smrti Máriinho otca Františka bola odložená. Albert získal po nebohom svokrovi územie [[Tešín]]ska v [[Rakúske Sliezsko|Rakúskom Sliezsku]] (obe územia boli súčasťou vena jeho manželky), čím získal titul tešínskeho vojvodu; vzhľadom k tomu, že bol po svadbe členom [[Habsbursko-lotrinská dynastia|habsbursko-lotrinskej dynastie]], získal tiež titul arcivojvodu.


Manželstvo Alberta s Máriou Kristínou zostalo bezdetné. Mária síce krátko po svadbe porodila dcéru Kristínu, no tá zomrela niekoľko dní po narodení. Spolu s manželkou si po smrti Máriinho brata [[Leopold II. (SRR)|Leopolda]] a jeho manželky [[Mária Ludovika Španielska|Márie Ludoviky]] adoptovali ich syna [[Karol Ľudovít Rakúsko-tešínsky|Karola Ľudovíta]]. Ten po Albertovej smrti zdedil Tešínsko a s ním aj titul tešínskeho vojvodu.
Manželstvo Alberta s Máriou Kristínou zostalo bezdetné. Mária síce krátko po svadbe porodila dcéru Kristínu, no tá zomrela niekoľko dní po narodení. Spolu s manželkou si po smrti Máriinho brata [[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Leopolda]] a jeho manželky [[Mária Ludovika Španielska|Márie Ludoviky]] adoptovali ich syna [[Karol Ľudovít Rakúsko-tešínsky|Karola Ľudovíta]]. Ten po Albertovej smrti zdedil Tešínsko a s ním aj titul tešínskeho vojvodu.


== Guvernér ==
== Guvernér ==
Riadok 45: Riadok 45:


== Predkovia ==
== Predkovia ==
{{Rodokmeň predkov
{| class="wikitable" width=100%
|1 = '''Albert Saský'''
|-
|2 = [[Augustus III. (Poľsko)|Augustus III.]]
|-
|3 = [[Mária Jozefa Rakúska]]
| rowspan="16" align="center"| '''Albert Saský'''
| rowspan="8" align="center"| [[Augustus III. (Poľsko)|Augustus III.]]
|4 = [[August II. (Poľsko)|August II.]]
|5 = Kristína Eberhardina Brandenburgsko-bayreuthová
| rowspan="4" align="center"| [[August II. (Poľsko)|August II.]]
|6 = [[Jozef I. Habsburský]]
| rowspan="2" align="center"| Ján Juraj III.
|7 = [[Amália Vilhelmína Brunšvicko-lüneburská]]
| align="center"| Ján Juraj II.
|8 = Ján Juraj III.
|-
|9 = Anna Sofia Dánska
| align="center"| Magdaléna Sibyla Brandenburgsko-bayreuthová
|10 = Christian Ernst Brandenburgsko-bayreuthový
|-
|11 = Sofia Lujza Württembergová
| rowspan="2" align="center"| Anna Sofia Dánska
| align="center"| [[Frederik III. (Dánsko)|Frederik III.]]
|12 = [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]]
|13 = [[Eleonóra Magdaléna Falcko-neuburská]]
|-
|14 = Ján Frederik Brunšvicko-lüneburský
| align="center"| Sofia Amália Brunswicko-lüneburgová
|15 = Benedicta-Henrietta Simmernová
|-
|16 = Ján Juraj II.
| rowspan="4" align="center"| Kristína Eberhardina Brandenburgsko-bayreuthová
| rowspan="2" align="center"| Christian Ernst Brandenburgsko-bayreuthový
|17 = Magdaléna Sibyla Brandenburgsko-bayreuthová
|18 = [[Frederik III. (Dánsko)|Frederik III.]]
| align="center"| Erdmann August Brandenburgsko-bayreuthový
|19 = Sofia Amália Brunswicko-lüneburgová
|-
| align="center"| Sofia Brandenburgsko-ansbachová
|20 = Erdmann August Brandenburgsko-bayreuthový
|21 = Sofia Brandenburgsko-ansbachová
|-
|22 = Eberhard III. Württemberg
| rowspan="2" align="center"| Sofia Lujza Württembergová
|23 = Anna Katarína Salm-Kyrburgová
| align="center"| Eberhard III. Württemberg
|24 = [[Ferdinand III. Habsburský]]
|-
|25 = [[Mária Anna Španielska (1606 – 1646)|Mária Anna Španielska]]
| align="center"| Anna Katarína Salm-Kyrburgová
|26 = Filip Viliam
|-
|27 = Landgravína Alžbeta Amália Hesse-Darmstadtská
| rowspan="8" align="center"| [[Mária Jozefa Rakúska]]
|28 = Juraj Brunšvicko-lüneburský
| rowspan="4" align="center"| [[Jozef I. Habsburský]]
|29 = Anna Eleonóra Hesse-Darmstadtská
| rowspan="2" align="center"| [[Leopold I. (SRR)|Leopold I.]]
|30 = Eduard Simmern
| align="center"| [[Ferdinand III. Habsburský]]
|31 = Anna Gonzaga
|-
}}
| align="center"| [[Mária Anna Španielska (1606 – 1646)|Mária Anna Španielska]]
|-
| rowspan="2" align="center"| [[Eleonóra Magdaléna Falcko-neuburská]]
| align="center"| Filip Viliam
|-
| align="center"| Landgravína Alžbeta Amália Hesse-Darmstadtská
|-
| rowspan="4" align="center"| [[Amália Vilhelmína Brunšvicko-lüneburská]]
| rowspan="2" align="center"| Ján Frederik Brunšvicko-lüneburský
| align="center"| Juraj Brunšvicko-lüneburský
|-
| align="center"| Anna Eleonóra Hesse-Darmstadtská
|-
| rowspan="2" align="center"| Benedicta-Henrietta Simmernová
| align="center"| Eduard Simmern
|-
| align="center"| Anna Gonzaga
|}


