Hiragana: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Odobraných 23 bajtov ,  pred 10 rokmi
d
typo gram
d (typo gram)
 
== História ==
Hiragana bola kodifikovaná roku 1946, keď došlo k zjednoznačneniu priradení jednotlivých symbolov ku zvukom a dva symboly (wi, we) boli označené za zastaralézastarané. Táto slabičná abeceda vznikla v 9. storočí za prispenia budhistického kňaza Kookaie (774-835). Jednotlivé symboly vznikli zjednodušením celých (hira znamená v japončine „celkový“) [[čínskych znakov]] [[kandži]] (na rozdiel od katakany, ktorá vznikla zjednodušením iba časti čínskych znakov), u ktorých už predtým došlo k desemantizácii a fonetizácii (stratili význam a stali sa iba zvukmi, aby mohli vyjadrovať japonské koncovky). Znaky hiragany sú zložitejšie a na písanie obtiažnejšie ako znaky katakany. Nie dlho po svojom vzniku bolo toto písmo nazývané takisto onnade (ženská ruka) - písali ním totiž prevažne ženy (muži používali katakanu a kandži), ktorým nebolo umožnené učiť sa znakom kanji, ktoré boli považované za príliš zložité. Vďaka zavedeniu hiragany tak vzniklo množstvo literárnych diel z rúk žien z obdobia Heian.
 
== Dnešné použitie hiragany ==
* slová japonského pôvodu pre ktoré neexistuje kandži
* gramatické slová (predpony, prípony, častice, koncovky)
* knižky pre malé deti (japonské deti sa hiraganu učia ako prvé z troch japonských písiem: hiragana, katakana, kandži)
* súkromné listy
* ''furigana'' (malé znaky hiragany, ktoré v knihách pre začínajúcich čitateľov naznačujú výslovnosť zložitých znakov kandži)
* ''okurigana'' (hiraganový znak nasledujúci za kandži).
 
== Základná sada znakov hiragany ==
!bgcolor="#D4D4D4"|(''ju'')
!bgcolor="#D4D4D4"|(''jo'')
 
|-
|colspan="8"|
 
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|か ''ka''
|bgcolor="#F3F5DE"|きゅ ''kju''
|bgcolor="#F3F5DE"|きょ ''kjo''
 
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|さ ''sa''
|bgcolor="#F3F5DE"|しゅ ''šu''
|bgcolor="#F3F5DE"|しょ ''šo''
 
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|た ''ta''
|bgcolor="#F3F5DE"|ちゅ ''ču''
|bgcolor="#F3F5DE"|ちょ ''čo''
 
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|な ''na''
|bgcolor="#F3F5DE"|にゅ ''ňu''
|bgcolor="#F3F5DE"|にょ ''ňo''
 
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|は ''ha''
|bgcolor="#F3F5DE"|ひゅ ''hju''
|bgcolor="#F3F5DE"|ひょ ''hjo''
 
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|ま ''ma''
|bgcolor="#F3F5DE"|みゅ ''mju''
|bgcolor="#F3F5DE"|みょ ''mjo''
 
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|や ''ja''
|よ ''jo''
|bgcolor="#E9E9E9" colspan="3"|
 
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|ら ''ra''
|bgcolor="#F3F5DE"|りゅ ''rju''
|bgcolor="#F3F5DE"|りょ ''rjo''
 
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|わ ''wa''
|を ''o/wo''
|bgcolor="#E9E9E9" colspan="3"|
 
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|bgcolor="#E9E9E9" colspan="4"|
|ん ''n''
|bgcolor="#E9E9E9" colspan="3"|
 
|-
|colspan="8"|
 
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|が ''ga''
|bgcolor="#F3F5DE"|ぎゅ ''gju''
|bgcolor="#F3F5DE"|ぎょ ''gjo''
 
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|ざ ''za''
|bgcolor="#F3F5DE"|じゅ ''džu''
|bgcolor="#F3F5DE"|じょ ''džo''
 
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|だ ''da''
|ど ''do''
|bgcolor="#E9E9E9" colspan="3"|
 
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|ば ''ba''
|bgcolor="#F3F5DE"|びゅ ''bju''
|bgcolor="#F3F5DE"|びょ ''bjo''
 
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center"
|ぱ ''pa''
75 291

úprav

Navigačné menu