André Breton: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
d r2.7.1) (robot Pridal: als:André Breton
infobox, wikilinky, obrázok
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
{{Infobox Spisovateľ
|Meno = André Breton
| meno = André Breton
|Portrét = André Breton 1938.jpg
| obrázok = André Breton 1924.jpg
| veľkosť obrázka = 230px
|Popis = [[Francúzsko|francúzsky]] [[spisovateľ]], [[básnik]] a teoretik [[surrealizmus|surrealizmu]]
| popis = André Breton
|Dátum narodenia = [[19. február]] [[1896]]
| pseudonym =
|Miesto narodenia = [[Tinchebray]], [[Francúzsko]]
|Dátum úmrtia = [[8. september]] [[1966]]
| dátum narodenia = [[19. február]] [[1896]]
|Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]]
| miesto narodenia = [[Tinchebray]], [[Francúzsko]]
| dátum úmrtia = [[8. september]] [[1966]]
}}
| miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]]
| zamestnanie = [[spisovateľ]], [[básnik]] a teoretik [[surrealizmus|surrealizmu]]
| národnosť = francúzska
| obdobie =
| žáner =
| téma =
| hnutie =
| debut =
| významné práce =
| manžel =
| manželka = 1.[[Simone Kahnová]] 2.Jacqueline Lamba 3.Elisa Clara
| partner =
| deti = dcéra Aube
| vzťahy =
| ovplyvnil =
| ovplyvnila =
| ovplyvnený =
| ovplyvnená =
| významné ocenenia =
| podpis =
| web =
| poznámky =
}}

'''André Breton''' ([[francúzština|francúzsky]] [[International Phonetic Alphabet|IPA]]: {{IPA|[ɑ̃'dʀe bʀə'tɔ̃]}}) (* [[19. február]] [[1896]], [[Tinchebray]], [[Normandia]], [[Francúzsko]] - † [[28. september]] [[1966]]) bol [[Francúzsko|francúzsky]] [[spisovateľ]], [[básnik]] a teoretik [[surrealizmus|surrealizmu]] a jeden z jeho najznámejších zakladateľov. Je tiež autorom ''manifestu [[surrealizmus|surrealizmu]]'' z roku [[1924]].
'''André Breton''' ([[francúzština|francúzsky]] [[International Phonetic Alphabet|IPA]]: {{IPA|[ɑ̃'dʀe bʀə'tɔ̃]}}) (* [[19. február]] [[1896]], [[Tinchebray]], [[Normandia]], [[Francúzsko]] - † [[28. september]] [[1966]]) bol [[Francúzsko|francúzsky]] [[spisovateľ]], [[básnik]] a teoretik [[surrealizmus|surrealizmu]] a jeden z jeho najznámejších zakladateľov. Je tiež autorom ''manifestu [[surrealizmus|surrealizmu]]'' z roku [[1924]].


== Životopis ==
== Životopis ==

Študoval [[medicína|medicínu]] a [[psychiatria|psychiatriu]]. Počas [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]] pracoval na [[neurológia|neurologickom oddelení]] nemocnice v [[Nantes]], kde sa stretol s duchovným synom [[Alfred Jarry|Alfreda Jarryho]], [[Jacques Vaché|Jacquesom Vaché]], ktorého anti-sociálny postoj a pohŕdanie zaužívanými umeleckými tradíciami silne ovplyvnili mladého Bretona. Vaché spáchal samovraždu vo veku 24 rokov a jeho listy z obdobia vojny Bretonovi a ďalším boli vydané v roku [[1919]] vo zväzku nazvanom ''[[Lettres de guerre]]'', pre ktorý napísal Breton štyri úvodné eseje.
Študoval [[medicína|medicínu]] a [[psychiatria|psychiatriu]]. Počas [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]] pracoval na [[neurológia|neurologickom oddelení]] nemocnice v [[Nantes]], kde sa stretol s duchovným synom [[Alfred Jarry|Alfreda Jarryho]], [[Jacques Vaché|Jacquesom Vaché]], ktorého anti-sociálny postoj a pohŕdanie zaužívanými umeleckými tradíciami silne ovplyvnili mladého Bretona. Vaché spáchal samovraždu vo veku 24 rokov a jeho listy z obdobia vojny Bretonovi a ďalším boli vydané v roku [[1919]] vo zväzku nazvanom ''[[Lettres de guerre]]'', pre ktorý napísal Breton štyri úvodné eseje.


