Ladislav Ťažký: Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.1) (robot Pridal: de:Ladislav Ťažký |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 31: | Riadok 31: | ||
Po vzniku samostatnej [[Slovensko|Slovenskej republiky]] v roku [[1993]], mu bola ponúknutá kandidatúra na prezidenta SR, čo však odmietol. Od roku [[1990]] bol čestný predseda [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]], člen Predsedníctva [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] a predseda Prezídia [[Matica slovenská|Matice slovenskej]]. Funkciu predsedu neprijal, hoci bol do nej už zvolený. Bol aj externý poradca [[prezident]]a [[Slovenská republika|Slovenskej republiky]]. |
Po vzniku samostatnej [[Slovensko|Slovenskej republiky]] v roku [[1993]], mu bola ponúknutá kandidatúra na prezidenta SR, čo však odmietol. Od roku [[1990]] bol čestný predseda [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]], člen Predsedníctva [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] a predseda Prezídia [[Matica slovenská|Matice slovenskej]]. Funkciu predsedu neprijal, hoci bol do nej už zvolený. Bol aj externý poradca [[prezident]]a [[Slovenská republika|Slovenskej republiky]]. |
||
Až do smrti žil v [[Bratislava|Bratislave]] a bol literárne a publicisticky činný. Angažoval sa v organizácii [[Korene]] a [[Slovakia plus]] ako podpredseda. V roku [[2004]] mu [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre]] udelila čestný doktorát [[Doctor honoris causa|Dr.h.c.]] a prezident [[Slovenská republika|Slovenskej republiky]] mu prepožičal [[Rad Ľudovíta Štúra]]. Pochovaný je na cintoríne v obci [[Veľký Klíž]], časť [[Klížske Hradište]], okres [[Partizánske]].{{ |
Až do smrti žil v [[Bratislava|Bratislave]] a bol literárne a publicisticky činný. Angažoval sa v organizácii [[Korene]] a [[Slovakia plus]] ako podpredseda. V roku [[2004]] mu [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre]] udelila čestný doktorát [[Doctor honoris causa|Dr.h.c.]] a prezident [[Slovenská republika|Slovenskej republiky]] mu prepožičal [[Rad Ľudovíta Štúra]]. Pochovaný je na cintoríne v obci [[Veľký Klíž]], časť [[Klížske Hradište]], okres [[Partizánske]].{{DEFAULTSORT:Ťažký, Ladislav}} |
||
== Tvorba == |
== Tvorba == |
||
Riadok 92: | Riadok 94: | ||
[[cs:Ladislav Ťažký]] |
[[cs:Ladislav Ťažký]] |
||
[[de:Ladislav Ťažký]] |
[[de:Ladislav Ťažký]] |
||
<ref>{{Citácia periodika |meno=Peter |priezvisko=Maťašeje |titul=Pod románskym kostolíkom bude odpočívať klasik slovenskej literatúry. |periodikum=Tempo- týždenník občanov okresov Partizánske a Bánovce nad Bebravou|ročník=LXXII. |číslo=4 |strany=1}}</ref> |
|||
== Referencie == |
|||
{{Referencie}} |
Verzia z 18:14, 14. máj 2011
Ladislav Ťažký | |
slovenský prozaik, dramatik, scenárista a publicista | |
Narodenie | 19. september 1924 Čierny Balog, Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 20. január 2011 Bratislava, Slovensko |
Odkazy | |
Commons | Ladislav Ťažký |
Ladislav Ťažký (* 19. september 1924, Čierny Balog - † 20. január 2011, Bratislava) bol slovenský prozaik, publicista, dramatik a scenárista.
Otec: Anton Ťažký st. (1898-1991). Bratia - Anton Ťažký ml. (1921-1992), Štefan Ťažký (1929-1983) a sestra Antónia Ďurčíková (1933).
Životopis
Narodil sa v slovenskej rodine lesného robotníka. Vzdelanie získaval v Čiernom Balogu a v roku 1940 získal odborné vzdelanie vo Vojenskom zemepisnom ústave ako kartograf. V rokoch 1938-1940 pracoval ako lesný robotník, neskôr na stavbe cesty Brezno - Čierny Balog - Detva. R. 1940-1945 žiak Vojenského zemepisného ústavu, vojak mapár.
Počas druhej svetovej vojny zaujal jednoznačný vlastenecký a protifašistický postoj. V roku 1943 bol odvelený na východný front ako mapár. Z tohto prostredia pochádza aj významná časť jeho tvorby. R. 1944 bol Nemcami zajatý a internovaný v Rumunsku. Z internačného tábora ušiel a opätovne bol chytený v Maďarsku, väznený v Satoraljaujhely a v Košiciach a prevezený do zajateckého tábora XVII. A. Kaisersteinbruch v Burgenlande v Rakúsku.
Po vojne pracoval krátko ako technický kreslič v Košiciach, v rokoch 1946-1948 bol sociálnym referentom na ONV v Brezne. V rokoch 1948-1952 študoval na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v Prahe a v rokoch 1952-1958 pracovník na oddelení kultúry ÚV KSS v Bratislave. V rokoch 1959-1962 vedecký ašpirant Inštitútu spoločenských vied v Prahe (CSc.). Istý čas sa venoval vlastnej tvorbe, v rokoch 1967-1968 pracoval v redakcii denníka Smena.
