Hiragana: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo gram
Riadok 8: Riadok 8:


== História ==
== História ==
Hiragana bola kodifikovaná roku 1946, keď došlo k zjednoznačneniu priradení jednotlivých symbolov ku zvukom a dva symboly (wi, we) boli označené za zastaralé. Táto slabičná abeceda vznikla v 9. storočí za prispenia budhistického kňaza Kookaie (774-835). Jednotlivé symboly vznikli zjednodušením celých (hira znamená v japončine „celkový“) [[čínskych znakov]] [[kandži]] (na rozdiel od katakany, ktorá vznikla zjednodušením iba časti čínskych znakov), u ktorých už predtým došlo k desemantizácii a fonetizácii (stratili význam a stali sa iba zvukmi, aby mohli vyjadrovať japonské koncovky). Znaky hiragany sú zložitejšie a na písanie obtiažnejšie ako znaky katakany. Nie dlho po svojom vzniku bolo toto písmo nazývané takisto onnade (ženská ruka) - písali ním totiž prevažne ženy (muži používali katakanu a kandži), ktorým nebolo umožnené učiť sa znakom kanji, ktoré boli považované za príliš zložité. Vďaka zavedeniu hiragany tak vzniklo množstvo literárnych diel z rúk žien z obdobia Heian.
Hiragana bola kodifikovaná roku 1946, keď došlo k zjednoznačneniu priradení jednotlivých symbolov ku zvukom a dva symboly (wi, we) boli označené za zastarané. Táto slabičná abeceda vznikla v 9. storočí za prispenia budhistického kňaza Kookaie (774-835). Jednotlivé symboly vznikli zjednodušením celých (hira znamená v japončine „celkový“) [[čínskych znakov]] [[kandži]] (na rozdiel od katakany, ktorá vznikla zjednodušením iba časti čínskych znakov), u ktorých už predtým došlo k desemantizácii a fonetizácii (stratili význam a stali sa iba zvukmi, aby mohli vyjadrovať japonské koncovky). Znaky hiragany sú zložitejšie a na písanie obtiažnejšie ako znaky katakany. Nie dlho po svojom vzniku bolo toto písmo nazývané takisto onnade (ženská ruka) - písali ním totiž prevažne ženy (muži používali katakanu a kandži), ktorým nebolo umožnené učiť sa znakom kanji, ktoré boli považované za príliš zložité. Vďaka zavedeniu hiragany tak vzniklo množstvo literárnych diel z rúk žien z obdobia Heian.


== Dnešné použitie hiragany ==
== Dnešné použitie hiragany ==
* slová japonského pôvodu pre ktoré neexistuje kandži
* slová japonského pôvodu pre ktoré neexistuje kandži
* gramatické slová (predpony, prípony, častice, koncovky)
* gramatické slová (predpony, prípony, častice, koncovky)
* knižky pre malé deti (japonské deti sa hiraganu učia ako prvé z troch japonských písiem: hiragana, katakana, kandži)
* knižky pre malé deti (japonské deti sa hiraganu učia ako prvé z troch japonských písiem: hiragana, katakana, kandži)
* súkromné listy
* súkromné listy
* ''furigana'' (malé znaky hiragany, ktoré v knihách pre začínajúcich čitateľov naznačujú výslovnosť zložitých znakov kandži)
* ''furigana'' (malé znaky hiragany, ktoré v knihách pre začínajúcich čitateľov naznačujú výslovnosť zložitých znakov kandži)
* ''okurigana'' (hiraganový znak nasledujúci za kandži).
* ''okurigana'' (hiraganový znak nasledujúci za kandži).


