Żagań: Rozdiel medzi revíziami

	Żagań
	mesto
Vlajka	Znak
Štát	Poľsko
Vojvodstvo	Lubuské
Okres	Żagański
Obec	Żagań (mestská)
Súradnice	51°37′S 15°19′V / 51,617°S 15,317°V
Rozloha	39,92 km² (3 992 ha)
Obyvateľstvo	26 509 (2008)
Hustota	664,05 obyv./km²
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	68-100 do 68-103
Telefónna predvoľba	+48 68
EČV	FZG
TERC	4081110021
Adresa	Słowiański 17; 68-100 Żagań
	Poloha mesta v rámci Poľska
	Wikimedia Commons: Żagań
	Webová stránka: umzagan.nazwa.pl/um
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 00:54, 11. máj 2011

Súradnice: 51°37′S 15°19′V / 51,617°S 15,317°V

Żagań (čes. Záhaň, nem. Sagan) je mesto v juhozápadnom Poľsku, v Lubuskom vojvodstve pri hraniciach s Nemeckom, so štatútom hlavného mesta vidieckeho okresu Powiat żagański. Leží nad riekou Bóbr na pohraničí Sliezskej nížiny a Trebnických pahorkov. Južne od mesta sa rozprestierajú Dolnosliezske lesy. Býva tu 26 665 obyvateľov (stav z roku 2004).

Dejiny mesta

Żagań vznikol podľa historických údajov už v druhej polovici 12. storočia vďaka poľskému kniežaťu Boleslavovi IV. Kučeravému; prvá poznámka o meste pochádza z roku 1202. Mestské práva mu boli pridelené v roku 1285. Żagań bol v nasledujúcich storočiach hlavným mestom Żagańského kniežatstva a patril vládcom zo sliezskej vetvy dynastie Piastovcov. V 17. storočí sa mesto stalo časťou majetku kniežaťa Albrechta z Valdštejna. Na konci 18. storočia vlastníctvo prešlo na rod Petra Birona a potom kniežaťa z Benevente Talleyranda. Na konci 19. a na začiatku 20. storočia mesto ako časť Sliezska patrilo k územiu Pruska. Po druhej svetovej vojne sa stalo časťou Poľska.

Pamiatky

Kláštor augustiánov (Klasztor Augustianów)
Kláštor jezuitov (Klasztor Jezuitów)
Kostol sv. Petra a Pavla (Kościół Świętego Piotra i Pawła)
Kostol Svätého Ducha (Kościół Świętego Ducha)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Żagań

Tento článok týkajúci sa geografie Poľska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

@@ Riadok 37: / Riadok 37: @@
 }}
-'''Żagań''' ([[čeština|čes.]] ''Záhaň'', [[nemčina|nem.]] ''Sagan'') je mesto v juhozápadnom [[Poľsko|Poľsku]], v [[Lubuské vojvodstvo|Lubuskom vojvodstve]] pri hraniciach s [[Nemecko|Nemeckom]], so štatútom hlavného mesta vidieckeho okresu [[Powiat żagański]]. Leží nad riekou [[Bóbr]] na pohraničí [[Sliezska nížina|Sliezskej nížiny]] a [[Trebnické pahorky|Trebnických pahorkov]]. Južne od mesta sa rozprestierajú [[Dolnosliezske lesy]]. Býva tu 26&nbsp;665 obyvateľov (stav z roku 2004).
+'''Żagań''' ([[čeština|čes.]] ''Záhaň'', [[nemčina|nem.]] ''Sagan'') je mesto v juhozápadnom [[Poľsko|Poľsku]], v [[Lubuské vojvodstvo|Lubuskom vojvodstve]] pri hraniciach s [[Nemecko]]m, so štatútom hlavného mesta vidieckeho okresu [[Powiat żagański]]. Leží nad riekou [[Bóbr]] na pohraničí [[Sliezska nížina|Sliezskej nížiny]] a [[Trebnické pahorky|Trebnických pahorkov]]. Južne od mesta sa rozprestierajú [[Dolnosliezske lesy]]. Býva tu 26&nbsp;665 obyvateľov (stav z roku 2004).
 == Dejiny mesta ==
-Żagań vznikol podľa historických údajov už v druhej polovici 12. storočia vďaka poľskému kniežaťu [[Boleslav IV. (Poľsko)| Boleslavovi IV. Kučeravému]]; prvá poznámka o meste pochádza z roku [[1202]]. Mestské práva mu boli pridelené v roku [[1285]]. Żagań bol v nasledujúcich storočiach hlavným mestom [[Żagańské kniežatstvo|Żagańského kniežatstva]] a patril vládcom zo sliezskej vetvy dynastie [[Piastovci|Piastovcov]]. V 17. storočí sa mesto stalo časťou majetku kniežaťa [[Albrecht z Valdštejna|Albrechta z Valdštejna]]. Na konci 18. storočia vlastníctvo prešlo na rod [[Peter Biron|Petra Birona]] a potom kniežaťa z Benevente [[Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord|Talleyranda]]. Na konci 19. a na začiatku 20. storočia mesto ako časť [[Sliezsko|Sliezska]] patrilo k územiu [[Prusko|Pruska]]. Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] sa stalo časťou [[Poľsko|Poľska]].
+Żagań vznikol podľa historických údajov už v druhej polovici 12. storočia vďaka poľskému kniežaťu  [[Boleslav IV. (Poľsko)|Boleslavovi IV. Kučeravému]]; prvá poznámka o meste pochádza z roku [[1202]]. Mestské práva mu boli pridelené v roku [[1285]]. Żagań bol v nasledujúcich storočiach hlavným mestom [[Żagańské kniežatstvo|Żagańského kniežatstva]] a patril vládcom zo sliezskej vetvy dynastie [[Piastovci|Piastovcov]]. V 17. storočí sa mesto stalo časťou majetku kniežaťa [[Albrecht z Valdštejna|Albrechta z Valdštejna]]. Na konci 18. storočia vlastníctvo prešlo na rod [[Peter Biron|Petra Birona]] a potom kniežaťa z Benevente [[Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord|Talleyranda]]. Na konci 19. a na začiatku 20. storočia mesto ako časť [[Sliezsko|Sliezska]] patrilo k územiu [[Prusko|Pruska]]. Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] sa stalo časťou [[Poľsko|Poľska]].
 == Pamiatky ==
@@ Riadok 66: / Riadok 66: @@
 [[fr:Żagań]]
 [[hr:Żagań]]
-[[hsb:Żagań]]
+[[hsb:Zahań]]
 [[is:Żagań]]
 [[it:Żagań]]