Jakabovci: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
→‎Péter Jakab: aktualizácia
Riadok 11: Riadok 11:
== Biografia členov rodiny ==
== Biografia členov rodiny ==
=== Péter Jakab ===
=== Péter Jakab ===
Narodil sa 1. septembra 1834 v [[Košice|Košiciach]]. V šťastnom manželstve s Josefou, rod. Hanserovou prežil 44 rokov. Vychovali spolu troch synov – Árpáda, Gejzu a Vojtecha. V roku 1860 založil v Košiciach stavebnú firmu, ktorá niekoľko desaťročí prosperovala v oblasti [[stavebný priemysel|stavebného]] podnikania a [[architektúra|architektúry]]. Roku 1876 sa stal majiteľom obchodu so stavebninami. Od roku 1878 vlastnil v Košiciach [[tehelňa|tehelňu]]. Na krajinskej výstave v [[Budapešť|Budapešti]] roku 1885 získal za expozíciu, ktorou prezentoval výsledky svojho vyše 20 – ročného úspešného stavebného podnikania, zlatú medailu. V roku 1889 sa bol jedným z zakladajúcich členov [[slobodomurárstvo|slobodomurárskej lóže]] Resurrexit v Košiciach. Tehelňu, vlajkovú loď rodinnej firmy, roku 1898 s dôverou zveril svojmu najmladšiemu synovi Vojtechovi – šikovnému podnikateľovi. Zomrel 20. apríla [[1903]]. S významným architektom sa 23. apríla 1903 na cintorín Rozália v Košiciach prišlo okrem blízkej rodiny rozlúčiť množstvo smútiacich. „Pohrebný voz bol v čele plne naložený vencami a za ním išlo v nedohľadne množstvo ľudí a kočiarov.
Narodil sa 1. septembra 1834 v [[Košice|Košiciach]]. V šťastnom manželstve s Josefou, rod. Hanserovou prežil 44 rokov. Vychovali spolu troch synov – Árpáda, Gejzu a Vojtecha. V roku 1860 založil v Košiciach stavebnú firmu, ktorá niekoľko desaťročí prosperovala v oblasti [[stavebný priemysel|stavebného]] podnikania a [[architektúra|architektúry]]. Roku 1876 sa stal majiteľom obchodu so stavebninami. Od roku 1878 vlastnil v Košiciach [[tehelňa|tehelňu]]. Na krajinskej výstave v [[Budapešť|Budapešti]] roku 1885 získal za expozíciu, ktorou prezentoval výsledky svojho vyše 20 – ročného úspešného stavebného podnikania, zlatú medailu. V roku 1889 bol jedným z zakladajúcich členov [[slobodomurárstvo|slobodomurárskej lóže]] Resurrexit v Košiciach. Tehelňu, vlajkovú loď rodinnej firmy, roku 1898 s dôverou zveril svojmu najmladšiemu synovi Vojtechovi – šikovnému podnikateľovi. Zomrel 20. apríla [[1903]]. S významným architektom sa 23. apríla 1903 na cintorín Rozália v Košiciach prišlo okrem blízkej rodiny rozlúčiť množstvo smútiacich. „Pohrebný voz bol v čele plne naložený vencami a za ním išlo v nedohľadne množstvo ľudí a kočiarov.


=== Árpád Jakab ===
=== Árpád Jakab ===

Verzia z 18:40, 16. apríl 2011

Péter Jakab
Andrássyho palác v Košiciach
Jakabov palác v Košiciach
Východoslovenské múzeum v Košiciach
Bývalý hotel Schalkház v Košiciach
Hotel Slovan postavený na mieste bývalého hotela Schalkház
Štátne divadlo v Košiciach

Jakabovci bola významná rodina košických architektov a staviteľov.

