Diaľnica D1 (Slovensko): Rozdiel medzi revíziami

Tento článok spĺňa podľa redaktorov slovenskej Wikipédie kritériá na dobrý článok.
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
oprava
oprava
Riadok 276: Riadok 276:
'''Diaľnica D1''' (''D1'') je najvýznamnejšia a najdlhšia [[Slovensko|slovenská]] [[diaľnica]], ktorá po svojom dokončení spojí [[Bratislava|Bratislavu]] s hraničným priechodom [[Záhor]] na štátnej hranici s [[Ukrajina|Ukrajinou]] cez [[Trnava|Trnavu]], [[Trenčín]], [[Žilina|Žilinu]], [[Poprad]], [[Prešov]], [[Košice]] a [[Michalovce]]. Je súčasťou vetvy „A“ 5. [[Paneurópske dopravné koridory|paneurópskeho koridoru]] s trasou ([[Terst]]) - Bratislava - Žilina - Košice - ([[Užhorod]] - [[Ľvov]]) a [[Európska cesta|európskych ciest]] [[Európska cesta 50|E50]], [[Európska cesta 58|E58]], [[Európska cesta 75|E75]], [[Európska cesta 442|E442]] a [[Európska cesta 571|E571]].
'''Diaľnica D1''' (''D1'') je najvýznamnejšia a najdlhšia [[Slovensko|slovenská]] [[diaľnica]], ktorá po svojom dokončení spojí [[Bratislava|Bratislavu]] s hraničným priechodom [[Záhor]] na štátnej hranici s [[Ukrajina|Ukrajinou]] cez [[Trnava|Trnavu]], [[Trenčín]], [[Žilina|Žilinu]], [[Poprad]], [[Prešov]], [[Košice]] a [[Michalovce]]. Je súčasťou vetvy „A“ 5. [[Paneurópske dopravné koridory|paneurópskeho koridoru]] s trasou ([[Terst]]) - Bratislava - Žilina - Košice - ([[Užhorod]] - [[Ľvov]]) a [[Európska cesta|európskych ciest]] [[Európska cesta 50|E50]], [[Európska cesta 58|E58]], [[Európska cesta 75|E75]], [[Európska cesta 442|E442]] a [[Európska cesta 571|E571]].


Diaľnica D1 je vo výstavbe od roku [[1972]] a v súčasnosti je z nej sprevádzkovaných takmer 320 kilometrov, čo je skoro 62 [[Percento|percent]] z celkovej plánovanej dĺžky 515,621 kilometra. I napriek rôznym stanoveným termínom jej dokončenia z minulosti ''(roky [[1990]], [[2000]], [[2005]],
Diaľnica D1 je vo výstavbe od roku [[1972]] a v súčasnosti je z nej sprevádzkovaných takmer 320 kilometrov, čo je skoro 62 [[Percento|percent]] z celkovej plánovanej dĺžky 515,621 kilometra. I napriek rôznym stanoveným termínom jej dokončenia z minulosti ''(roky [[1990]], [[2000]], [[2005]], [[2010]] či [[2013]]) bude prejazdná v celej svojej dĺžke najskôr až v roku [[2019]]. Výstavba diaľnice je náročná najmä v kopcovitom teréne medzi Žilinou a Prešovom. Len medzi týmito dvoma mestami sa v budúcnosti bude nachádzať až jedenásť [[tunel]]ov z celkovou dĺžkou takmer 27 kilometrov. Dvanásty tunel [[Tunel Dargov|Dargov]] sa bude nachádzať východne od Košíc a vo výstavbe bude po roku [[2014]]. V súčasnosti sú z týchto dvanástich tunelov v prevádzke len tri - [[Tunel Branisko]] ''(4 975 m)'', [[Tunel Lučivná]] ''(250 m)'' a [[Tunel Bôrik]] ''(999 m)''<ref name=TD>{{Citácia elektronického dokumentu
[[2010]] či [[2013]]) bude prejazdná v celej svojej dĺžke najskôr až v roku [[2019Výstavba diaľnice je náročná najmä v kopcovitom teréne medzi Žilinou a Prešovom. Len medzi týmito dvoma mestami sa v budúcnosti bude nachádzať až jedenásť [[tunel]]ov z celkovou dĺžkou takmer 27 kilometrov. Dvanásty tunel [[Tunel Dargov|Dargov]] sa bude nachádzať východne od Košíc a vo výstavbe bude po roku [[2014]]. V súčasnosti sú z týchto dvanástich tunelov v prevádzke len tri - [[Tunel Branisko]] ''(4 975 m)'', [[Tunel Lučivná]] ''(250 m)'' a [[Tunel Bôrik]] ''(999 m)''<ref name=TD>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| priezvisko =
| meno =
| meno =

Verzia z 12:37, 23. máj 2011

Diaľnica D1 (Slovensko)
Diaľnica D1 (Slovensko)

Diaľnica D1
Diaľnica D1 (Slovensko)
Diaľnica D1 (Slovensko)
 ■ v prevádzke   ■ v pláne 
Základné údaje
Správca Národná diaľničná spoločnosť
a. s. (štát) 
Výstavba 1972-2018 
Celková dĺžka 515,621 km 
v prevádzke 319,619 km 
v pláne 106,002 km
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj, Trnavský kraj,
Trenčiansky kraj, Žilinský kraj,
Prešovský kraj, Košický kraj 
Rozšírenia 3+3: 36 km 
Výjazdy 44 (v prevádzke) 
Tunely 3 (v prevádzke) 
Estakáda Prievoz na cca 10. kilometri diaľnice D1
Estakáda Prievoz na cca 10. kilometri diaľnice D1
Estakáda Prievoz na cca 10. kilometri diaľnice D1 
Objekty na trase

Diaľnica D1 (D1) je najvýznamnejšia a najdlhšia slovenská diaľnica, ktorá po svojom dokončení spojí Bratislavu s hraničným priechodom Záhor na štátnej hranici s Ukrajinou cez Trnavu, Trenčín, Žilinu, Poprad, Prešov, Košice a Michalovce. Je súčasťou vetvy „A“ 5. paneurópskeho koridoru s trasou (Terst) - Bratislava - Žilina - Košice - (Užhorod - Ľvov) a európskych ciest E50, E58, E75, E442 a E571.

Diaľnica D1 je vo výstavbe od roku 1972 a v súčasnosti je z nej sprevádzkovaných takmer 320 kilometrov, čo je skoro 62 percent z celkovej plánovanej dĺžky 515,621 kilometra. I napriek rôznym stanoveným termínom jej dokončenia z minulosti (roky 1990, 2000, 2005, 2010 či 2013) bude prejazdná v celej svojej dĺžke najskôr až v roku 2019. Výstavba diaľnice je náročná najmä v kopcovitom teréne medzi Žilinou a Prešovom. Len medzi týmito dvoma mestami sa v budúcnosti bude nachádzať až jedenásť tunelov z celkovou dĺžkou takmer 27 kilometrov. Dvanásty tunel Dargov sa bude nachádzať východne od Košíc a vo výstavbe bude po roku 2014. V súčasnosti sú z týchto dvanástich tunelov v prevádzke len tri - Tunel Branisko (4 975 m), Tunel Lučivná (250 m) a Tunel Bôrik (999 m)[1]. Najdlhší z tunelov na diaľnici D1 bude Tunel Višňové, ktorý bude merať 7 460 metrov a bude sa nachádzať medzi Žilinou a Martinom. Okrem tunelov sa budujú mnohé mosty, viadukty a estakády, z ktorých najdlhšou je Estakáda Hričovský kanál, ktorá je so svojou dĺžkou 1 695 metrov jedným z najdlhších cestných mostov na Slovensku.

