Gramofónová platňa: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 18:40, 29. máj 2011

Gramofónová vinylová platňa - tzv. singel

Gramofónová platňa alebo platňa je kruhová platňa, na ktorej je formou stranových výchyliek do špirálovej drážky prebiehajúcich od okraja platne smerom k jej stredu nahraná zvuková informácia. Prehrávať sa dá pomocou gramofónu.

Typy

Najbežnejšie formáty v druhej polovici 20. storočia boli:

SP (single play, singel, malá platňa) - menší typ vinylových platní obvykle na rýchlosť 45 otáčok, výnimočne na rýchlosť 33 otáčok. Zvyčajne jedna strana platne obsahovala jednu pesničku, druhá druhú. Priemer platne 17 cm.
EP (extended play) - menší typ vinylových platní obvykle na rýchlosť 45. V podstate totožné s SP, ale na každej strane sú dve pesničky. Predávali sa oveľa menej a mali špeciálne obaly.
LP (long play, dlhohrajúca platňa, "elpéčko") - dlhohrajúca platňa obvykle na rýchlosť 33, výnimočne na rýchlosť 16. Väčšinou obsahovala celé jedno album jednotlivej skupiny alebo inú nahrávku v celkovej dĺžke až 45 minút, výnimočne aj viac. Priemer 30 cm, na jednej strane 4-8 pesničiek.

Túto platňu ako všetci vieme vylešiel slávny Thomas Alva Edison.

Dejiny

Vynašiel ju Emile Berliner koncom 19. storočia podľa vzoru zvukového valčeka vymysleného T. A. Edisonom (pozri fonograf). Ešte na prelome 19. a 20. storočia existovali na trhu paralelne zvukové valčeky a gramofónové platne, ale po vypršaní patentu na platne roku 1918 sa rýchlo presadili platne.

Pôvodne sa vyrábali zo šelaku, neskôr (spravidla od 50. rokov, v Česko-Slovensku od roku 1953) z vinylu. Platne zo šelaku mali hrubšie drážky, potrebovali hrubšiu ihlu a špeciálnu rýchlosť 78; jedna strana štandardnej 25 cm platne mohla obsahovať maximálne 3 minúty zvuku, väčší typ 30 cm platne aj 5 minút. Na prehrávanie šelakových platní existujú dva druhy gramofónov. Staršie, sú mechanické, s plechovou rúrou a natáčaním kľukou. Novšie sú elektrické, a zvuk je z nich snímateľný v podobe elektrického signálu nielen do elektrónkových rádií, ale aj do akéhokoľvek druhu elektroniky, po pripojení novšieho typu konektoru.

Najznámějšie značky gramofónových platní z medzivojnového Česko-Slovenska boli Ultraphon, Supraphon, His master's voice (etiketa so psíkom), Esta, Odeon, Polydor, Rekord, Artona, Selekton a veľa ďalších. Medzi týmito značkami existovali ustálené rozdiely v cene a kvalite nahrávok. Napríklad značky Artona a Selekton boli špeciálne zriadené firmou Ultraphon na vydávanie menej kvalitných nahrávok a táto prax bola obvyklá aj u iných firiem. Počas socializmu v Česko-Slovensku existovala iba značka Supraphon a od roku 1971 na Slovensku aj Opus.

Od druhej polovice 80. rokov do začiatku 90. rokov 20. storočia rozšírenie platní prudko kleslo v prospech kompaktných diskov. V súčasnosti sa vydávajú platne skoro iba ako doplnok popri hudobných nosičoch produkovaných na CD; slúžia na zberateľské účely a na činnosť diskotékarov.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gramofónová platňa

Šablóna:Link GA

@@ Riadok 9: / Riadok 9: @@
 * [[extended play|EP]] (extended play) - menší typ vinylových platní obvykle na rýchlosť 45. V podstate totožné s [[Singel (hudba)|SP]], ale na každej strane sú dve pesničky. Predávali sa oveľa menej a mali špeciálne obaly.
 * [[Dlhohrajúca platňa|LP]] (long play, dlhohrajúca platňa, "elpéčko") - dlhohrajúca platňa obvykle na rýchlosť 33, výnimočne na rýchlosť 16. Väčšinou obsahovala celé jedno album jednotlivej skupiny alebo inú nahrávku v celkovej dĺžke až 45 minút, výnimočne aj viac. Priemer 30 cm, na jednej strane 4-8 pesničiek.
+Túto platňu ako všetci vieme vylešiel slávny Thomas Alva Edison.
 == Dejiny ==