== Od dadaizmu k surrealizmu ==
== Od dadaizmu k surrealizmu ==

V roku [[1919]] Breton založil revue ''Littérature'' spolu s [[Louis Aragon|Louisom Aragonom]] a [[Philippe Soupault|Philippom Soupaultom]]. Spojil sa tiež s [[Dadaizmus|dadaistom]] [[Tristan Tzara|Tristanom Tzarom]]. V roku [[1924]] pomáhal pri založení ''Centrale Surréaliste''. V ''Les Champs Magnétiques'', spoločnom diele s [[Philippe Soupault|Philippom Soupaultom]], použil princípy automatického písania v praxi. V roku [[1924]] vydal ''Surrealist Manifesto (Manifest surrealizmu)'' a od tohto roku tiež vydával ''La Révolution surréaliste''. Okolo neho sa vytvorila skupina umelcov: [[Philippe Soupault]], [[Louis Aragon]], [[Paul Éluard]], [[René Crevel]], [[Michel Leiris]], [[Benjamin Peret]], [[Antonin Artaud]] a [[Robert Desnos]].
V roku [[1919]] Breton založil revue ''Littérature'' spolu s [[Louis Aragon|Louisom Aragonom]] a [[Philippe Soupault|Philippom Soupaultom]]. Spojil sa tiež s [[Dadaizmus|dadaistom]] [[Tristan Tzara|Tristanom Tzarom]]. V roku [[1924]] pomáhal pri založení ''Centrale Surréaliste''. V ''Les Champs Magnétiques'', spoločnom diele s [[Philippe Soupault|Philippom Soupaultom]], použil princípy automatického písania v praxi. V roku [[1924]] vydal ''Surrealist Manifesto (Manifest surrealizmu)'' a od tohto roku tiež vydával ''La Révolution surréaliste''. Okolo neho sa vytvorila skupina umelcov: [[Philippe Soupault]], [[Louis Aragon]], [[Paul Éluard]], [[René Crevel]], [[Michel Leiris]], [[Benjamin Peret]], [[Antonin Artaud]] a [[Robert Desnos]].


Pod Bretonovym vedením ovplyvnil [[surrealizmus]] všetky oblasti umenia, a viedol k otázke vzniku ľudského porozumenia a ľudských dojmov z vecí a diania. V roku [[1938]] kultúrna komisia [[Francúzsko|francúzskej]] vlády dovolila Bretonovi vycestovať do [[Mexiko|Mexika]]. To mu poskytlo možnosť stretnúť sa s [[Lev Davidovič Trockij|Trockým]]. Breton a ďalší surrealisti hľadali útočisko počas dlhej cesty loďou z [[Patzcuaro]] do surrealistického mesta [[Erongaricauro]]. [[Diego Rivera]] a [[Frida Kahlo]] boli medzi návštevníkmi, skrytí v spoločnosti intelektuálov a umelcov. Breton a [[Lev Davidovič Trockij]] spolu napísali ''Pour un art révolutionnaire indépendent'' (vydaná pod menom Bretona a [[Diego Rivera|Diega Riveru]]), ktorá bola nazývaná "kompletnou slobodou umenia", ktorá sa stala čoraz ťažšou z pohľadu situácie, v ktorej sa začal nachádzať svet.
Pod Bretonovym vedením ovplyvnil [[surrealizmus]] všetky oblasti umenia, a viedol k otázke vzniku ľudského porozumenia a ľudských dojmov z vecí a diania. V roku [[1938]] kultúrna komisia [[Francúzsko|francúzskej]] vlády dovolila Bretonovi vycestovať do [[Mexiko|Mexika]]. To mu poskytlo možnosť stretnúť sa s [[Lev Davidovič Trockij|Trockým]]. Breton a ďalší surrealisti hľadali útočisko počas dlhej cesty loďou z [[Patzcuaro]] do surrealistického mesta [[Erongaricauro]]. [[Diego Rivera]] a [[Frida Kahlo]] boli medzi návštevníkmi, skrytí v spoločnosti intelektuálov a umelcov. Breton a [[Lev Davidovič Trockij]] spolu napísali ''Pour un art révolutionnaire indépendent'' (vydaná pod menom Bretona a [[Diego Rivera|Diega Riveru]]), ktorá bola nazývaná "kompletnou slobodou umenia", ktorá sa stala čoraz ťažšou z pohľadu situácie, v ktorej sa začal nachádzať svet.


== [[40. roky 20. storočia]] ==
== [[40. roky 20. storočia]] ==
Na začiatku [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]] Breton opäť pracoval ako zdravotník vo Francúzsko|francúzskej armáde (mal hodnosť desiatnika). Vichystická vláda zakázala jeho literárne diela ako ''"veľmi popierajúce národnú revolúciu"''.