V súčasnosti je sprevádzkovaných 320 kilometrov diaľnice D1. Na západe a Považí to je 187 kilometrov medzi Bratislavou a Žilinou. Na severnom Slovensku (medzi Žilinou a Prešovom) je zatiaľ vybudovaných 83 kilometrov medzi Ružomberkom a Jánovcami. Medzi Žilinou a Prešovom sa diaľnica nachádza ešte neďaleko Spišského hradu medzi obcami Jablonov a Fričovce. Ide o 22 kilometrov dlhý úsek diaľnice, na ktorom sa nachádza prvý a zatiaľ aj najdlhší tunel na Slovensku - Tunel Branisko. Ďalej je sprevádzkovaných 8 kilometrov na úseku Svinia - Prešov, západ a 19 kilometrový úsek diaľnice medzi krajskými mestami Prešov a Košice.

História

Bližšie informácie o celej histórii výstavby diaľnic na Slovensku sa nachádzajú v článku: História výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku

Do roku 1989

Koncom 50. rokov 20. storočia sa cestná premávka dostala na predvojnovú úroveň a v ďalších rokoch ju rýchlo prekročila, čím sa naplnili kapacity česko-slovenskej cestnej siete. Do hry sa dostáva výstavba diaľnice. Nejde už len o jednu trasu, ako to bolo za prvej republiky, ale o kompletnú diaľničnú sieť. Tá bola definovaná uznesením vlády ČSR zo dňa 10. apríla 1963. Diaľnica D1 mala spájať mestá Praha, Brno, Uherské Hradiště, Trenčín, Žilina, Vrútky, Ružomberok, Poprad, Košice a štátnu hranicu so Sovietskym zväzom pri Užhorode. Diaľnica mala naprojektovanú dĺžku 712 km, z toho cez Slovensko malo viesť 402 km. Diaľnica D61 mala na dĺžke 107 km spojiť Bratislavu, Trnavu, Trenčín s diaľnicou D1. Výstavba sa skutočne začala v roku 1967 na úseku Praha-Humpolec, pričom sa využili aj niektoré nedokončené mostné objekty protektorátnej diaľnice. Ako prvý na dnešnej trase slovenskej D1-tky začali stavať úsek Bratislava-Senec, ktorý sprejazdnili 12. decembra 1975. Medzitým sa však už stavalo aj na Liptove, kde finišovala výstavba vodnej nádrže Liptovská Mara. Išlo o úsek Ivachnová-Liptovský Mikuláš, ktorý v prvotných plánoch výstavby vodnej nádrže figuroval ako preložka cesty I/18. V tom čase totiž ešte v krajine nebola definovaná diaľničná sieť. Do konca 70. rokov 20. storočia sa ešte stihol dokončiť úsek vtedajšej diaľnice D61 Senec-Trnava. V tomto desaťročí odovzdali do prevádzky 57,369 kilometra diaľnice D61. Podrobnejší prehľad ponúka nasledujúca tabuľka:

Úsek Dĺžka Začiatok výstavby Koniec výstavby
Bratislava - Senec 16,800 km 1/1972 12.12.1975
Liptovský Mikuláš - Liptovský Ján 7,130 km 3/1972 9.12.1976
Ivachnová - Liptovský Mikuláš 14,332 km 1/1973 12/1977
Senec - Trnava 19,107 km 1/1975 11/1978
Spolu: 57,369 km

V 80. rokoch sa budovalo ďalej - stavali sa ďalšie, technicky menej náročné úseky na Považí a Liptove a vystavala sa i diaľnica medzi východoslovenskými metropolami Prešov a Košice. Podarilo sa sprejazdniť 70,068 km diaľnice a ďalších 7 kilometrov polovičného profilu úseku Liptovský Hrádok-Hybe. Nežná revolúcia zastihla diaľničné staviteľstvo v útlme. V novembri 1989 sa dokončoval len plný profil spomínaného úseku na Liptove a pripravovali sa podklady pre obchvat Trenčína (úsek Chocholná-Skala-Nemšová). V roku 1987 bola vtedajšia diaľnica D61 vládnym uznesením doplnená o úsek Bratislava - štátna hranica s Rakúskom s dĺžkou 2,5 km.

Úsek Dĺžka Začiatok výstavby Koniec výstavby
Trnava - Hlohovec 18,463 km 4/1978 9/1982
Prešov - Ličartovce 8,640 km 4/1977 11/1982
Liptovský Ján - Liptovský Hrádok 5,510 km 4/1975 12/1983
Prístavný most - Mierová 3,500 km 4/1978 12/1983
Hlohovec - Piešťany 15,130 km 6/1980 7/1985
Liptovský Hrádok - Hybe
(polprofil) 		7,000 km 4/1983 6/1986
Ličartovce - Budimír 10,500 km 4/1983 4/1988
Piešťany - Horná Streda 8,325 km 9/1984 6/1988
Spolu: 70,068 km + 7,000 km polprofil

Za socializmu sa teda postavilo 127,437 kilometra dnešnej diaľnice D1 v plnom profile a ďalších 7 km v polovičnom. Zaujímavosťou je, že prvotné plány výstavby diaľnic v ČSSR z roku 1963 počítali s dostavaním zadefinovanej základnej siete do roku 1990.

Po roku 1989

Po zvrhnutí komunistickej diktatúry sa začala ekonomika a hospodárstvo štátu pretvárať z príkazového na trhové. S tým bola spojená i reštitúcia a privatizácia. Začal sa objavovať dovtedy nevídaný problém s vykupovaním pozemkov pod budúcimi úsekmi diaľnice. Ďalším nevídaným krokom bolo spoplatnenie diaľnic na Slovensku od roku 1998. Zaviedla sa povinnosť vykonať štúdiu dopadov stavby na životné prostredie (takzvaná EIA štúdia), čo bol bezpochyby správny krok.

Prvé postsocialistické roky boli teda spojené s nedostatkom financií na výstavbu i problémami s vysporiadaním pozemkov a ekologickými otázkami. Výstavbe takisto neprospelo ani jej spolitizovanie. V roku 1990 sa dokončil plný profil úseku Liptovský Hrádok-Hybe a o rok neskôr sa ešte rozostaval ochvat Trenčína, ktorý mal pripravené podklady ešte z komunistickej éry. Dokončený bol postupne v rokoch 1997 a 1998. Výstavba neskôr pokračovala aj medzi Piešťanmi a Novým Mestom nad Váhom, pri Ladcoch a na Liptove pri obci Važec. Tieto úseky sa však budovali len v polovičnom profile. Známe boli slávnostné otvárania úsekov zahraničnými osobnosťami (Claudia Schifferová, či Gérard Depardieu) za vlády Vladimíra Mečiara. Od začiatku demokratickej éry po koniec vlády Vladimíra Mečiara v roku 1998 sa postavilo len 17 kilometrov diaľnice v plnom profile, 41,009 kilometra v polovičnom profile a 7 kilometrov bolo dokončených na plný profil.

Úsek Dĺžka Začiatok výstavby Koniec výstavby
Liptovský Hrádok - Hybe
(plný profil) 		7,000 km 4/1987 10/1990
Chocholná - Skala 10,300 km 9/1991 1997
Skala - Nemšová 6,700 km 1994 1998
Horná Streda - Nové Mesto n. V.
(polprofil) 		14,008 km 1996 10.9.1998
Nemšová - Ladce
(polprofil) 		16,628 km 1996 10.9.1998
Hybe - Važec
(polprofil) 		10,463 km 1996 10/1998
Spolu: 17,000 km + 41,099 km polprofil + 7,000 km dokončenie plného profilu

Po nástupe vlády Mikuláša Dzurindu na post predsedu vlády Slovenskej republiky bola výstavba diaľnic zmrazená pre nedostatok financií. Netýkalo sa to úsekov, ktoré mali rozostavaný druhý profil - prevažne na strednom Považí (okolie Nového Mesta nad Váhom). Výstavba bola zastavená na úseku Ladce-Sverepec, Vrtižer-Hričovské Podhradie a Važec-Mengusovce.