== Pozri aj ==
== Pozri aj ==

Verzia z 15:56, 1. apríl 2011

Albert Saský
Tešínsky vojvoda
Albert Saský
Albert Saský, erb (z wikidata)
Panovanie
DynastiaWettinovci
Panovanie17581763
PredchodcaJozef II. Habsburský
NástupcaKarol Ľudovít Rakúsko-tešínsky
Ostatné titulyGuvernér Rakúskeho Nizozemska
Uhorský guvernér
Biografické údaje
Pôvodné menoAlbert Kasimir August Ignaz Pius Franz Xavier
Narodenie11. júl 1738
Drážďany
Úmrtie10. február 1822 (vek: 83)
Viedeň
PochovanieVojvodská hrobka, Viedeň
Rodina
Manželka
OtecAugustus III.
MatkaMária Jozefa Rakúska
Odkazy
Spolupracuj na CommonsAlbert Saský
(multimediálne súbory na commons)

Princ Albert Kazimír August Saský, tešínsky vojvoda (* 11. júl 1738, Drážďany – † 10. február 1822, Viedeň) bol nemeckým princom z rodu Wettinovcov. Narodil sa ako mladší syn poľského kráľa a saského kurfirsta Augusta III. a Márie Jozefy Rakúskej, ktorá bola prvostupňovou sesternicou cisárovnej Márie Terézie.

Vďaka sobášu s Máriou Kristínou, dcérou rakúskej panovníčky Márie Terézie a jej manžela Františka Lotrinského, sa stal členom kráľovskej rodiny. Bol známym zberateľom umenia; nechal postaviť Albertínu vo Viedni, najväčšiu a jednu z najkrajších galérii na svete.

Život

6. apríla 1766 sa konala Albertova svadba s Máriou Kristínou. Svadba bola pôvodne naplánovaná na predchádzajúci rok, ale kvôli smrti Máriinho otca Františka bola odložená. Albert získal po nebohom svokrovi územie Tešínska v Rakúskom Sliezsku (obe územia boli súčasťou vena jeho manželky), čím získal titul tešínskeho vojvodu; vzhľadom k tomu, že bol po svadbe členom habsbursko-lotrinskej dynastie, získal tiež titul arcivojvodu.