Biografia členov rodiny

Péter Jakab

Narodil sa 1. septembra 1834 v Košiciach. V šťastnom manželstve s Josefou, rod. Hanserovou prežil 44 rokov. Vychovali spolu troch synov – Árpáda, Gejzu a Vojtecha. V roku 1860 založil v Košiciach stavebnú firmu, ktorá niekoľko desaťročí prosperovala v oblasti stavebného podnikania a architektúry. Roku 1876 sa stal majiteľom obchodu so stavebninami. Od roku 1878 vlastnil v Košiciach tehelňu. Na krajinskej výstave v Budapešti roku 1885 získal za expozíciu, ktorou prezentoval výsledky svojho vyše 20 – ročného úspešného stavebného podnikania, zlatú medailu. V roku 1889 bol jedným z zakladajúcich členov slobodomurárskej lóže Resurrexit v Košiciach. Tehelňu, vlajkovú loď rodinnej firmy, roku 1898 s dôverou zveril svojmu najmladšiemu synovi Vojtechovi – šikovnému podnikateľovi. Zomrel 20. apríla 1903. S významným architektom sa 23. apríla 1903 na cintorín Rozália v Košiciach prišlo okrem blízkej rodiny rozlúčiť množstvo smútiacich. „Pohrebný voz bol v čele plne naložený vencami a za ním išlo v nedohľadne množstvo ľudí a kočiarov.

Árpád Jakab

Narodil sa 4. marca 1861 v Košiciach ako prvorodený syn Pétera Jakaba. V 70. – 80. rokoch 19. storočia študoval na reálke v Košiciach, neskôr na technike vo Viedni. Od roku 1894 spolu s bratom Gejzom ostali verní rodinnej tradícii a založili si vlastný stavebný podnik. Po smrti otca viedli jeho stavebnú firmu. V roku 1908 odišiel do Budapešti. Dobová tlač konštatovala, že Košice prišli o šikovného architekta. Zomrel v septembri 1927 v Košiciach.

Gejza Jakab

Narodil sa 13. decembra 1863 v Košiciach. Od roku 1894 spolu s bratom Árpádom realizovali v Košiciach množstvo budov – Vyššiu dievčenskú školu, školu pre pôrodné asistentky, múzeum, kasárne, banky, Jakabov palác. Od roku 1908 viedol stavebnú firmu v Košiciach. Zomrel 2. decembra 1915 v Košiciach.

Vojtech Jakab

Narodil sa 17. októbra 1870 v Košiciach ako najmladší syn manželov Jakabovcov. Spomedzi súrodencov mal najväčšie podnikateľské schopnosti. Od roku 1898 viedol rodinnú tehelňu v Košiciach. Na poste riaditeľa tehelne zotrval i po zlúčení s Hornouhorskou stavebnou spoločnosťou roku 1918. Zomrel roku 1952 v Košiciach vo veku 82 rokov.

Členovia rodiny architektov a stavebných podnikateľov Jakabovcov sú pochovaní v rodinnej hrobke na cintoríne Rozália v Košiciach.

Jakabovci a ich pôsobenie v stavebníctve

Pôsobenie rodiny architektov a staviteľov Jakabovcov od 70. rokov 19. storočia tvorilo neodmysliteľnú súčasť rozmáhajúceho sa stavebného podnikania v Košiciach. Péter Jakab, najstarší z rodu, položil základy rodinnej firmy. Okrem podnikania v oblasti stavebníctva aktívne pôsobil v mestskom zastupiteľstve, bol členom Živnostenského spoločenstva, presbyterstva evanjelickej cirkvi a slobodomurárskej lóže. Aby sa presadil na poli stavebníctva, vložil investície do kúpy tehelne. Vedel, že dobrá architektúra, to nie je len dobrý projekt od architekta, ale že kvalita architektonického diela závisí aj od použitých stavebných materiálov, progresívnych stavebných postupov a technológií. Jeho parná tehelňa a obchod so stavebným materiálom patrili k najvyhľadávanejším v širokom okolí. V obľube boli najmä keramické výrobky. Od roku 1895 jeho tehelňa vyrábala i keramické stavebné prefabrikáty. O kvalite ponúkaného sortimentu vypovedá aj fakt, že firma Jakabovcov patrila k hlavným dodávateľom stavebného materiálu na rekonštrukciu Dómu sv. Alžbety v Košiciach. Na krajinskej výstave v Budapešti roku 1885 Péter Jakab vystavoval výsledky a produkty svojho podnikania na 46 tisíc m2 výstavnej plochy. Jeho traja synovia Árpád, Gejza a Vojtech pokračovali v rodinnej tradicii. Je zaujímavé, že iba Árpád, ktorý sa prejavil aj ako literát – písal básne, mal architektonické vzdelanie. Vyštudoval na technike vo Viedni. Pôsobil v Košiciach a v Budapešti. Od roku 1894 začal podnikať spolu s bratom Gejzom. Venovali sa projekcii a realizácii stavieb a popri rodine Répászkych patrili k najproduktívnejším stavebným podnikateľom v Košiciach. Najmladší syn Pétera Jakaba Vojtech úspešne prebral po otcovi stavebné podnikanie a stal sa riaditeľom košickej tehelne. Na začiatku spomínaných podnikateľských úspechov dvoch generácii stál však najstarší z rodu Jakabovcov – Péter. Za celoživotný prínos v oblasti stavebníctva získal zlatý záslužný kríž Františka Jozefa.

