Hiragana: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
d typo gram |
||
Riadok 8: | Riadok 8: | ||
== História == |
== História == |
||
Hiragana bola kodifikovaná roku 1946, keď došlo k zjednoznačneniu priradení jednotlivých symbolov ku zvukom a dva symboly (wi, we) boli označené za |
Hiragana bola kodifikovaná roku 1946, keď došlo k zjednoznačneniu priradení jednotlivých symbolov ku zvukom a dva symboly (wi, we) boli označené za zastarané. Táto slabičná abeceda vznikla v 9. storočí za prispenia budhistického kňaza Kookaie (774-835). Jednotlivé symboly vznikli zjednodušením celých (hira znamená v japončine „celkový“) [[čínskych znakov]] [[kandži]] (na rozdiel od katakany, ktorá vznikla zjednodušením iba časti čínskych znakov), u ktorých už predtým došlo k desemantizácii a fonetizácii (stratili význam a stali sa iba zvukmi, aby mohli vyjadrovať japonské koncovky). Znaky hiragany sú zložitejšie a na písanie obtiažnejšie ako znaky katakany. Nie dlho po svojom vzniku bolo toto písmo nazývané takisto onnade (ženská ruka) - písali ním totiž prevažne ženy (muži používali katakanu a kandži), ktorým nebolo umožnené učiť sa znakom kanji, ktoré boli považované za príliš zložité. Vďaka zavedeniu hiragany tak vzniklo množstvo literárnych diel z rúk žien z obdobia Heian. |
||
== Dnešné použitie hiragany == |
== Dnešné použitie hiragany == |
||
* slová japonského pôvodu pre ktoré neexistuje kandži |
* slová japonského pôvodu pre ktoré neexistuje kandži |
||
* gramatické slová (predpony, prípony, častice, koncovky) |
* gramatické slová (predpony, prípony, častice, koncovky) |
||
* knižky pre malé deti (japonské deti sa hiraganu učia ako prvé z troch japonských písiem: hiragana, katakana, kandži) |
* knižky pre malé deti (japonské deti sa hiraganu učia ako prvé z troch japonských písiem: hiragana, katakana, kandži) |
||
* súkromné listy |
* súkromné listy |
||
* ''furigana'' (malé znaky hiragany, ktoré v knihách pre začínajúcich čitateľov naznačujú výslovnosť zložitých znakov kandži) |
* ''furigana'' (malé znaky hiragany, ktoré v knihách pre začínajúcich čitateľov naznačujú výslovnosť zložitých znakov kandži) |
||
* ''okurigana'' (hiraganový znak nasledujúci za kandži). |
* ''okurigana'' (hiraganový znak nasledujúci za kandži). |
||
== Základná sada znakov hiragany == |
== Základná sada znakov hiragany == |
||
Riadok 31: | Riadok 31: | ||
!bgcolor="#D4D4D4"|(''ju'') |
!bgcolor="#D4D4D4"|(''ju'') |
||
!bgcolor="#D4D4D4"|(''jo'') |
!bgcolor="#D4D4D4"|(''jo'') |
||
|- |
|- |
||
|colspan="8"| |
|colspan="8"| |
||
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center" |
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center" |
||
|か ''ka'' |
|か ''ka'' |
||
Riadok 44: | Riadok 42: | ||
|bgcolor="#F3F5DE"|きゅ ''kju'' |
|bgcolor="#F3F5DE"|きゅ ''kju'' |
||
|bgcolor="#F3F5DE"|きょ ''kjo'' |
|bgcolor="#F3F5DE"|きょ ''kjo'' |
||
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center" |
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center" |
||
|さ ''sa'' |
|さ ''sa'' |
||
Riadok 54: | Riadok 51: | ||
|bgcolor="#F3F5DE"|しゅ ''šu'' |
|bgcolor="#F3F5DE"|しゅ ''šu'' |
||
|bgcolor="#F3F5DE"|しょ ''šo'' |
|bgcolor="#F3F5DE"|しょ ''šo'' |
||
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center" |
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center" |
||
|た ''ta'' |
|た ''ta'' |
||
Riadok 64: | Riadok 60: | ||
|bgcolor="#F3F5DE"|ちゅ ''ču'' |
|bgcolor="#F3F5DE"|ちゅ ''ču'' |
||
|bgcolor="#F3F5DE"|ちょ ''čo'' |
|bgcolor="#F3F5DE"|ちょ ''čo'' |
||
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center" |
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center" |
||
|な ''na'' |
|な ''na'' |
||
Riadok 74: | Riadok 69: | ||
|bgcolor="#F3F5DE"|にゅ ''ňu'' |
|bgcolor="#F3F5DE"|にゅ ''ňu'' |
||
