Car-kolokol: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pridaných 48 bajtov ,  pred 10 rokmi
chýba zhrnutie úprav
(aktualizácia)
[[Súbor:The Tsar Bell Moscow.jpg|náhľad|Car Kolokol]]
 
'''CárCar-zvon''' alebo '''Cársky zvonkolokol''' ({{V jazyku|rus|Царь–колокол}}) doslova "cár/kráľ zvonov", ale do slovenčiny zvyčajne prekladané ako '''Car-kolokol'cársky zvon'') je najväčší [[zvon]] sveta a je vystavený v [[Moskovský kremeľ|moskovskom Kremli]]. Oficiálny názov tejto pamiatky je '''Veľký uspenský zvon'''. Je dielom [[rusko|ruských]] majstrov Ivana Fiodoroviča Motorina a jeho syna Michaila. Na jeho výzdobe plnej ornamentov, portrétov a nápisov pracovali dva roky viacerí umelci (V. Kobelev, P Galikin, P. Kochtev, P. Serebrjakov a P. Lukovinikov). Je vyrobený z [[bronz]]u, váži 216 [[tona|ton]] a meria 6,14 [[meter|m]] na výšku a 6,6 m v priemere. Zvon bol zhotovený ako plne funkčný, pri požiari a následnom hasení však v dôsledku prudkého ochladenia praskol, a preto nikdy nezvonil. Vďaka svojim obrovským rozmerom a vysokej umeleckej hodnote bol napriek tomu ponechaný v Kremli ako pamätník ruského [[kampanológia|zvonárstva]].
 
== HistóriaDejiny ==
V roku [[1730]] ruská cárovná [[Anna Ivanovna|Anna I. Ivanovna]] nariadila zhotoviť nový zvon, ktorý mal nahradiť predošlý rozbitý. Po 1,5 ročných prípravách ho v [[Moskva|Moskve]] z [[bronz]]u odliali zvonári Ivan Fiodorovič Motorin (zomrel ešte pred odliatím) a jeho syn Michail. Formovanie prebiehalo priamo v Kremli na Ivanovskom námestí, kde pre tento účel vyhĺbili 10 metrov hlbokú jamu. Zvon nakoniec odliali [[25. november|25. novembra]] [[1735]]. Posledná tavba kovu trvala 36 hodín v štyroch peciach a odliatie trvalo 1 hodinu 12 minút. Po vychladnutí začali práce na výzdobe zvonu, ktoré trvali dva roky. Zvon bol stále umiestnený v odlievacej jame, podopieralo ho 12 [[dub]]ových kolov, nad jamou bola zhotovená drevená konštrukcia. V roku [[1737]] počas veľkého požiaru drevená konštrukcia chrániaca a podopierajúca zvon zhorela. Pri hasení došlo k príliš prudkému ochladeniu zvona a ten praskol. Odlomila sa od neho časť vážiaca 11,5 tony. V jame zvon zostal až do roku [[1836]], kedy ho umiestnili na kamenný podstavec od francúzskeho architekta [[Auguste de Montferrand|Augusta Montferranda]].
 
131 809

úprav

Navigačné menu