== Základná sada znakov hiragany ==
== Základná sada znakov hiragany ==
Riadok 31: Riadok 31:
!bgcolor="#D4D4D4"|(''ju'')
!bgcolor="#D4D4D4"|(''ju'')
!bgcolor="#D4D4D4"|(''jo'')
!bgcolor="#D4D4D4"|(''jo'')

|-
|-
|colspan="8"|
|colspan="8"|

|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|か ''ka''
|か ''ka''
Riadok 44: Riadok 42:
|bgcolor="#F3F5DE"|きゅ ''kju''
|bgcolor="#F3F5DE"|きゅ ''kju''
|bgcolor="#F3F5DE"|きょ ''kjo''
|bgcolor="#F3F5DE"|きょ ''kjo''

|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|さ ''sa''
|さ ''sa''
Riadok 54: Riadok 51:
|bgcolor="#F3F5DE"|しゅ ''šu''
|bgcolor="#F3F5DE"|しゅ ''šu''
|bgcolor="#F3F5DE"|しょ ''šo''
|bgcolor="#F3F5DE"|しょ ''šo''

|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|た ''ta''
|た ''ta''
Riadok 64: Riadok 60:
|bgcolor="#F3F5DE"|ちゅ ''ču''
|bgcolor="#F3F5DE"|ちゅ ''ču''
|bgcolor="#F3F5DE"|ちょ ''čo''
|bgcolor="#F3F5DE"|ちょ ''čo''

|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|な ''na''
|な ''na''
Riadok 74: Riadok 69:
|bgcolor="#F3F5DE"|にゅ ''ňu''
|bgcolor="#F3F5DE"|にゅ ''ňu''
|bgcolor="#F3F5DE"|にょ ''ňo''
|bgcolor="#F3F5DE"|にょ ''ňo''

|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|は ''ha''
|は ''ha''
Riadok 84: Riadok 78:
|bgcolor="#F3F5DE"|ひゅ ''hju''
|bgcolor="#F3F5DE"|ひゅ ''hju''
|bgcolor="#F3F5DE"|ひょ ''hjo''
|bgcolor="#F3F5DE"|ひょ ''hjo''

|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|ま ''ma''
|ま ''ma''
Riadok 94: Riadok 87:
|bgcolor="#F3F5DE"|みゅ ''mju''
|bgcolor="#F3F5DE"|みゅ ''mju''
|bgcolor="#F3F5DE"|みょ ''mjo''
|bgcolor="#F3F5DE"|みょ ''mjo''

|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|や ''ja''
|や ''ja''
Riadok 102: Riadok 94:
|よ ''jo''
|よ ''jo''
|bgcolor="#E9E9E9" colspan="3"|
|bgcolor="#E9E9E9" colspan="3"|

|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|ら ''ra''
|ら ''ra''
Riadok 112: Riadok 103:
|bgcolor="#F3F5DE"|りゅ ''rju''
|bgcolor="#F3F5DE"|りゅ ''rju''
|bgcolor="#F3F5DE"|りょ ''rjo''
|bgcolor="#F3F5DE"|りょ ''rjo''

|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|わ ''wa''
|わ ''wa''
Riadok 120: Riadok 110:
|を ''o/wo''
|を ''o/wo''
|bgcolor="#E9E9E9" colspan="3"|
|bgcolor="#E9E9E9" colspan="3"|

|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|bgcolor="#E9E9E9" colspan="4"|
|bgcolor="#E9E9E9" colspan="4"|
|ん ''n''
|ん ''n''
|bgcolor="#E9E9E9" colspan="3"|
|bgcolor="#E9E9E9" colspan="3"|

|-
|-
|colspan="8"|
|colspan="8"|

|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|が ''ga''
|が ''ga''
Riadok 138: Riadok 125:
|bgcolor="#F3F5DE"|ぎゅ ''gju''
|bgcolor="#F3F5DE"|ぎゅ ''gju''
|bgcolor="#F3F5DE"|ぎょ ''gjo''
|bgcolor="#F3F5DE"|ぎょ ''gjo''

|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|ざ ''za''
|ざ ''za''
Riadok 148: Riadok 134:
|bgcolor="#F3F5DE"|じゅ ''džu''
|bgcolor="#F3F5DE"|じゅ ''džu''
|bgcolor="#F3F5DE"|じょ ''džo''
|bgcolor="#F3F5DE"|じょ ''džo''

|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|だ ''da''
|だ ''da''
Riadok 156: Riadok 141:
|ど ''do''
|ど ''do''
|bgcolor="#E9E9E9" colspan="3"|
|bgcolor="#E9E9E9" colspan="3"|

|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|ば ''ba''
|ば ''ba''
Riadok 166: Riadok 150:
|bgcolor="#F3F5DE"|びゅ ''bju''
|bgcolor="#F3F5DE"|びゅ ''bju''
|bgcolor="#F3F5DE"|びょ ''bjo''
|bgcolor="#F3F5DE"|びょ ''bjo''

|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|ぱ ''pa''
|ぱ ''pa''

Verzia z 17:32, 8. júl 2011


Hiragana
Klasifikácia
ISO 15924: 410 / Hira

Hiragana (ひらがな – hiragana, 平仮名 - kandži) je jedno z dvoch (druhým je katakana) japonských slabičných písiem (v slabičnom písme jeden znak predstavuje celú slabiku a nie iba hlásku), pozostáva z 46 symbolov (45 slabičných symbolov a písmeno n). Pripojením dvoch čiarok alebo krúžkov nad určité symboly alebo ich skladaním vznikajú ešte ďalšie zvuky.

História

Hiragana bola kodifikovaná roku 1946, keď došlo k zjednoznačneniu priradení jednotlivých symbolov ku zvukom a dva symboly (wi, we) boli označené za zastarané. Táto slabičná abeceda vznikla v 9. storočí za prispenia budhistického kňaza Kookaie (774-835). Jednotlivé symboly vznikli zjednodušením celých (hira znamená v japončine „celkový“) čínskych znakov kandži (na rozdiel od katakany, ktorá vznikla zjednodušením iba časti čínskych znakov), u ktorých už predtým došlo k desemantizácii a fonetizácii (stratili význam a stali sa iba zvukmi, aby mohli vyjadrovať japonské koncovky). Znaky hiragany sú zložitejšie a na písanie obtiažnejšie ako znaky katakany. Nie dlho po svojom vzniku bolo toto písmo nazývané takisto onnade (ženská ruka) - písali ním totiž prevažne ženy (muži používali katakanu a kandži), ktorým nebolo umožnené učiť sa znakom kanji, ktoré boli považované za príliš zložité. Vďaka zavedeniu hiragany tak vzniklo množstvo literárnych diel z rúk žien z obdobia Heian.

Dnešné použitie hiragany

  • slová japonského pôvodu pre ktoré neexistuje kandži
  • gramatické slová (predpony, prípony, častice, koncovky)
  • knižky pre malé deti (japonské deti sa hiraganu učia ako prvé z troch japonských písiem: hiragana, katakana, kandži)
  • súkromné listy
  • furigana (malé znaky hiragany, ktoré v knihách pre začínajúcich čitateľov naznačujú výslovnosť zložitých znakov kandži)
  • okurigana (hiraganový znak nasledujúci za kandži).

Základná sada znakov hiragany

Zastarané znaky sú zobrazené červenou. Pri každom znaku je jeho zvuková hodnota zapísaná v Hepburnovom systéme romanizácie.

a i u e o (ja) (ju) (jo)
ka ki ku ke ko きゃ kja きゅ kju きょ kjo
sa ši su se so しゃ ša しゅ šu しょ šo
ta či cu te to ちゃ ča ちゅ ču ちょ čo
na ni nu ne no にゃ ňa にゅ ňu にょ ňo
ha hi fu he ho ひゃ hja ひゅ hju ひょ hjo
ma mi mu me mo みゃ mja みゅ mju みょ mjo
ja ju jo
ra ri ru re ro りゃ rja りゅ rju りょ rjo
わ wa ゐ wi ゑ e/we を o/wo
n
ga gi gu ge go ぎゃ gja ぎゅ gju ぎょ gjo
za dži zu ze zo じゃ dža じゅ džu じょ džo
da dži zu de do
ba bi bu be bo びゃ bja びゅ bju びょ bjo
pa pi pu pe po ぴゃ pja ぴゅ pju ぴょ pjo

Pozri aj