V roku 1999 bola uznesením vlády Slovenskej republiky o koncepcii rozvoja diaľničnej infraštruktúry bola schválená nova sieť diaľnic a tiež bolo rozhodnuté, že nová diaľnica D1 sa bude skladať z pôvodne plánovaných diaľnic D1 a D61. Zmena číslovania bola spôsobená už skorším rozpadom federácie, čo spôsobilo, že diaľnica D1 sa na Slovensku začínala na hraničnom priechode Drietoma a pokračovala do Trenčína a ďalej na východ cez Žilinu, Martin, Poprad, Prešov a Košice. Úsek od Bratislavy po Trenčín bol číslovaný ako D61, čo zbytočne spôsobovalo problémy v evidencii. Takisto bolo prestížnejšie označiť diaľnice D1 a D61 ako jeden ťah, čím bol zvýraznený jeho význam. Takisto bol od diaľnice odčlenený úsek na rakúske hranice - dnes je to súčasť diaľnice D4). Pozabudlo sa však na staničenie diaľnice, takže aj dnes možno badať na úsekoch na východnom Slovensku kilometrovníky s príliš vysokými číslami. Napríklad na úseku medzi Prešovom a Košicami sa nachádzajú kilometrovníky so staničením okolo 600. kilometra. Plánovaná dĺžka D1-ky od Bratislavy po Záhor je pritom len 516 kilometrov.

Výstavba sa postupom času pomaly rozbehla, no opätovne narážala na problémy s projektovými prípravami. Od roku 1996 sa staval prvý slovenský diaľničný tunel - Tunel Branisko, ktorého financovanie je dodnes kontroverzné a vtedajšia vláda je kritizovaná za obrovské predraženie stavby. Ďalšie úseky sa stavali v hlavnom meste, kde bol dokončený vnútorný prieťah mestom, čím bola tranzitná doprava odklonená z centra. Dve vlády Mikuláša Dzurindu vystavali 26,422 kilometra diaľnice v plnom profile, 7,6 kilometra v polovičnom profile a dokončili sa plné profily troch úsekov v celkovej dĺžke 41,009 kilometra. Projekčne boli pripravené aj ďalšie úseky, stavať sa začalo pod Tatrami a pri Prešove a takisto bola obnovená výstavba úsekov na hornom Považí, ktoré boli zastavené v roku 1998.

Úsek Dĺžka Začiatok výstavby Koniec výstavby
Horná Streda - Nové Mesto n. V.
(plný profil) 		14,008 km 1996 18.10.2000
Nemšová - Ladce
(plný profil) 		16,628 km 1996 9.11.2000
Hybe - Važec
(plný profil) 		10,463 km 1996 16.11.2000
Beharovce - Fričovce
(obchvat Širokého) 		3,060 km 1999 9/2001
Mierová - Senecká 6,475 km 15.6.1999 31.8.2002
Beharovce - Fričovce
(obchvat Fričoviec) 		3,170 km 1999 29.6.2003
Beharovce - Fričovce
(Tunel Branisko; polprofil) 		7,600 km 4/1996 29.6.2003
Viedenská - Prístavný most 3,867 km 20.3.2003 4.12.2005
Ladce - Sverepec 9,940 km 1/1998 7.12.2005
Spolu: 26,512 km + 7,600 km polprofil + 41,099 km dokončenie plného profilu

Po nástupe vlády Róberta Fica v roku 2006 bolo ohlásené urýchlenie výstavby diaľnic[2], pričom najväčšou prioritou bolo dokončenie diaľnice D1 po Košice. Vedenie štátu si dalo záväzok pripraviť všetky podklady pre začatie výstavby do konca volebného obdobia. V roku 2007 boli ohlásené takzvané projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP-projekty)[3], aj napriek tomu, že ešte v roku 2006 boli zvažované len ako krajné riešenie[4]. Chýbajúce úseky diaľnice mal teda postaviť a následne 30 rokov spravovať súkromný investor. Tieto úseky D1-ky boli rozdelené do dvoch balíkov. Prvý balík zahrňoval úseky medzi Martinom a Prešovom v celkovej dĺžke 75,032 kilometra. Tretí balík zahrňoval úseky medzi Žilinou a Martinom s dĺžkou 24,827 kilometra a 4,85 kilometra dlhý diaľničný privádzač v Lietavskej Lúčke. Druhý balík obsahoval úseky na rýchlostnej ceste R1. Verejné obstarávanie prebehlo za komplikovaných pomerov, vylúčení uchádzači podávali rôzne odvolania[5], no nakoniec oba balíky dostali svojho realizátora. Kritizovaná bola okrem samotného priebehu obstarávania i výška sumy za zhotovenie, prevádzkovanie a spravovanie postavených úsekov koncesionármi[6]. Nedostatok financií a neochota finančných trhov ponúkať úvery koncesionárom spôsobili viacnásobné odsúvanie začiatku realizácie PPP-projektov[7].

Úsek Dĺžka Začiatok výstavby (prípravných prác)
Dubná Skala - Turany 16,450 km 15.10.2009
Turany - Hubová 13,575 km 15.10.2009
Hubová - Ivachnová 15,250 km 15.10.2009
Jánovce - Jablonov 18,540 km 15.10.2009
Fričovce - Svinia 10,930 km 15.10.2009
Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka 11,317 km 5.2.2010
Lietavská Lúčka - Višňové 5,400 km 5.2.2010
Višňové - Dubná Skala 8,110 km 5.2.2010
Spolu: 99,572 km

V roku 2009 sa navyše vyskytol problém s už skôr odsúhlasenou zmenou trasovania diaľnice neďaleko Turian. Pôvodne sa mal realizovať Tunel Korbeľka, ktorý obchádzal úzku dolinu Váhu, no neskôr prvotné plány zmenili a schválili trasovanie cez dolinu, najmä kvôli nižším stavebným nákladom. To sa stretlo z nevôľou ekologických aktivistov, no i napriek tomu sa na prelome rokov 2009 a 2010 začali prípravné práce súvisiace s odvozom ornice a výrubom lesov. Oba balíky dodnes nemajú finančné uzatvorenie a teda ich začiatok výstavby nie je definitívne schválený. Prípravné práce údajne zničili niektoré chránené územia európskeho významu[8], čo bolo prešetrované aj Európskou komisiou[9].

Okrem projekčnej prípravy úsekov, ktoré sa stali predmetom PPP-projektov sa za obdobie rokov 2006 až 2010 dokončilo 72,646 kilometra diaľnice D1 v plnom profile a 5,21 kilometra v polovičnom profile. Až 59,729 sprejazdnených plnoprofilových kilometrov diaľnice však bolo rozostavaných ešte v období vlády Mikuláša Dzurindu. Najdôležitejšou stavbou za obdobie 2006 až 2010 bol úsek Sverepec-Vrtižer, ktorý vedie priamo ponad Považskú Bystricu a ktorým sa skompletizovala časť diaľnice D1 z Bratislavy do Žiliny. Najvýznamnejším objektom je Estakáda Považská Bystrica, ktorá je zaujímavým architektonickým dielom a vytvorila novú dominantu mesta.