Na začiatku [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]] Breton opäť pracoval ako zdravotník vo Francúzsko|francúzskej armáde (mal hodnosť desiatnika). Vichistická vláda zakázala jeho literárne diela ako ''"veľmi popierajúce národnú revolúciu"''.
<ref name="rosemont">"Andre Breton and the First Principles of Surrealism" by Franklin Rosemont, 1978 (ISBN 0-904383-89-X)</ref> a v roku [[1941]] Breton našiel útočisko v [[Spojené štáty|USA]] a [[Karibik]]u. Tu sa zoznámil so [[spisovateľ]]kou z [[Martinik]]u, a neskôr napísal úvod k jej dielu ''Cahier d'un retour au pays natal'' z roku [[1947]]. Počas svojho [[exil]]u v [[New York (mesto)|New Yorku]] sa stretol s [[Elisa Clarová|Elisou Clarovou]], [[Čile|Čilankou]], ktorá sa stala jeho treťou manželkou. V roku [[1944]] spolu cestovali do [[Gaspésie]] v [[Québec]]u, [[Kanada]], kde napísal ''Arcane 17'', knihu, ktorá vyjadrovala jeho obavy z [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]], opisovala zázraky [[Rocher Percé]] a severovýchodného konca [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]] a oslavovala jeho novonájdenú lásku k [[Elisa Clarová|Elise]].
<ref name="rosemont">"Andre Breton and the First Principles of Surrealism" by Franklin Rosemont, 1978 (ISBN 0-904383-89-X)</ref> a v roku [[1941]] Breton našiel útočisko v [[Spojené štáty|USA]] a [[Karibik]]u. Tu sa zoznámil so [[spisovateľ]]kou z [[Martinik]]u, a neskôr napísal úvod k jej dielu ''Cahier d'un retour au pays natal'' z roku [[1947]]. Počas svojho [[exil]]u v [[New York (mesto)|New Yorku]] sa stretol s [[Elisa Clarová|Elisou Clarovou]], [[Čile|Čilankou]], ktorá sa stala jeho treťou manželkou. V roku [[1944]] spolu cestovali do [[Gaspésie]] v [[Québec]]u, [[Kanada]], kde napísal ''Arcane 17'', knihu, ktorá vyjadrovala jeho obavy z [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]], opisovala zázraky [[Rocher Percé]] a severovýchodného konca [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]] a oslavovala jeho novonájdenú lásku k [[Elisa Clarová|Elise]].


== Neskorší život ==
== Neskorší život ==

Breton sa vrátil do [[Paríž]]a v roku [[1946]], kde protestoval proti kolonializmu vo [[Francúzsko|Francúzsku]] (napr. ako signatár ''[[Manifesto of the 121]]'' proti [[Alžírsko|alžírskej]] vojne za nezávislosť) a pokračoval, až do svojej smrti, v podporovaní druhej skupiny surrealistov vo forme výkladov a recenzií kníh (''[[La Brèche]]'', [[1961]]-[[1965]]). V roku [[1959]] zorganizoval výstavu v [[Španielsko|Španielsku]] na oslavu 40. výročia surrealizmu, nazvanú ''Homage to Surrealism'', ktorá predstavila diela [[Salvador Dalí|Salvatora Dalího]], [[Joan Miró|Joana Miró]], [[Enrique Tábara|Enrigua Tábara]] a [[Eugenio Granell|Eugenia Granella]].
Breton sa vrátil do [[Paríž]]a v roku [[1946]], kde protestoval proti kolonializmu vo [[Francúzsko|Francúzsku]] (napr. ako signatár ''[[Manifesto of the 121]]'' proti [[Alžírsko|alžírskej]] vojne za nezávislosť) a pokračoval, až do svojej smrti, v podporovaní druhej skupiny surrealistov vo forme výkladov a recenzií kníh (''[[La Brèche]]'', [[1961]]-[[1965]]). V roku [[1959]] zorganizoval výstavu v [[Španielsko|Španielsku]] na oslavu 40. výročia surrealizmu, nazvanú ''Homage to Surrealism'', ktorá predstavila diela [[Salvador Dalí|Salvatora Dalího]], [[Joan Miró|Joana Miró]], [[Enrique Tábara|Enrigua Tábara]] a [[Eugenio Granell|Eugenia Granella]].