Za román Amenmária, samí dobrí vojaci a novelistický triptych Dunajské hroby, Divý Adam a Hriešnica žaluje tmu dostal v roku 1968 štátnu cenu. Za verejne prezentované postoje, v ktorých ostro odsúdil vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 a následne odmietal čistky vo verejnom živote, bol v roku 1970 vylúčený z KSS a zo Zväzu slovenských spisovateľov a od roku 1970 mal zákaz publikovať. Neskôr bol pridelený pracovať v Ústredí ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV).
Od roku 1979 pracoval v rôznych podnikoch a za pomoci Slovenského literárneho fondu (SLF) sa venoval aj tvorbe. Počas normalizačného obdobia bol pod policajným dohľadom, napriek tomu sa stretával aj s predstaviteľom obrodného procesu z roku 1968 Alexandrom Dubčekom.
Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993, mu bola ponúknutá kandidatúra na prezidenta SR, čo však odmietol. Od roku 1990 bol čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov, člen Predsedníctva Matice slovenskej a predseda Prezídia Matice slovenskej. Funkciu predsedu neprijal, hoci bol do nej už zvolený. Bol aj externý poradca prezidenta Slovenskej republiky.
Až do smrti žil v Bratislave a bol literárne a publicisticky činný. Angažoval sa v organizácii Korene a Slovakia plus ako podpredseda. V roku 2004 mu Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre udelila čestný doktorát Dr.h.c. a prezident Slovenskej republiky mu prepožičal Rad Ľudovíta Štúra. Pochovaný je na cintoríne v obci Veľký Klíž, časť Klížske Hradište, okres Partizánske.
Tvorba
Knižne debutoval zbierkami poviedok, neskôr písal i novely a najmä romány. Najčastejším námetom jeho diel sa stáva druhá svetová vojna a Slovenské národné povstanie, pričom do svojich diel vkladá i mnoho autentických a autobiografických prvkov. Okrem prozaickej tvorby sa venoval i písaniu filmových scenárov, divadelných hier, cestopisov a publicistických textov, ale tiež literatúre pre mládež. Podľa jeho scenára nakrútil v roku 1968 režisér Juraj Jakubisko filmový triptych Zbehovia, Pútnici, Dominika.
Dielo
- 1962 - Vojenský zbeh, zbierka poviedok
- 1962 - Hosť majstra Čerta, zbierka poviedok
- 1962 - Jánošíkova slza, zbierka poviedok
- 1964 - Dunajské hroby, novela z druhej svetovej vojny
- 1964 - Amenmária. Samí dobrí vojaci, román
- 1964 - Dunajské hroby, zbierka poviedok
- 1965 - Kŕdel divých Adamov, zbierka noviel
- 1966 - Hriešnica žaluje tmu, novela aj dráma (v tom roku i inscenácia)
- 1968 - V páse zlomená, novela
- 1969 - Pivnica plná vlkov, román
- 1969 - Ozvena svedomia, spomienková kniha (zošrotovaná), časti knihy boli publikované až v roku 1996 v knihe Testament svedomia
- 1970 - Pochoval som ho nahého, súbor piatich noviel
- 1979 - Evanjelium čatára Matúša I a II, román, voľné pokračovanie románu Amenmária. Samí dobrí vojaci
- 1983 - Jánošíkova slza, povesť
- 1983 - Márie a Magdalény, krátke prózy
- 1986 - Aj v nebi je lúka, sociálny a historický román
- 1988 - Pred potopou, reportážny román
- 1990 - Smrť obchádza štadióny, súbor poviedok pre mládež
- 1991 - Kto zabil Ábela?, román so zápletkou politickej vraždy
- 1991 - Fantastická Faidra, alegorický novelistický triptych
- 1992 - Dvanásť zlatých monarchov, vysťahovalecký román
- 1993 - Maršalova dcéra, historický román
- 1996 - Testament svedomia, súbor rozhovorov s Jozefom Leikertom
- 1996 - Literárne vrásky, spomienkové eseje
- 1997 - Zastavte paľbu! Prosím…, publicistické texty z rokov 1989-1996
- 1997 - Vykopaná pravda, literatúra faktu spolu s kolektívom autorov
- 1997 - Očami pútnika, cestopis
- 1997 - Zjavenie Sabíny, štylizovaný cestopisný a dokumentárny román
- 1998 - Ľudia nie sú anjeli
- 1998 - Vystúpila z obrazu, novela
- 1999 - Útek z Neresnice, novela
- 2000 - Krásna zlatá beštia, dvojnovela
- 2001 - Amor anti Moloch, eseje
- 2002 - Slzy neplačú
- 2004 - V kráľovstve zelenej bohyne, národopisná štúdia a povesti
- 2009 - Porazení víťazi, román z rokov okupácie
- 2010 - Lovci ľudských tvárí, voľné pokračovanie románu Porazení víťazi
Literatúra
- Encyklopédia Slovenska
Referencie
- ↑ MAŤAŠEJE, Peter. Pod románskym kostolíkom bude odpočívať klasik slovenskej literatúry.. Tempo- týždenník občanov okresov Partizánske a Bánovce nad Bebravou, roč. LXXII., čís. 4, s. 1.