Wolfgang Pauli: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Nositeľ Nobelovej ceny}} |
{{Nositeľ Nobelovej ceny}} |
||
{{Infobox Osobnosť |
{{Infobox Osobnosť bol to kvantový fyzyk |
||
|Meno = Wolfgang Ernst Pauli |
|Meno = Wolfgang Ernst Pauli |
||
|Portrét = Wolfgang Pauli young.jpg |
|Portrét = Wolfgang Pauli young.jpg |
Verzia z 14:42, 17. máj 2011
Šablóna:Infobox Osobnosť bol to kvantový fyzyk
Wolfgang Ernst Pauli (* 25. apríl 1900, Viedeň, Rakúsko - † 15. december 1958, Zürich, Švajčiarsko) bol rakúsky teoretický fyzik, ktorý je známy predovšetkým vďaka svojej práci v oblasti teórie spinov a vďaka objavu tzv. Pauliho vylučovacieho princípu.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Wolfgang Pauli
Šablóna:Laureáti Nobelovej ceny za fyziku Wolfgang Pauli životopis Švajčiarsky fyzik Wolígang Pauli sa najviac preslávil tým, že odhalil novú vlastnosť častíc nazývanú spin a pomocou známeho Pauliho princípu vysvetlil štruktúru elektrónových obalov atómu a predpovedal novú, skoro nepolapiteľnú časticu zvanú neutríno. Pauliho rodina pochádzala z Prahy, kde sa priatelila s rodinou Franza Kafku. Keď sa Pauliho otec, lekár Wolf Pascheles v roku 1899 presťahoval do Viedne, zmenil si meno na Pauli a oženil sa s Bertou Schutzovou. Wolfgang Pauli, ktorý sa narodil vo Viedni v roku 1901, odišiel študovať fyziku do Mníchova a svoje fyzikálne znalosti si neskôr prehlboval v Kodani. Nejaký čas prednášal ako docent v Hamburgu a potom sa stal profesorom na známej zurišskej technike. Počas druhej svetovej vojny prijal pozvanie do Princetonu na univerzitu, kde vtedy pracoval aj Einstein. Ku koncu života sa opäť vrátil do Zürichu. Na prelome tridsiatych rokov nášho storočia sa utvárali moderné fyzikálne koncepcie a medzi sebou súperila celá plejáda geniálnych fyzikov. V roku 1925 pri skúmaní štruktúry elektronových obalov atómových jadier, aby vysvetlil správanie elektrónov v atómoch, zaviedol Pauli predstavu o spine častíc. Častice pritom rozdelil na dva druhy, tie ktoré majú spin vyjadrený celým číslom (boli nazvané bosóny) a častice s poločíselným spinom - fermióny. Elektróny sú fermióny so spinom jedna polovica a platí pre ne Pauliho vylučovací princíp: v jednom kvantovom stave sa môžu nachádzať najviac dva elektróny alebo inak definované - v atóme nemôžu súčastne existovať dva elektróny, ktoré majú všetky štyri kvantové čísla rovnaké. Pauli týmto vysvetľuje, ako sú elektróny usporiadané v atómoch , vytvárajú systém vrstiev a podvrstiev, od ktorých závisia i chemická vlastnosti prvkov a molekúl, čo je podstatné pri vysvetlení periodickej sústavy prvkov. Druhým veľkým Pauliho výkonom bolo vysvetlenie problému s rádioaktívnym rozpadom beta. Z atómového jadra pri ňom vyletuje elektrón a zdá sa, že časť energie sa kamsi stráca. Pauli to vysvetlil tak ,že ju odnáša neviditeľná častica s nulovou pokojovou hmotnosťou, zvaná neutríno. Až o štvrť storočie neskôr boli neutríny skutočne spozorované a dnes hrajú veľmi dôležitú úlohu v astrofyzike. Venoval sa aj štúdiu elektrónového plynu v kovoch a mezónovej teórii jadrových s11. Wolfgang Pauli patril medzi najvýznamnejších teoretických fyzikov nášho storočia. Napísal niekoľko vedeckých publikácii (Relativitats Theorie - 1921, Quantum Theory – 1926, Principles of Wave Mechanics – 1933)