Riadok 32: Riadok 52:


== Osobný život ==
== Osobný život ==

Bol ženatý tri razy:
Bol ženatý tri razy:
* jeho prvou manželkou sa stala [[Simone Kahnová]]
* jeho prvou manželkou sa stala [[Simone Kahnová]]
Riadok 41: Riadok 60:


== Dielo ==
== Dielo ==

* [[1919]] - ''Mont De Piéte''
* [[1919]] - ''Mont De Piéte''
* [[1920]] - ''Les Champs Magnétiques''
* [[1920]] - ''Les Champs Magnétiques''
Riadok 85: Riadok 103:


== Referencie ==
== Referencie ==

* ''André Breton: Surrealism and Painting''
* ''André Breton: Surrealism and Painting''
* André Breton: ''Manifestoes of Surrealism'' ISBN 0-472-06182-8
* André Breton: ''Manifestoes of Surrealism'' ISBN 0-472-06182-8

Verzia z 13:03, 12. apríl 2011

André Breton
André Breton
André Breton
Osobné informácie
Narodenie19. február 1896
 Tinchebray, Francúzsko
Úmrtie8. september 1966
 Praha, Česko-Slovensko
Národnosťfrancúzska
Zamestnaniespisovateľ, básnik a teoretik surrealizmu
Manželka1.Simone Kahnová 2.Jacqueline Lamba 3.Elisa Clara
Detidcéra Aube
PodpisAndré Breton, podpis (z wikidata)
Odkazy
Projekt
Guttenberg
André Breton
(plné texty diel autora)
Spolupracuj na CommonsAndré Breton
(multimediálne súbory na commons)

André Breton (francúzsky IPA: [ɑ̃'dʀe bʀə'tɔ̃]) (* 19. február 1896, Tinchebray, Normandia, Francúzsko - † 28. september 1966) bol francúzsky spisovateľ, básnik a teoretik surrealizmu a jeden z jeho najznámejších zakladateľov. Je tiež autorom manifestu surrealizmu z roku 1924.

Životopis

Študoval medicínu a psychiatriu. Počas 2. svetovej vojny pracoval na neurologickom oddelení nemocnice v Nantes, kde sa stretol s duchovným synom Alfreda Jarryho, Jacquesom Vaché, ktorého anti-sociálny postoj a pohŕdanie zaužívanými umeleckými tradíciami silne ovplyvnili mladého Bretona. Vaché spáchal samovraždu vo veku 24 rokov a jeho listy z obdobia vojny Bretonovi a ďalším boli vydané v roku 1919 vo zväzku nazvanom Lettres de guerre, pre ktorý napísal Breton štyri úvodné eseje.

Od dadaizmu k surrealizmu

V roku 1919 Breton založil revue Littérature spolu s Louisom Aragonom a Philippom Soupaultom. Spojil sa tiež s dadaistom Tristanom Tzarom. V roku 1924 pomáhal pri založení Centrale Surréaliste. V Les Champs Magnétiques, spoločnom diele s Philippom Soupaultom, použil princípy automatického písania v praxi. V roku 1924 vydal Surrealist Manifesto (Manifest surrealizmu) a od tohto roku tiež vydával La Révolution surréaliste. Okolo neho sa vytvorila skupina umelcov: Philippe Soupault, Louis Aragon, Paul Éluard, René Crevel, Michel Leiris, Benjamin Peret, Antonin Artaud a Robert Desnos.

Pod Bretonovym vedením ovplyvnil surrealizmus všetky oblasti umenia, a viedol k otázke vzniku ľudského porozumenia a ľudských dojmov z vecí a diania. V roku 1938 kultúrna komisia francúzskej vlády dovolila Bretonovi vycestovať do Mexika. To mu poskytlo možnosť stretnúť sa s Trockým. Breton a ďalší surrealisti hľadali útočisko počas dlhej cesty loďou z Patzcuaro do surrealistického mesta Erongaricauro. Diego Rivera a Frida Kahlo boli medzi návštevníkmi, skrytí v spoločnosti intelektuálov a umelcov. Breton a Lev Davidovič Trockij spolu napísali Pour un art révolutionnaire indépendent (vydaná pod menom Bretona a Diega Riveru), ktorá bola nazývaná "kompletnou slobodou umenia", ktorá sa stala čoraz ťažšou z pohľadu situácie, v ktorej sa začal nachádzať svet.