Úsek Dĺžka Začiatok výstavby Koniec výstavby
Vrtižer - Hričovské Podhradie 12,904 km 1.10.1998 30.6.2007
Važec - Mengusovce 12,225 km 8/1998 14.8.2008
Poprad,západ - Poprad,východ 6,230 km 10.4.2006 6.12.2008
Poprad,východ - Spišský Štvrtok 11,620 km 8/2005 3.9.2009
Mengusovce - Poprad,západ 8,800 km 10.4.2006 5.12.2009
Sverepec - Vrtižer 9,595 km 12.12.2007 31.5.2010
Jablonov - Studenec
(polprofil) 		5,210 km 17.4.2009 7.6.2010
Studenec - Beharovce 3,322 km 2.4.2009 7.6.2010
Svinia - Prešov,západ 7,950 km 12/2005 7.6.2010
Spolu: 72,646 km + 5,210 km polprofil

Po nástupe vlády Ivety Radičovej boli naplnené prevolebné sľuby o prehodnotení PPP-projektov na diaľnici D1. Platnosť koncesnej zmluvy na tzv. prvý balík projektov PPP vypršala dňa 31. augusta 2010 a štát odmietol predĺžiť termín uzavretia definitívneho kontraktu z dôvodu neschopnosti investora zohnať dostatočný kapitál[10]. Podobná situácia nastala aj v prípade koncesnej zmluvy na tretí balík, ktorej platnosť vypršala 15. decembra 2010. Minister dopravy Ján Figeľ oznámil, že chýbajúce úseky na diaľnici D1 medzi Bratislavou a Košicami sa budú stavať za pomoci európskych fondov a ich dokončenie odhadol na rok 2016[11].

Súčasnosť a budúcnosť

V súčasnosti je v prevádzke 319,619 km diaľnice D1. Do dokončenia súvislého úseku Bratislava-Košice je ešte potrebné dobudovať 107,472 kilometra diaľnice, z 99,572 kilometra bolo čiastočne rozostavaných v rámci dnes už zrušených PPP-projektov. Do dokončenia celej diaľnice D1 po hraničný priechod Záhor je potrebné dostavať ešte 196,002 km.

Hlavné križovatky

Diaľničné križovatky na diaľnici D1
(0) Bratislava-Pečňa v prevádzke
(15) Ivanka pri Dunaji v pláne
(50) Trnava v prevádzke
(119) Chocholná v pláne
(159) Beluša v prevádzke
(187) Dolný Hričov v prevádzke
(218) Martin v pláne
(242) Ružomberok-západ v pláne
(248) Ružomberok-Martinček v pláne
(400) Prešov-západ v pláne
(433) Košické Oľšany v pláne

Na diaľnici D1 je naprojektovaných jedenásť križovatiek s diaľnicami, respektíve rýchlostnými cestami, z toho sú v prevádzke zatiaľ štyri. Takéto križovatky sú na dopravnom značení označené príslušným symbolom, ktorý je vyobrazený vyššie. V praxi sa s ním však môžme stretnúť zatiaľ len na križovatke Trnava, pretože symbol bol zavedený do legislatívy v roku 2009 a odvtedy nebolo ostatné dopravné značenie vymenené za nové.

Úseky diaľnice

Viedenská - Prístavný most

Úsek diaľnice dlhý 3,867 km začína v diaľničnej križovatke s diaľnicou D2 Bratislava - Pečňa a pokračuje cez mimoúrovňovú križovatku Viedenská cesta a končí v mimoúrovňovej križovatke s Dolnozemskou ulicou. V prevažnej miere je diaľnica umiestnená uprostred Einsteinovej ulice, od ktorej je fyzicky oddelená múrom a protihlukovou stenou. Na trase úseku sa nachádza päť lávok pre chodcov a cyklistov (z Pečnianskej ulice, pri obchodnom centre Aupark, od Sadu Janka Kráľa, od štadiónu MFK Petržalka a od Šustekovej ulice). Celkové stavebné náklady dosiahli sumu 1,908 miliardy Sk. Začiatok výstavby bol pôvodne plánovaný na rok 2002[12], avšak s výstavbou sa začalo až 20. marca 2003. Stavba bola odovzdaná do predčasného užívania 4. decembra 2005[13], pričom postupné dokončovacie práce na lávkach prebiehali až do júna 2006.

Prístavný most - Mierová

Úsek Prístavný most - Mierová ulica má dĺžku 3500 metrov a hlavným objektom tohto úseku je Prístavný most, ktorý bol postavený v poradí ako tretie premostenie Dunaja v Bratislave. Most je dlhý 460,8 a široký 29,4 metrov a vystavaný bol v období od apríla 1978 do decembra 1985. Už v decembri 1983 bol do predčasného užívania odovzdaný pravý jazdný pás mosta. Celkové stavebné náklady v tom čase dosiahli hodnotu 1,085 miliardy Kčs[14].

Mierová - Senecká

Na tomto úseku dlhom 6,475 km sa nachádza 5 mimoúrovňových križovaní, obojstranné odpočívadlo Zlaté Piesky, 9 mostov na vetvách mimoúrovňových križovaní, 6 nadjazdov, 2 mosty mimo diaľnice. Dominantným prvkom na tomto úseku je 1756 metrov dlhá estakáda Prievoz[15]. Diaľnica na tomto úseku vedie po okraji intravilánu mesta, pričom míňa Letisko Milana Rastislava Štefánika, Avion Shopping Park i prírodné kúpalisko Zlaté piesky. Stavba začala 15. júna 1999. Do prevádzky bol úsek uvedený 31. augusta 2002, avšak dokončený bol až v decembri 2007. Náklady na výstavbu sa vyšplhali na hodnotu 3,544 miliardy Sk.

Bratislava - Senec

Úsek dlhý 16,800 km bol prvým dostavaným úsekom vtedajšej diaľnice D61. Súčasťou stavby boli 3 mimoúrovňové križovatky a Stredisko správy a údržby diaľnic (SSÚD) Bratislava. Náklady na stavbu boli 455,7 miliónov Kčs. Výstavba prebiehala v období od januára 1972 až decembra 1976, pričom úsek bol uvedený do predčasného používania 12. decembra 1975.

Ladce - Sverepec

Výstavba začala v roku 1997, no v roku 1999 bola pozastavená. Na trese je celkovo 27 mostov a diaľničný privádzač Púchov. Najdlhší most (Pružinka) má dĺžku 902 metrov. Most v blízkosti motokrosového areálu má dĺžku 480 metrov (pravý most 443m) so stupaním smerom na severovýchod 3,2%. Tretí najdlhší most na trase diaľnice je pri Sverepci s dĺžkou 315 metrov (ľavý most 310m) a výškou až 32 metrov nad údolím. Na ľavom dvojpruhu je 14 mostov s celkovou dĺžkou takmer 2,8 km, na pravom dvojpruhu (smer Žilina) je 13 mostov s celkovou dĺžkou vyše 2,5 km. Pri areáli motokrosu je vybudované odpočívadlo s prístupom z pravého dvojpruhu diaľnice. Pri Sverepci je maximálna povolená rýchlosť obmedzená na 100 km/h z dôvodu smerového vedenia diaľnice. V stúpaní pri areáli motokrosu je pruh pre pomalé vozidlá. Prvú časť úseku od Ladiec po začiatok križovatky Beluša s dĺžkou 1,9 km uviedli do prevádzky v polovičnom profile 24.júla 2004 a v plnom profile 26.augusta 2004. V roku 2004 uviedli do prevádzky celkovo 12 mostov. Zvyšok úseku uviedli do prevádzky 9.12.2005.