|bgcolor="#F3F5DE"|にょ ''ňo'' |
|bgcolor="#F3F5DE"|にょ ''ňo'' |
||
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center" |
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center" |
||
|は ''ha'' |
|は ''ha'' |
||
Riadok 84: | Riadok 78: | ||
|bgcolor="#F3F5DE"|ひゅ ''hju'' |
|bgcolor="#F3F5DE"|ひゅ ''hju'' |
||
|bgcolor="#F3F5DE"|ひょ ''hjo'' |
|bgcolor="#F3F5DE"|ひょ ''hjo'' |
||
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center" |
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center" |
||
|ま ''ma'' |
|ま ''ma'' |
||
Riadok 94: | Riadok 87: | ||
|bgcolor="#F3F5DE"|みゅ ''mju'' |
|bgcolor="#F3F5DE"|みゅ ''mju'' |
||
|bgcolor="#F3F5DE"|みょ ''mjo'' |
|bgcolor="#F3F5DE"|みょ ''mjo'' |
||
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center" |
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center" |
||
|や ''ja'' |
|や ''ja'' |
||
Riadok 102: | Riadok 94: | ||
|よ ''jo'' |
|よ ''jo'' |
||
|bgcolor="#E9E9E9" colspan="3"| |
|bgcolor="#E9E9E9" colspan="3"| |
||
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center" |
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center" |
||
|ら ''ra'' |
|ら ''ra'' |
||
Riadok 112: | Riadok 103: | ||
|bgcolor="#F3F5DE"|りゅ ''rju'' |
|bgcolor="#F3F5DE"|りゅ ''rju'' |
||
|bgcolor="#F3F5DE"|りょ ''rjo'' |
|bgcolor="#F3F5DE"|りょ ''rjo'' |
||
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center" |
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center" |
||
|わ ''wa'' |
|わ ''wa'' |
||
Riadok 120: | Riadok 110: | ||
|を ''o/wo'' |
|を ''o/wo'' |
||
|bgcolor="#E9E9E9" colspan="3"| |
|bgcolor="#E9E9E9" colspan="3"| |
||
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center" |
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center" |
||
|bgcolor="#E9E9E9" colspan="4"| |
|bgcolor="#E9E9E9" colspan="4"| |
||
|ん ''n'' |
|ん ''n'' |
||
|bgcolor="#E9E9E9" colspan="3"| |
|bgcolor="#E9E9E9" colspan="3"| |
||
|- |
|- |
||
|colspan="8"| |
|colspan="8"| |
||
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center" |
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center" |
||
|が ''ga'' |
|が ''ga'' |
||
Riadok 138: | Riadok 125: | ||
|bgcolor="#F3F5DE"|ぎゅ ''gju'' |
|bgcolor="#F3F5DE"|ぎゅ ''gju'' |
||
|bgcolor="#F3F5DE"|ぎょ ''gjo'' |
|bgcolor="#F3F5DE"|ぎょ ''gjo'' |
||
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center" |
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center" |
||
|ざ ''za'' |
|ざ ''za'' |
||
Riadok 148: | Riadok 134: | ||
|bgcolor="#F3F5DE"|じゅ ''džu'' |
|bgcolor="#F3F5DE"|じゅ ''džu'' |
||
|bgcolor="#F3F5DE"|じょ ''džo'' |
|bgcolor="#F3F5DE"|じょ ''džo'' |
||
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center" |
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center" |
||
|だ ''da'' |
|だ ''da'' |
||
Riadok 156: | Riadok 141: | ||
|ど ''do'' |
|ど ''do'' |
||
|bgcolor="#E9E9E9" colspan="3"| |
|bgcolor="#E9E9E9" colspan="3"| |
||
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center" |
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center" |
||
|ば ''ba'' |
|ば ''ba'' |
||
Riadok 166: | Riadok 150: | ||
|bgcolor="#F3F5DE"|びゅ ''bju'' |
|bgcolor="#F3F5DE"|びゅ ''bju'' |
||
|bgcolor="#F3F5DE"|びょ ''bjo'' |
|bgcolor="#F3F5DE"|びょ ''bjo'' |
||
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center" |
|-bgcolor="#E7F5DE" valign=top align="center" |
||
|ぱ ''pa'' |
|ぱ ''pa'' |
Verzia z 17:32, 8. júl 2011
Hiragana | |
Klasifikácia | |
ISO 15924: | 410 / Hira |
Hiragana (ひらがな – hiragana, 平仮名 - kandži) je jedno z dvoch (druhým je katakana) japonských slabičných písiem (v slabičnom písme jeden znak predstavuje celú slabiku a nie iba hlásku), pozostáva z 46 symbolov (45 slabičných symbolov a písmeno n). Pripojením dvoch čiarok alebo krúžkov nad určité symboly alebo ich skladaním vznikajú ešte ďalšie zvuky.
