Konstantin Biebl: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Pescan (diskusia | príspevky)
d wikilinky
EmausBot (diskusia | príspevky)
d r2.6.4) (robot Pridal: ru:Библ, Константин
Riadok 94: Riadok 94:
[[it:Konstantin Biebl]]
[[it:Konstantin Biebl]]
[[pl:Konstantin Biebl]]
[[pl:Konstantin Biebl]]
[[ru:Библ, Константин]]

Verzia z 01:10, 2. júl 2011

Konstantin Biebl
Konstantin Biebl, asi 1928
Konstantin Biebl, asi 1928
Narodenie26. február 1898
Slavětín
Úmrtie12. november 1951
Praha Československo
PodpisKonstantin Biebl, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Konstantin Biebl

Konstantin Biebl (* 26. februára 1898, Slavětín – † novembra 1951, Praha) bol český básnik.

Život

Narodil sa v Slavětíně (okres Louny). Jeho otec bol zubným lekárom. Stredoškolské štúdiá absolvoval v Lounech, maturitu zložil ako vojak Rakúskej armády v Prahe. Biebl musel narukovať na front do prvej svetovej vojny. V januári 1918 bol na balkánskom fronte zranený, zajatý a odsúdený na trest smrti, poprave unikol útekom zo zajatia. Po roku 1918 študoval na lekárskej fakulte, ale povolanie lekára nevykonával, úplne sa venoval básnickej tvorbe. Priatelil sa s J. Wolkrom - boli na prázdninách v Juhoslávii. V rokoch 1922 - 1926 cestoval po exotických krajinách - Jáva, Cejlón, Sumatra. Po roku 1934 bol členom Skupiny surrealistov v ČSR. Jeho žena Marie Bieblová bola tiež básničkou. Po 2. svetovej vojne ho rozpory medzi svojou básnickou víziou a skutočnosťou, ako aj osobné problémy a choroba (pankreatitída) dohnali k samovražde - vyskočil z okna.[1]

Dielo

Počiatky jeho tvorby sa objavujú v časopise lounskych študentov – Cíl. Ďalšia tvorba potom odráža jeho zážitky z vojny, následkom ktorej trpel depresiami. Ďalej jeho tvorbu ovplyvnilo priateľstvo s J. Wolkrom a cestovanie, ktoré bolo Bieblovým koníčkom. Na jednej zo spoločných ciest ochorel Biebl so svojou priateľkou na tuberkulózu, na ktorú jeho priateľka po návrate zomrela. Jej smrť ním veľmi otriasla a neskôr napísal dielo Zloděj z Bagdádu, ktoré jej venoval. Zo začiatku tvoril so svojim strýkom Arnoštom Rážom.

  • Cesta k lidem (1923) - napísal spoločne so svojim strýkom Arnoštom Rážom - (Ráž - 15 básní, Biebl - 13 básní)

Jeho tvorba je silno protivojnová (po vojne bol vyložene pacifistický a silno protivojnový pocit najsilnejší, časom sa tento pocit zmierňoval). Ďalej sa u neho objavujú medicínske témy (báseň Pitevna), motívy vojny, úzkosti a strachu z budúcnosti. Jeho literárny vývoj začal v proletárskej poézii, kde bol ovplyvnený Wolkrom, potom sa cez surrealizmus a poetizmus dostal až k sociálnej poézii. Vo svojej dobe bol členom Devětsilu.

  • Písně souchotináře – prvý cyklus básní (1919), ktorý bol publikovaný v časopisoch.
Proletárska poézia
  • Věrný hlas – o J. Wolkrovi, melancholické, citové.
  • Zlom
  • Zloděj z Bagdádu – táto zbierka sa začína kloniť k poetizmu
Poetizmus
  • Zlatými řetězy (1926), tu experimentoval s eufonickou stavbou verša (básne Skála, Akord atď.).
  • S lodí, jež dováží čaj a kávu – táto kniha vznikla ako ohlas na cestu, ktorú uskutočnil v polovici 20. rokov na Cejlón, Sumatru, Jávu, Indonéziu a do Alžírzska. Toto platí okrem prvej (spomienkovej) časti, kde spomína na mladosť a na otca. V tejto zbierke z roku 1927 uplatňuje svoju spoločenskú kritičnosť v kombinácii s očarením exotikou.
  • Nový Ikaros (1929) – viactématická zbierka. Používa tu stvárnenie asociatívnou metódou. Svoj život berie ako „pohľad do tmy a prázdna“. Zobrazuje márnosť, ničotu a „pád do večnosti“. Táto zbierka je vrcholom jeho medzivojnovej tvorby. Znova sa tu objavujú spomienky na jeho cestu, detstvo a mladosť.
  • Modré stíny
Surrealizmus
  • Nebe, peklo, ráj
  • Zrcadlo noci – vydané tesne pred druhou svetovou vojnou 1939, reaguje na okupáciu, spojenie surrealizmu s vonkajšou situáciou.
Povojnové zbierky (počas druhej svetovej vojny nevydával)
  • Bez obav (1951) - jeho posledná zbierka, obsahuje básne z rokov 19401950.
Politická zbierka
  • Bez obav
Próza

Jeho próza bola celkom pod vplyvom poetizmu a nemala veľký význam.

  • Plancius – toto dielo je veľmi protikolonialisticky zamerané, jedná sa o cestopisnú prózu. Rozvíja tu motív (ktorý môžeme považovať za základný), hľadanie slova ďakujem v učebnici malajčiny.
  • Cesta na Jávu – vydané po smrti v r. 1958.

Zdroj a literatúra

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Konstantin Biebl na českej Wikipédii.
  • FORST, Vladimír. Lexikon české literatury : osobnosti, díla, instituce. 1. A-G. Praha : Academia, 1985. ISBN 80-200-0797-0. S. 900.

Referencie

  1. Bartoš, Kovářová,Trapl.: Osobnosti českých dějin. Olomouc, ALDA 1995. s.21 ISBN 80-85600-39-0

Pozri aj

Externé odkazy