Sverepec - Vrtižer

Výstavba začala v januári 2008. Trasa úseku začína v MÚK Považská Bystrica, juh (Sverepec), kde diaľnica bude prekračovať cestu I. triedy č. 61. Ďalej budú dva najväčšie mostné objekty na tomto úseku: estakáda Považská Bystrica s dĺžkou 1 444 m a estakáda pozdĺž Hričovského kanála (kvôli povodňovej vode), s dĺžkou 1 694,5 m. Úsek končí v MÚK Považská Bystrica, sever (Vrtižer) a diaľnica ďalej pokračuje úsekom Vrtižer - Hričovské Podhradie. Na úseku budú vybudované protihlukové steny v dĺžke 2 000 m, jedno pravostranné odpočívadlo „Považská Bystrica“ a Stredisko správy a údržby diaľnic Považská Bystrica (SSÚD). Úsek bol otvorený 31. mája 2010.

Vrtižer - Hričovské Podhradie

Diaľničný úsek D1 Vrtižer - Hričovské Podhradie má dĺžku 12,904 km. Z pôvodnej dĺžky 13,457 km, bol skrátený tak, aby končil na začiatku vetiev diaľnice D3. Nahradí preťažené cesty I/61 v úseku Vrtižer - Bytča a I/18 v úseku Bytča - Hričovské Podhradie. Výstavba sa začala v októbri 1998, ale o rok neskôr bola pozastavená.Výstavbu obnovili v júli 2004. Úsek uviedli do prevádzky v plnom profile 29.júna 2007.

Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka

Úsek má dĺžku 12 350 m. Záujmové územie, ktorým prechádza trasa diaľnice D1 začína vo Vážskej kotline napojením na stavbu diaľnice D1 Vrtižer - Hričovské Podhradie. V tomto mieste je umiestnená križovatka diaľnic D1 a D3. Trasa diaľnice prechádza cez vrch Viešky tunelom „Ovčiarsko” a pokračuje po svahoch údolia potoka Bitarová. Na konci katastrálneho územia Bánová tunelom „Žilina“ vchádza do údolia Rajčianky a obce Lietavská Lúčka. Obec Lietavskú Lúčku prekračuje estakádou a trasa končí v križovatke s privádzačom Žilina - juh. Úsek sa pôvodne mal začať budovať v roku 2010 ako súčasť PPP projektu, ktorý bol koncom roka 2010 ministrom dopravy Jánom Figeľom zrušený. Novým spôsob financovania tohto úseku sa stali financie zo štátneho rozpočtu a eurofondov. Začiatok výstavby bol posunutý na rok 2011. Predpokladaný dátum dokončenia je 2016.

Dubná Skala - Turany

Úsek Dubná Skala - Turany s dĺžkou 16,450 kilometra bude nadväzovať na najdlhší slovenský diaľničný tunel - Tunel Višňové. Súčasťou stavby budú tri križovatky - Dubná Skala (s cestou I/18), Martin (s diaľničným privádzačom, budúcou severnou sekciou rýchlostnej cesty R3) a Turany (s cestou I/18). Ďalej sa bude stavať diaľničný privádzač z Martina s dĺžkou 1,788 kilometra, 28 mostných objektov, malé a veľke obojstranné odpočívadlo Turčianska Štiavnička[16]. Výstavba by sa mala rozbehnúť v roku 2012 s predpokladaným dátum dokončenia 2014.

Turany - Hubová

Dĺžka tohto technicky pomerne náročného úseku je naplánovaná na 13,575 kilometra. Súčasťou stavby bude dobudovanie križovatiek Turany a Ružomberok, západ (Hubová), výstavba križovatky Kraľovany, 14 mostov, tunely Rojkov (1 810 m) a Havran (2 813 m) a Stredisko správy a údržby diaľnic pri Stankovanoch[17]. V minulosti sa preferoval variant trasovania úseku s 5,7 kilometra dlhým Tunelom Korbeľka. V roku 2008 bola ako definitívna trasa určená súčasná, ktorá povedie popri Váhu a budú sa na nej nachádzať dva tunely - Rojkov a Havran[18]. V budúcnosti bude na 241. kilometri pri obci Švošov vybudovaná križovatka s južnou sekciou rýchlostnej cesty R3.

Hubová - Ivachnová

Tento úsek dlhý 15,250 kilometra je súčasťou tzv. 1. balíka PPP-projektov v budúcnosti bude tvoriť severný obchvat mesta Ružomberok. Ide o technicky náročnú stavbu, keďže sa vybuduje celkovo 21 mostov s celkovou dĺžkou 4 845 metra a okrem nich i Tunel Čebrať s dĺžkou 1 994 metrov. Súčasťou stavby budú i dve mimoúrovňové križovatky - križovatka Hubová (Ružomberok, západ) bude spájať diaľnicu s cestou I/18 a križovatka Likavka (Ružomberok, sever), ktorá spojí D1-ku s cestou I/59[19].

Ivachnová - Liptovský Mikuláš

Úsek meria 14,332 kilometra a nachádza sa medzi mestami Ružomberok a Liptovský Mikuláš. Výstavba prebiehala od januára 1973 do decembra 1977 súčasne s výstavbou vodného diela Liptovská Mara. V smere na Košice boli vybudované odpočívadlá Ivachnová (v budúcnosti by malo byť aj v opačnom smere) a Čemice. Medzi nimi sa nachádza ešte veľké obojstranné odpočívadlo Dechtáre. Náklady na výstavbu úseku dosiahli hodnotu 241,3 milióna Kčs[14]. V rokoch 2005 až 2006 boli vybudované chýbajúce odbočovacie a pripájacie pruhy na odpočívadlo Dechtáre v celkovej dĺžke 1 006 metrov[20].

Liptovský Mikuláš - Liptovský Ján

Výstavbou tohto úseku s dĺžkou 7,130 kilometra bol vytvorený južný obchvat Liptovského Mikuláša. Úsek bol vo výstavbe od marca 1972, pričom jeho časť sprejazdnili 1. júla 1976, zvyšok 9. decembra 1976, čo ho v poradí odovzdaných úsekov diaľnice D1 radí na druhé miesto, hneď za úsek Bratislava - Senec. Súčasťou stavby bola okrem križovatiek Liptovský Mikuláš a Liptovský Ján aj budova Strediska správy a údržby diaľnic (SSÚD) na Športovej ulici v Liptovskom Mikuláši. Celkové náklady na výstavbu vrátane budovy SSÚD dosiahli sumu 368 miliónov Kčs[14]. V súčasnosti sa na úseku plánuje výstavba križovatky Závažná Poruba, ktorá by skvalitnila dopravné napojenie na diaľnicu pre obyvateľov východnej časti mesta Liptovský Mikuláš, ale i obcí susediacimi s mestom. Dokumentácia predložená na posudzovanie vplyvov na životné prostredie, počíta s výstavbou križovatky po roku 2010 a odhaduje dobu výstavby na zhruba dva roky[21].

Liptovský Ján - Liptovský Hrádok

Úsek medzi Liptovským Jánom a Liptovským Hrádkom s dĺžkou 5,51 kilometra bol vo výstavbe od apríla 1975 do decembra 1983 a nachádza sa na ňom najdlhší cestný most na Slovensku - Viadukt Podtureň dlhý 1 035 metrov[22]. Viadukt sa nachádza 12 metrov nad terénom a vedie ponad dolinu rieky Váh a obec Podtureň. Súčasťou stavby úseku boli aj dve mimoúrovňové križovatky - Liptovský Ján a Liptovský Hrádok. Výstavba úseku si vyžiadala investíciu vo výške 502,7 milióna Kčs[14].