Manželstvo Alberta s Máriou Kristínou zostalo bezdetné. Mária síce krátko po svadbe porodila dcéru Kristínu, no tá zomrela niekoľko dní po narodení. Spolu s manželkou si po smrti Máriinho brata Leopolda a jeho manželky Márie Ludoviky adoptovali ich syna Karola Ľudovíta. Ten po Albertovej smrti zdedil Tešínsko a s ním aj titul tešínskeho vojvodu.

Guvernér

Albert bol v rokoch 17651780 uhorským guvernérom. Za sídlo si zvolil Bratislavský hrad; letnou rezidenciou sa stal zámok Halbturn v Neusiedli. Neskôr sa stal guvernérom Rakúskeho Nizozemska. Počas tohto obdobia nechal v Bruseli postaviť palác Laeken (v súčasnosti v ňom sídli belgická kráľovská rodina). Práve tu začal zhromažďovať umelecké diela, ktoré vzal so sebou, keď spolu s manželkou museli v roku 1793 utiecť z Bruselu do Viedne kvôli francúzskej revolúcii a invázii francúzskych vojsk.

Návrat do Viedne

Po príchode do Viedne sa nasťahovali do paláca susediaceho s Hofburgom, ktorý bol pôvodne navrhnurý Emanuelom Telesom Silva-Taroucom; architekt Louis Montoyer palác po príchode Alberta a jeho manželky zväčšil. Do tohto paláca, ktorý je pomenovaný po Albertovi – Albertina, nechal presťahovať celú svoju umeleckú zbierku. Pri preprave zbierky z Bruselu sa však jedna z nákladných lodí potopila, čím Albert prišiel o jednu tretinu zbierky.

Smrť

Po predčasnej smrti svojej manželky v roku 1798, ktorá zomrela na týfus, celú svoju pozornosť venoval iba umeleckej zbierke, ktorú neskôr odkázal svojmu synovcovi a adoptovanému synovi Karolovi.

V Augustiánskom kostole vo Viedni nechal Albert pre svoju manželku postaviť nádherný pomník, na výrobu ktorého si najal talianskeho sochára Antónia Canovova. Manželia sú pochovaní v hrobkách číslo 111 a 112 v toskánskom Toskánskej krypte v kapucínskej krypte. Albert zomrel 10. februára 1822 vo veku 83 rokov.

Predkovia

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ján Juraj II.
 
 
 
 
 
 
 
Ján Juraj III.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Magdaléna Sibyla Brandenburgsko-bayreuthová
 
 
 
 
 
 
 
August II.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Frederik III.
 
 
 
 
 
 
 
Anna Sofia Dánska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Sofia Amália Brunswicko-lüneburgová
 
 
 
 
 
 
 
Augustus III.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Erdmann August Brandenburgsko-bayreuthový
 
 
 
 
 
 
 
Christian Ernst Brandenburgsko-bayreuthový
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Sofia Brandenburgsko-ansbachová
 
 
 
 
 
 
 
Kristína Eberhardina Brandenburgsko-bayreuthová
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Eberhard III. Württemberg
 
 
 
 
 
 
 
Sofia Lujza Württembergová
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna Katarína Salm-Kyrburgová
 
 
 
 
 
 
 
Albert Saský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand III. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
Leopold I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Anna Španielska
 
 
 
 
 
 
 
Jozef I. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Filip Viliam
 
 
 
 
 
 
 
Eleonóra Magdaléna Falcko-neuburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Landgravína Alžbeta Amália Hesse-Darmstadtská
 
 
 
 
 
 
 
Mária Jozefa Rakúska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Juraj Brunšvicko-lüneburský
 
 
 
 
 
 
 
Ján Frederik Brunšvicko-lüneburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna Eleonóra Hesse-Darmstadtská
 
 
 
 
 
 
 
Amália Vilhelmína Brunšvicko-lüneburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Eduard Simmern
 
 
 
 
 
 
 
Benedicta-Henrietta Simmernová
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna Gonzaga
 
 
 
 
 
 

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj