Tarantula (hmlovina): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
AvicBot (diskusia | príspevky)
d r2.6.5) (robot Pridal: az:NGC 2070
EmausBot (diskusia | príspevky)
d r2.6.4) (robot Pridal: sh:NGC 2070
Riadok 46: Riadok 46:
[[pt:Nebulosa da Tarântula]]
[[pt:Nebulosa da Tarântula]]
[[ru:NGC 2070]]
[[ru:NGC 2070]]
[[sh:NGC 2070]]
[[sr:Маглина Тарантула]]
[[sr:Маглина Тарантула]]
[[sv:Tarantelnebulosan]]
[[sv:Tarantelnebulosan]]

Verzia z 22:07, 3. júl 2011

Hmlovina Tarantula
Pozorovacie dáta
(Epocha 2000.0)
Typemisná hmlovina
Rektascenzia05h 38m 42,5s
Deklinácia-69° 06′ 03″
Zdanlivá jasnosť (V)-
SúhvezdieMečiar
Fyzické charakteristiky
Iné označeniaNGC 2070
Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie

Súradnice: Hviezdna mapa 05h 38m 43s; -69° 06′ 03″

Hmlovina Tarantula alebo NGC 2070, prípadne 30 Doradus je oblasť H II v súhvezdí Mečiar a v severovýchodnej časti Veľkého Magellanovho mraku, je to najjasnejší objekt v tejto galaxii. Názov dostala pre svoj vzhľad, pripomína pavúka tarantulu. Je tak rozsiahla, že key sa nachádzala tak ďaleko ako známa hmlovina Orión tak by pokrýval nebeskú sféru na 30&deg čo je približne velkosť 60 Mesačných splnov.

Najskôr bola kategorizovaná ako hviezda, že ide o hmlovinu určil francúzsky astronóm Nicolas Louis de Lacaille. V tejto hmlovine sa nachádza, okrem iných, veľmi mladá hviezdokopa R136.

Hviezdokopa R136

Centrálna časť hmloviny Taratula. Mozaika 15 snímkov z Hubblovho vesmírného ďalekohledu (NASA/ESA)

V hmlovine Tarantula sa okrem iného nachádza aj veľmi mladá hviezdokopa R136. V roku 2001 v nej objavili astronómovia Philip Massey, Laura R. Penny a Julia Vukovich hviezdu, ktorá bola v tej dobe považovaná za najväčšiu známu vo Vesmíre. Táto hviezda spektrálnej triedy O3 je jedna zo zložiek spektroskopickej a zákrytovej dvojhviezdy R136-38. Pomocou spektrografu umiestenom na Hubbleovom vesmírnom ďalekohlade boli presne namerané parametre vzájomného obehu zložiek tejto dvojhviezdy a z nich následne bola presne určená aj ich hmotnosť. Hmotnosť väčšej hviezdy v tomto páru je 56,9 ± 0,6 M, jej priemer je asi 2x väčší ako priemer Slnka (t. j. asi 12,6×106 km), jej povrchová teplota 50 000 °K. Slabšia zložka tejto dvojhviezdy je hviezda spektrálnej triedy O6 s priemerom 6,4 slnečných priemerov a teplotou 42 000 °K. Obežná doba je tri dni a deväť hodín.