Liptovský Hrádok - Hybe

Úsek s dĺžkou presne 7 kilometrov bol vo výstavbe v dvoch etapách. Prvá etapa bola realizovaná v období apríla 1983 do júna 1986, pričom sa diaľnica vybudovala len v polovičnom profile. Druhá etapa, predstavujúca dobudovanie na plný profil, sa začala realizovať až v apríli 1987 a dokončená bola až po nežnej revolúcii v októbri 1990. Celkové náklady na výstavbu oboch profilov dosiahli hodnotu 583,2 milióna Kčs[14]. Dominantným prvkom úseku je letmo montovaný Most Dovalovec s dĺžkou 526,4 metra, ktorý premosťuje potok Dovalovec a priľahlé územie vo výške 33,06 metra[23].

Hybe - Važec

Úsek vedúci paralelne s cestou I/18 a železnicou popri Bielom Váhu meria 10,630 kilometra. Vo výstavbe bol od augusta 1996 až do októbra 2007[24], no do predčasného užívania ho odovzdali už 16. novembra 2000, pričom v polovičnom profile slúži už od roku 1998[25]. Súčasťou stavby bola jedna križovatka (Východná), dobudovanie ďalších dvoch (Hybe a Važec), deväť mostov a štyri nadjazdy. Pri Východnej bolo vybudované malé obojstranné odpočívadlo. Križovatka Hybe bola vybudovaná len ako polovičná, a to v smere do Bratislavy[14]. Po odovzdaní do predčasného užívania postupne pokračovali dokončovacie práce na výjazde a odpočívadle Východná a inom technickom vybavení diaľnice až do októbra 2007. Celkové náklady sa pritom vyšplhali na hodnotu 3,461 miliardy slovenských korún[14].

Važec - Mengusovce

Výstavba tohto úseku s dĺžkou 12,225 km začala ešte v auguste 1998. Projekt počítal s výstavbou až 23 mostných objektov, troch veľkých odpočívadiel a troch križovatiek Važec, Štrba a Mengusovce[26]. Uvedenie do prevádzky v polovičnom profile bolo plánované na september 2001 a v plnom profile na september 2002. V roku 1999 bola výstavba väčšiny úsekov diaľnic na Slovensku zastavená, výnimkou nebol ani tento úsek[27]. Neskôr sa pôvodný projekt upravil, tak že sa postavilo len jedno veľké odpočívadlo Štrba. Výstavbu čiastočne obnovili v roku 2003, no naplno sa rozbehla až o rok neskôr. Súčasťou úseku je teda spomínaných 23 mostov a aj Tunel Lučivná dlhý 250 metrov. Diaľnica sa na rozdiel od predošlých úsekov výrazne odkláňa od cesty I/18, pričom míňa len jedinú obec - Štrba, ktorá je na ňu napojená rovnomennou križovatkou. Úsek sprevádzkovali 11. decembra 2007, avšak 7,706 kilometrov dlhú časť od Važca po Tunel Lučivná len v polovičnom profile[28]. Diaľnica bola kompletne sprejazdnená v plnom profile až 14. septembra 2008[29], teda po vyše 10 rokoch výstavby.

Mengusovce - Jánovce

Tento úsek má dĺžku 25,85 kilometra a prechádza Popradskou kotlinou. Začína južne od obce Mengusovce a ďalej pokračuje východným smerom, pričom obchádza mesto Svit zo severu a obec Batizovce z juhu. Za Svitom sa diaľnica priblíži k ceste I/18 a k železničnej trati a pokračuje s nimi paralelne až po Poprad. Pred ním sa cesta stáča na sever, míňa popradské letisko a mestskú časť Veľká. Neskôr sa postupne stáča až na východ, pričom míňa popradské mestské časti Spišská Sobota a Matejovce. Odtiaľ cesta pokračuje východným až juhovýchodným smerom dokončujúc severný obchvat Popradu a končí sa križovatkou s cestou I/18 medzi obcami Jánovce a Spišský Štvrtok. Vzhľadom na pomerne veľkú dĺžku úsek rozdelili na tri menšie podúseky.
Prvý podúsek Mengusovce - Poprad, západ (8,000 km) bol vo výstavbe od 10. apríla 2006[30]. Súčasťou stavby je niekoľko mostných objektov, no dominantným prvkom je Tunel Bôrik s dĺžkou 999 metrov. Úsek sprejazdnili 5. decembra 2009[31], čím sa odklonila tranzitná doprava z mesta Svit z cesty I/18.
Druhý podúsek Poprad, západ - Poprad, východ (6,230 km) bol vo výstavbe od 10. apríla 2006 a sprevádzkovaný bol 6. decembra 2008[32] v plnom profile. Okrem križovatiek Poprad, západ a Poprad, východ bola postavená i križovatka Vysoké Tatry s cestou II/534, ktorá smeruje do Starého Smokovca v meste Vysoké Tatry.
Tretí podúsek Poprad, východ - Spišský Štvrtok (Jánovce) (11,620 km) začali stavať už v auguste 2005. Súčasťou stavby je 9 mostov a dobudovanie križovatky Poprad, východ (Matejovce). 6. decembra 2008 úsek sprejazdnili v polovičnom profile, pričom pokračovali práce na pravom jazdnom páse. Úsek kompletne odovzdali do užívania dňa 3. septembra 2009[33].

Jánovce - Jablonov

Tento úsek dlhý 18,54 kilometra bol súčasťou takzvaného prvého balíka PPP-projektov, ktorý sa však nerealizoval. Za pôsobenia ministra dopravy Jána Figeľa bol pre potreby lepšej súťaže rozdelený na dva úseky (po tunel Šibenik a od tunela Šibenik), pričom každý z úsekov bol súťažený samostatne. Tento úsek odkloní tranzitnú dopravu z cesty I. triedy číslo 18 prechádzajúcu cez mesto Levoča. Súčasťou stavby bude 22 mostov, Tunel Šibenik (616 m), veľké ľavostranné odpočívadlo Levoča prístupné z oboch jazdných smerov, dve križovatky - Spišský Štvrtok a Levoča a diaľničný privádzač od Spišskej Novej Vsi[34].

Jablonov - Studenec

Úsek s dĺžkou 5,21 kilometra je vo výstavbe od 17. apríla 2009. Napriek tomu, že ide o technicky nenáročný úsek, stavia sa zatiaľ len v polovičnom profile. Vystavaných bude spolu bude 8 mostných objektov v celkovej dĺžke 2 520 metrov. Súčasťou stavby bude aj križovatka Spišské Podhradie, ktorá bude spájať diaľnicu D1 s paralelnou cestou I/18. Úsek bol odovzdaný do prevádzky v polovičnom profile 7. júna 2010.[35]

Studenec - Beharovce

Úsek dlhý 3,323 kilometra sa začal budovať 2. apríla 2009 v plnom profile. Ide o technicky nenáročný úsek na pahorkatom území, ktorý vedie paralelne s cestou I/18 pod Spišským hradom. Na úseku sú 2 mostné objekty - jeden priamo na diaľnici a druhý na preloženej ceste III. triedy. Náklady na výstavbu dosiahli 22 miliónov eur. Úsek bol odovzdaný do prevádzky 7. júna 2010[36].

