Polnočnica: Rozdiel medzi revíziami
bez zdroja |
wikilinky - spresnenie |
||
| Riadok 8: | Riadok 8: | ||
* Na nedeľnej polnočnici sa namiesto 17., resp. 9. katismy modlí [[kánon (byzantský obrad)|kánon]] k presvätej Trojici podľa hlasu oktoicha a má aj celkovo trochu inú štruktúru ako všednodenná a sobotná polnočnica. |
* Na nedeľnej polnočnici sa namiesto 17., resp. 9. katismy modlí [[kánon (byzantský obrad)|kánon]] k presvätej Trojici podľa hlasu oktoicha a má aj celkovo trochu inú štruktúru ako všednodenná a sobotná polnočnica. |
||
Špecifické polnočnice sa slávia na |
Špecifické polnočnice sa slávia na [[Pascha (Veľká noc)|Paschu (Veľkú noc)]] a v Svetlom týždni. |
||
Bezprostredne pred utierňou vzkriesenia sa niekde slúži polnočnica, počas ktorej sa spieva kánon Veľkej soboty. V jej závere sa prenáša pláštenica zo stredu chrámu (z "hrobu") na prestol (oltár). |
Bezprostredne pred utierňou vzkriesenia sa niekde slúži polnočnica, počas ktorej sa spieva kánon Veľkej soboty. V jej závere sa prenáša pláštenica zo stredu chrámu (z "hrobu") na prestol (oltár). |
||
Vo [[Svetlý týždeň|Svetlom týždni]] pozostáva polnočnica z veľkonočných hymnov a má rovnakú štruktúru ako hodinky (časy) a [[povečerie]]. |
Vo [[Svetlý týždeň|Svetlom týždni]] pozostáva polnočnica z veľkonočných hymnov a má rovnakú štruktúru ako hodinky (časy) a [[povečerie]]. |
||
Verzia z 13:57, 20. apríl 2011
Šablóna:Bezzdroja Polnočnica (gr. μεσονύκτικον, csl. полу́нощница) je oficiálna modlitba v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi, ktorá sa slúži o polnoci alebo počas noci. Je súčasťou denného okruhu bohoslužieb (časoslova). Niekedy sa slúži tesne pred utierňou.
Typy polnočníc
Rozlišujeme všednodennú, sobotnú a nedeľnú polnočnicu.
- Najvýraznejším prvkom všednodennej polnočnice je čítanie 17. katismy (118. žalm podľa číslovania Septuaginty).
- Na sobotnej polnočnici je namiesto nej určená 9. katisma (žalmy 64-69 podľa číslovania Septuaginty).
- Na nedeľnej polnočnici sa namiesto 17., resp. 9. katismy modlí kánon k presvätej Trojici podľa hlasu oktoicha a má aj celkovo trochu inú štruktúru ako všednodenná a sobotná polnočnica.
Špecifické polnočnice sa slávia na Paschu (Veľkú noc) a v Svetlom týždni. Bezprostredne pred utierňou vzkriesenia sa niekde slúži polnočnica, počas ktorej sa spieva kánon Veľkej soboty. V jej závere sa prenáša pláštenica zo stredu chrámu (z "hrobu") na prestol (oltár). Vo Svetlom týždni pozostáva polnočnica z veľkonočných hymnov a má rovnakú štruktúru ako hodinky (časy) a povečerie.
Obsah
Výrazným obsahovým aspektom modlitieb polnočnice je očakávanie Krista-Ženícha, teda jeho druhého príchodu. Nočné bdenie je v kresťanstve tradične späté s očakávaním druhého Kristovho príchodu. Polnočnica obsahuje aj mnohé kajúce modlitby a prosby. Nedeľná polnočnica má výrazný dogmatický aspekt, ktorý je obsiahnutý v trojičných kánonoch.