Biela krvinka: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Aibot (diskusia | príspevky)
d r2.6.4) (robot Pridal: ga:Fuilchill bhán
Bez shrnutí editace
Riadok 5: Riadok 5:


Podľa obsahu špecifických granúl ich delíme na:
Podľa obsahu špecifických granúl ich delíme na:
* [[granulocyt]]y (67% - 80%)
* [[granulocyt]]y (67% - 80%):bazofily
neutrofily
* [[agranulocyt]]y:
eozinofily
* [[agranulocyt]]y:
** [[lymfocyt]]y (20% - 30%)
** [[lymfocyt]]y (20% - 30%)
** [[monocyt]]y (6% - 8%)
** [[monocyt]]y (6% - 8%)

Verzia z 07:35, 18. máj 2011

Červená krvinka, krvná doštička a biela krvinka pod SEM mikroskopom

Biele krvinky alebo leukocyty sú druh krvných teliesok.

Obsahujú jadro, nemajú stály tvar. Všetky majú schopnosť amébovito sa pohybovať a na rozdiel od červených krviniek sú bezfarebné. Ich počet v krvi je podstatne nižší. V organizme plnia obrannú funkciu (imunita) a možno ich nájsť aj v iných tkanivách, v miazge, slezine a inde. U človeka Je ich 4 až 9 × 109 v litri krvi.

Podľa obsahu špecifických granúl ich delíme na:

                             neutrofily
                             eozinofily

Funkcie

Biele krvinky zabezpečujú imunitu. Nešpecifická imunita je vrodená. Dôležitým nástrojom prirodzenej odolnosti organizmu je schopnosť bielych krviniek (granulocytov a monocytov) a špeciálnych buniek v tkanivách pohlcovať choroboplodné zárodky a iné častice fagocytózou.

Špecifická imunita je uskutočňovaná prostredníctvom B a T lymfocytov (pozri pod lymfocyty).