Beharovce - Fričovce

Výstavba úseku začala slávnostne položením základného kameňa dňa 1. apríla 1996 a 12. apríla sa začalo i s razbou prieskumnej štôlne tunela Branisko (4 975 metrov). Štôlňa bola prerazená 19. decembra 1997, no razba južnej tunelovej rúry zo západnej (spišskej) začala ešte pred prerazením prieskumnej štôlne, 23. mája 1997. V roku 1998 sa vyskytli finančné problémy[37] a napredovaniu prác nepomohol ani útlm výstavby diaľnic na Slovensku v roku 1999. Ešte v roku 2001 sa uvažovalo o sprejazdnení tunela spoločne s obchvatmi obcí Fričovce a Široké na 1. júla 2002[38]. Avšak finančné problémy z rokov 1998 a 1999 spôsobili značné meškanie prác, a tak bol tunel slávnostne prerazený až 1. mája 2002. Ešte v septembri 2001 však stihli ukončiť a sprejazdniť obchvat obce Široké. Tunel Branisko, momentálne najdlhší cestný tunel na Slovensku, slávnostne uviedli do prevádzky dňa 29. júna 2003 spoločne s obchvatom obce Fričovce a pokračovaním polprofilovej diaľnice po obec Beharovce. Súčasťou investície bola aj výstavba budovy Strediska správy a údržby diaľnic Beharovce. Celkové náklady na výstavbu dosiahli 9,219 miliardy Sk. V budúcnosti sa plánuje rozšírenie tunela o druhú tunelovú rúru, avšak termín dostavby nie je momentálne jasný.

Fričovce - Svinia

Úsek dlhý 11,217 kilometra nahradí cestu I. triedy číslo 18 medzi obcami Svinia a Fričovce. Podľa Programu prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2007-2010 sa s výstavbou úseku malo začať v roku 2010 a odovzdaný mal byť o tri roky neskôr[39]. Uvedený úsek bol súčasťou tzv. prvého balíka PPP, ktorý sa však nerealizoval. 31. marca 2011 bola na výstavbu tohto úseku vypísaná v Európskom vestníku súťaž metódou tzv. žltej knihy FIDIC (Naprojektuj a stavaj), prvýkrát v podmienkach Slovenskej republiky.

Svinia - Prešov, západ

Úsek s dĺžkou 7,95 kilometra bol vo výstavbe od 1. decembra 2005 do 7. júna 2010. Zemné práce, výstavba mostov i úprava samotného telesa cesty boli uskutočnené v rokoch 2005 až 2007, potom sa začala výstavba zložitej križovatky Prešov-západ (Vydumanec), ktorá spája diaľnicu D1 s cestou I. triedy číslo 18, cestou II. triedy číslo 546 a v budúcnosti aj s rýchlostnou cestou R4. Úsek diaľnice odľahčil paralelnú cestu I/18 medzi Prešovom a Chminianskou Novou Vsou, no najmä odklonil dopravu z nebezpečného úseku medzi obcami Malý Šariš a Župčany. Na úseku sa nachádza päť mostov s celkovou dĺžkou 930 metrov, pruh pre pomalé vozidlá v dĺžke 2 095 metrov a veľké obojstranné odpočívadlo Malý Šariš[40]. Celkové náklady na výstavbu dosiahli 96 mil. eur.

Obchvat Prešova

Obchvat Prešova (úsek Prešov, západ - Prešov, juh) bude merať 7,14 kilometra a mesto bude obchádzať zo západu až juhozápadu. V prvotných štúdiách sa posudzovali tri varianty vedenia diaľnice na tomto úseku. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií v marci roku 2003 odporučilo tunelový variant s tunelom Prešov dlhým 2 375 metrov. Okrem neho sa na úseku bude nachádzať päť mostov s celkovou dĺžkou 1 664 metrov. Výstavba si vyžiada asanáciu jedenástich rodinných domov, desiatich záhradných chatiek a piatich poľnohospodárskych objektov[41]. Národná diaľničná spoločnosť odhaduje termín výstavby na obdobie od októbra 2010 do apríla 2014.[42]

Prešov - Košice

Výstavba tzv. východnej D1-ky medzi Košicami a Prešovom prebiehala od apríla 1977 do apríla 1988 v dvoch etapách. Prvú etapu tvoril úsek Prešov, juh - Ličartovce, ktorý bol vo výstavbe od apríla 1977 do júna 1987, no sprevádzkovaný bol už v novembri 1982. Náklady na výstavbu dosiahli sumu 325,9 milióna Kčs. Druhý úsek od Ličartoviec po Budimír (križovatka Košice-sever) začali stavať po dokončení prvej etapy a otvorený bol v apríli 1988. Výstavba druhej etapy východnej D1-ky si vyžiadala náklady vo výške 475,6 milióna Kčs[14].

Diaľnica medzi Košicami a Prešovom vedie rovinatým terénom paralelne s riekou Torysa. Na úseku boli vybudované tri mimoúrovňové križovatky - Prešov,juh, Ličartovce (predtým Drienov) a Košice, sever (Budimír) a dve odpočívadlá - pri Petrovanoch a Janovíku. V rokoch 2003 až 2006 bol úsek modernizovaný osadením stojanov tiesňového volania, meteozariadeniami, premenlivým dopravným značením, kamerovým dohľadom, nápravovou váhou na odpočívadle Petrovany i oplotením cesty po celej dĺžke úseku[43]. V roku 2008 sa začalo uvažovať o zvýšení maximálnej povolenej rýchlosti na tomto úseku na 160 kilometrov za hodinu [44].

Budimír - Bidovce

Tento úsek dlhý 14,4 kilometra bude súčasťou takzvaného vonkajšieho obchvatu Košíc, ktorý budú okrem diaľnice D1 tvoriť i rýchlostné cesty R2 a R4. Úsek Budimír - Bidovce sa bude začínať v už jestvujúcej križovatke Košice-sever (Budimír) a odtiaľ bude pokračovať južným až juhovýchodným smerom paralelne s riekou Torysa. Po oboch stranách bude vybudované jedno malé odpočívadlo, v smere na ukrajinskú štátnu hranicu to bude odpočívadlo Beniakovce a v smere do Prešova odpočívadlo Rozhanovce. Na tomto úseku sa bude nachádzať spolu osem mostov a výstavbu ďalších troch si vyžiadajú preložky ciest III. triedy. Okrem toho sa smerom od Košickej Novej Vsi vybuduje druhý košický diaľničný privádzač. Súčasťou stavby budú ešte tri mimoúrovňové križovatky (dostavba križovatky Košice-sever, križovatka Košice-východ s R2 a R4 a križovatka Bidovce). Národná diaľničná spoločnosť odhaduje náklady na výstavbu na sumu okolo 247 miliónov € a samotnú stavbu úseku odhaduje na obdobie od júla 2010 do septembra 2013 [45].