Keď roku 1860 Péter Jakab založil stavebnú firmu, ešte netušil, že položil základy jedného z najprosperujúcejších stavebných podnikov na východe Slovenska. Pre tento druh podnikania dokázal nadchnúť i svojich troch synov Árpáda, Gejzu a Vojtecha. Základom rodinného podnikania sa stala parná tehelňa, ktorú Jakabovci vlastnili od roku 1878. Tehelňa Jakabovcov na Moldavskej ceste spolu s tehelňou Hornouhorskej stavebnej spoločnosti podnietili stavebnú konjunktúru v Košiciach a okolí. Roku 1895 tehelňu modernizovali a rozšírili jej sortiment o špeciálne tehly terakota. Riaditeľom tehelne sa roku 1898 stal Vojtech Jakab, ktorý nazbieral skúsenosti z tohto odvetvia aj v zahraničí a úspešne sa venoval podnikaniu na poli stavebníctva.

Hotel Schalkház Košice

Dňa 14. augusta 1873 košický veľkopodnikateľ s vínom Leopold Schalkház otvoril hotel Schalkház, ktorý patril k najluxusnejším objektom v Košiciach. Predurčovala ho k tomu nielen výhodná poloha na Hlavnej ulici, ale i jeho architekúra, ktorá mu v spojitosti so známym menom majiteľa priniesla prosperitu. Stavbu realizovala firma Pétera Jakaba podľa plánov L. Freya, košického architekta pôsobiaceho v Budapešti. Mimoriadna kvalita stavebných prác a dokonalé remeselné vypracovanie interiérov vypovedali o vzájomnom dialógu architekta a staviteľa, ktorého výsledkom bolo pozoruhodné architektonické dielo. V súčasnosti na jeho mieste stojí hotel Slovan. Súčasťou hotela v eklektickom slohu bola koncertná sála, v ktorej vystupovali mnohí chýrni umelci tej doby, napr. svetoznámy taliansky spevák Enrico Caruso. Po smrti zakladateľa hotel zdedil jeho syn Leopold Schalkház ml.

Divadlo, múzeum, škola, palác

Stavebné aktivity rodiny Jakabovcov v Košiciach a okolí prinášali spoluprácu s významnými architektmi. Podľa projektu budapeštianskeho architekta V. Czieglera postavili Jakabovci roku 1898 Andrássyho palác na Hlavnej ulici v Košiciach. Árpád a Gejza Jakabovci navrhli a spolu s architektom a stavebným podnikateľom M. Répászkym postavili i budovu košického múzea. Stavebná firma Jakabovcov sa podieľala aj na výbornej architektonickej úrovni secesnej Vyššej dievčenskej školy od J. Pártosa. Roku 1899 podľa plánov A. Langa a A. Steinhardta Jakabovci opäť spolu s M. Répászkym postavili košické mestské divadlo a pre architekta J. Huberta realizovali filiálku Rakúsko – uhorskej banky v Košiciach.

Romantizmus na brehu Mlynského potoka

Vplyv regotizácie košického dómu, na ktorého obnovu firma Jakabovcov dodávala stavebný materiál, sa prejavil aj pri návrhu tzv. Jakabovho paláca. Postavili ho v roku 1899 podľa projektu Árpáda a Gejzu Jakabovcov. V romantickom koncepte rodinného sídla, ktoré slúžilo potrebám bývania i podnikateľským aktivitám, nachádzame viaceré tendencie – gotickú a orientálnu inšpiráciu, secesné motívy či prvky britskej obrody remesiel a umenia. Uplatnili sa na fasáde, v hmotovej skladbe aj priestorovom koncepte. Požiadavky na komfort bývania a reprezentáciu prosperujúcej firmy sa naplnili, forma a funkcia architektonického diela sa ocitli vo vzájomnom súlade. Romantický dojem umocňovala aj samotná poloha objektu v blízkosti mestského parku na brehu Mlynského potoka.

Použité zdroje

  • Dulla, M. a kol.: Majstri architektúry, Perfekt, 2002