40. roky 20. storočia

Na začiatku 2. svetovej vojny Breton opäť pracoval ako zdravotník vo Francúzsko|francúzskej armáde (mal hodnosť desiatnika). Vichystická vláda zakázala jeho literárne diela ako "veľmi popierajúce národnú revolúciu". [1] a v roku 1941 Breton našiel útočisko v USA a Karibiku. Tu sa zoznámil so spisovateľkou z Martiniku, a neskôr napísal úvod k jej dielu Cahier d'un retour au pays natal z roku 1947. Počas svojho exilu v New Yorku sa stretol s Elisou Clarovou, Čilankou, ktorá sa stala jeho treťou manželkou. V roku 1944 spolu cestovali do Gaspésie v Québecu, Kanada, kde napísal Arcane 17, knihu, ktorá vyjadrovala jeho obavy z 2. svetovej vojny, opisovala zázraky Rocher Percé a severovýchodného konca Severnej Ameriky a oslavovala jeho novonájdenú lásku k Elise.

Neskorší život

Breton sa vrátil do Paríža v roku 1946, kde protestoval proti kolonializmu vo Francúzsku (napr. ako signatár Manifesto of the 121 proti alžírskej vojne za nezávislosť) a pokračoval, až do svojej smrti, v podporovaní druhej skupiny surrealistov vo forme výkladov a recenzií kníh (La Brèche, 1961-1965). V roku 1959 zorganizoval výstavu v Španielsku na oslavu 40. výročia surrealizmu, nazvanú Homage to Surrealism, ktorá predstavila diela Salvatora Dalího, Joana Miró, Enrigua Tábara a Eugenia Granella.

André Breton zomrel v roku 1966 vo veku 70 rokov a bol pochovaný na parížskom cintoríne Cimetière des Batignolles.

Osobný život

Bol ženatý tri razy:

Breton bol zapáleným zberateľom umenia, etnografických materiálov a nezvyčajných šperkov. Zaujímal sa obzvlášť o materiály zo severozápadného pobrežia Severná Amerika|Severnej Ameriky. Keď v roku 1931 musel čeliť finančnej kríze, väčšina jeho zbierky (podľa jeho priateľa Paul a Eluarda) predaná v dražbách. Následne obnovil svoju zbierku, ktorú chránili členovia jeho rodiny od jeho smrti až do roku 2003, kedy sa jeho knihy, umenie a etnografické materiály dostali do aukčnej siene Camels Cohen.

Dielo

  • 1919 - Mont De Piéte
  • 1920 - Les Champs Magnétiques
  • 1924 - Manifeste Du Surréalisme
  • 1924 - Les Pas Perdus
  • 1924 - Poisson Soluble
  • 1924 - Un Cadavre
  • 1926 - Legitime Défense
  • 1926 - Le Surréalisme Et Le Peinture
  • 1928 - Nadja
  • 1930 - L'immaculée Conception
  • 1930 - Second Manifeste Du Surréalisme
  • 1930 - Ralentir Travaux
  • 1932 - La Révolver Á Cheveux Blancs
  • 1932 - Les Vases Communicants
  • 1934 - Qu'est-Ce Le Que Le Surréalisme
  • 1934 - L'air Et L'eau
  • 1934 - Point Du Jour
  • 1935 - Position Politique Du Surréalisme
  • 1936 - Notes Sur La Poésie (spoluautor Paul Éluard)
  • 1937 - L'amour Fou
  • 1937 - Earthlight
  • 1938 - Dictionnaire Abrége Du Surréalisme (spoluautor Paul Éluard)
  • 1940 - Fata Morgana
  • 1940 - Anthologie De L'humour Noir
  • 1945 - Arcane 17
  • 1946 - Jeunes Cerisiers Garantis Contre Les Lièvres
  • 1947 - Ode À Charles Fourier
  • 1947 - Yves Tanguy
  • 1948 - Poèmes 1919-48
  • 1948 - La Lampe Dans L'horloge
  • 1948 - Martinique, Charmeise De Serpents
  • 1952 - Entretiens
  • 1953 - La Clé Des Champs
  • 1954 - Farouche À Quatre Feuilles
  • 1955 - Les Manifestes Du Surrealisme
  • 1957 - L'art Magique
  • 1961 - Constellations
  • 1969 - Selected Poems
  • 1970 - Perspective Cavalière
  • 1978 - What Is Surrealism? Selected Poems
  • 1982 - Poems Of André Breton

Referencie

  • André Breton: Surrealism and Painting
  • André Breton: Manifestoes of Surrealism ISBN 0-472-06182-8
  1. "Andre Breton and the First Principles of Surrealism" by Franklin Rosemont, 1978 (ISBN 0-904383-89-X)

Iné projekty

Externé odkazy