Galéria

Referencie

  1. ↑ Tatranskej diaľnice chýba už len kúsok [online]. Korzár.sk, 04.09.2009, [cit. 2009-09-05]. Dostupné online.
  2. ↑ Vláda sľubuje sto kilometrov diaľnic za štyri roky [online]. Bratislava: SME, 3.8.2006, [cit. 2010-07-18]. Dostupné online.
  3. ↑ Prvý balík PPP má odhadovanú cenu takmer 50 miliárd [online]. Bratislava: Pravda, 22.11.2007, [cit. 2010-07-18]. Dostupné online.
  4. ↑ Vážny: Dopravným PPP projektom skôr nie, ako áno [online]. Bratislava: SME, 7.8.2006, [cit. 2010-07-18]. Dostupné online.
  5. ↑ Vyradení uchádzači v tendri na D1 podali žiadosť o nápravu [online]. Bratislava: Hospodárske noviny, 6.2.2008, [cit. 2010-07-18]. Dostupné online.
  6. ↑ PPP projekty sú predražené, vláda trvá na podpise [online]. Bratislava: Aktuálne.sk, 26.4.2010, [cit. 2010-07-18]. Dostupné online.
  7. ↑ Fico odpovedá Slotovi: S financovaním diaľnice sú problémy [online]. Bratislava: SME, 14.12.2009, [cit. 2010-07-18]. Dostupné online.
  8. ↑ Diaľnice za každú cenu. Na rade je vzácne rašelinisko v Rojkove [online]. Bratislava: SME, 28.4.2010, [cit. 2010-07-18]. Dostupné online.
  9. ↑ Brusel o 1. balíku PPP do konca týždňa nerozhodne [online]. Bratislava: Webnoviny, 10.6.2010, [cit. 2010-07-18]. Dostupné online.
  10. ↑ Štát ide vycúvať z predraženej PPP diaľnice [online]. Bratislava: Trend, 31.8.2010, [cit. 2010-12-16]. Dostupné online.
  11. ↑ Koncesná zmluva pre 3. balík PPP zanikne 15. decembra [online]. Bratislava: Webnoviny, 14.12.2010, [cit. 2010-12-16]. Dostupné online.
  12. ↑ Nový dôležitý úsek diaľničného obchvatu v Petržalke začnú stavať už v tomto roku [online]. Bratislava: Bratislavské noviny, 11.4.2002, [cit. 2009-09-02]. Dostupné online.
  13. ↑ Diaľnica D1 Prístavný most – Viedenská cesta je dokončená [online]. Bratislava: Mesto Bratislava, 1.12.2005, [cit. 2009-09-02]. Dostupné online.
  14. ↑ a b c d e f g h Dálnice D1, Slovensko [online]. Dálnice-silnice.cz, 18.01.2009, [cit. 2009-09-11]. Dostupné online. (český)
  15. ↑ Verheugen na diaľničnom úseku D - 61 Mierová - Senecká [online]. Bratislava: Mesto.sk, 2.11.1999, [cit. 2010-03-29]. Dostupné online.
  16. ↑ Dokumentácie na Projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP) [online]. Bratislava: Dopravoprojekt, 2008, [cit. 2009-09-19]. Dostupné online.
  17. ↑ D1 Turany - Hubová [online]. Bratislava: Národná diaľničná spoločnosť, 2005, [cit. 2009-09-18]. Dostupné online.
  18. ↑ Tunelu zazvonil umieračik [online]. SME.sk, 11.11.2008, [cit. 2009-09-18]. Dostupné online.
  19. ↑ D1 Hubová - Ivachnová [online]. Bratislava: Národná diaľničná spoločnosť, 2005, [cit. 2009-09-16]. Dostupné online.
  20. ↑ D1 Ivachnová - Hybe, odbočovacie a pripájacie pruhy na odpočívadlo Dechtáre [online]. Bratislava: Národná diaľničná spoločnosť, 2005, [cit. 2009-09-16]. Dostupné online.
  21. ↑ Diaľnica D1 - križovatka Závažná Poruba [online]. Bratislava: Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2009-09-15]. Dostupné online.
  22. ↑ Mosty - Viadukt Podtureň [online]. Bratislava: Národná diaľničná spoločnosť, 2005, [cit. 2009-09-15]. Dostupné online.
  23. ↑ Mosty - Most „Dovalovec“ [online]. Bratislava: Národná diaľničná spoločnosť, 2005, [cit. 2009-09-12]. Dostupné online.
  24. ↑ D1 Hybe - Važec [online]. Národná diaľničná spoločnosť, 2005, [cit. 2009-09-11]. Dostupné online.
  25. ↑ Diaľnica Hybe - Važec po dvoch rokoch v plnom profile [online]. Mesto.sk, 16.11.2000, [cit. 2009-09-11]. Dostupné online.
  26. ↑ Úsek diaľnice Važec - Mengusovce má byť hotový v roku 2006 [online]. Mesto.sk, 28.08.2003, [cit. 2009-09-11]. Dostupné online.
  27. ↑ Dokončenie diaľnice by podporilo cestovný ruch [online]. Mesto.sk, 09.04.1999, [cit. 2009-09-11]. Dostupné online.
  28. ↑ Po desiatich rokoch výstavby otvorili úsek Važec-Mengusovce [online]. Mesto.sk, 11.12.2007, [cit. 2009-09-11]. Dostupné online.
  29. ↑ Otvorili diaľničný úsek Važec - Mengusovce [online]. Pravda, 14.09.2008, [cit. 2009-09-11]. Dostupné online.
  30. ↑ Začal sa stavať úsek Mengusovce-Jánovce [online]. Bratislava: Hospodárske noviny, 10.04.2006, [cit. 2009-09-11]. Dostupné online.
  31. ↑ Tatranskej diaľnice chýba už len kúsok [online]. Korzár.sk, 03.09.2009, [cit. 2009-09-11]. Dostupné online.
  32. ↑ Otvárací ceremoniál D1 Mengusovce-Jánovce II. a III. úsek [online]. Bratislava: Úrad vlády Slovenskej republiky, november 2008, [cit. 2009-09-11]. Dostupné online.
  33. ↑ Diaľničný úsek Mengusovce-Jánovce od štvrtka v plnom profile [online]. Webnoviny.sk, 31.08.2009, [cit. 2009-09-11]. Dostupné online.
  34. ↑ D1 Jánovce - Jablonov [online]. Bratislava: Národná diaľničná spoločnosť, 2005, [cit. 2009-09-09]. Dostupné online.
  35. ↑ D1 Jablonov - Studenec [online]. Bratislava: Národná diaľničná spoločnosť, 17.4.2009, [cit. 2009-09-09]. Dostupné online.
  36. ↑ Začala výstavba diaľničného úseku D1 Studenec – Beharovce, ktorý vyprojektovala spoločnosť DOPRAVOPROJEKT, a.s. [online]. Dopravoprojekt, a.s., 2.4.2009, [cit. 2009-09-09]. Dostupné online.
  37. ↑ Situácia na výstavbe tunela pod Braniskom je vážna [online]. Mesto.sk, 24.11.1998, [cit. 2009-09-06]. Dostupné online.
  38. ↑ Práce na tuneli Branisko v požadovanom termíne [online]. Mesto.sk, 27.8.2001, [cit. 2009-09-06]. Dostupné online.
  39. ↑ Program prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2007-2010 [online]. Bratislava: Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, 2007, [cit. 2009-09-05]. Dostupné online.
  40. ↑ D1 Svinia - Prešov,západ [online]. Highways.sk, 26.12.2007, [cit. 2009-09-05]. Dostupné online.
  41. ↑ Ministerstvo pre diaľnicu D1 Prešov západ - Prešov juh odporučilo tunelový modifikovaný variant V3 [online]. Prešov: Korzár.sk, 10.3.2003, [cit. 2009-09-05]. Dostupné online.
  42. ↑ D1 Prešov,západ - Prešov,juh [online]. Bratislava: Národná diaľničná spoločnosť, 2005, [cit. 2009-09-05]. Dostupné online.
  43. ↑ D1 Prešov - Budimír [online]. Bratislava: Národná diaľničná spoločnosť, 2005, [cit. 2009-09-04]. Dostupné online.
  44. ↑ 160 km/h: Už plánujú, kde ju povolia [online]. Bratislava: Národná diaľničná spoločnosť, 14.07.2008, [cit. 2009-09-04]. Dostupné online.
  45. ↑ Chystajú diaľnicu Budimír - Bidovce [online]. Korzár.sk, 25.7.2009, [cit. 2009-09-04]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy

Portal Portál cesty
Slovenský portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diaľnica_D1_(Slovensko)&oldid=3651151“