História
Hiragana bola kodifikovaná roku 1946, keď došlo k zjednoznačneniu priradení jednotlivých symbolov ku zvukom a dva symboly (wi, we) boli označené za zastarané. Táto slabičná abeceda vznikla v 9. storočí za prispenia budhistického kňaza Kookaie (774-835). Jednotlivé symboly vznikli zjednodušením celých (hira znamená v japončine „celkový“) čínskych znakov kandži (na rozdiel od katakany, ktorá vznikla zjednodušením iba časti čínskych znakov), u ktorých už predtým došlo k desemantizácii a fonetizácii (stratili význam a stali sa iba zvukmi, aby mohli vyjadrovať japonské koncovky). Znaky hiragany sú zložitejšie a na písanie obtiažnejšie ako znaky katakany. Nie dlho po svojom vzniku bolo toto písmo nazývané takisto onnade (ženská ruka) - písali ním totiž prevažne ženy (muži používali katakanu a kandži), ktorým nebolo umožnené učiť sa znakom kanji, ktoré boli považované za príliš zložité. Vďaka zavedeniu hiragany tak vzniklo množstvo literárnych diel z rúk žien z obdobia Heian.
Dnešné použitie hiragany
- slová japonského pôvodu pre ktoré neexistuje kandži
- gramatické slová (predpony, prípony, častice, koncovky)
- knižky pre malé deti (japonské deti sa hiraganu učia ako prvé z troch japonských písiem: hiragana, katakana, kandži)
- súkromné listy
- furigana (malé znaky hiragany, ktoré v knihách pre začínajúcich čitateľov naznačujú výslovnosť zložitých znakov kandži)
- okurigana (hiraganový znak nasledujúci za kandži).
Základná sada znakov hiragany
Zastarané znaky sú zobrazené červenou. Pri každom znaku je jeho zvuková hodnota zapísaná v Hepburnovom systéme romanizácie.
あ a | い i | う u | え e | お o | (ja) | (ju) | (jo) |
---|---|---|---|---|---|---|---|
か ka | き ki | く ku | け ke | こ ko | きゃ kja | きゅ kju | きょ kjo |
さ sa | し ši | す su | せ se | そ so | しゃ ša | しゅ šu | しょ šo |
た ta | ち či | つ cu | て te | と to | ちゃ ča | ちゅ ču | ちょ čo |
な na | に ni | ぬ nu | ね ne | の no | にゃ ňa | にゅ ňu | にょ ňo |
は ha | ひ hi | ふ fu | へ he | ほ ho | ひゃ hja | ひゅ hju | ひょ hjo |
ま ma | み mi | む mu | め me | も mo | みゃ mja | みゅ mju | みょ mjo |
や ja | ゆ ju | よ jo | |||||
ら ra | り ri | る ru | れ re | ろ ro | りゃ rja | りゅ rju | りょ rjo |
わ wa | ゐ wi | ゑ e/we | を o/wo | ||||
ん n | |||||||
が ga | ぎ gi | ぐ gu | げ ge | ご go | ぎゃ gja | ぎゅ gju | ぎょ gjo |
ざ za | じ dži | ず zu | ぜ ze | ぞ zo | じゃ dža | じゅ džu | じょ džo |
だ da | ぢ dži | づ zu | で de | ど do | |||
ば ba | び bi | ぶ bu | べ be | ぼ bo | びゃ bja | びゅ bju | びょ bjo |
ぱ pa | ぴ pi | ぷ pu | ぺ pe | ぽ po | ぴゃ pja | ぴゅ pju | ぴょ pjo |