Vltavská kaskáda: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 15:24, 10. júl 2011

Vltavská kaskáda je sústava vodných diel na českej rieke Vltava. Ide o celkovo 9 priehrad, z ktorých prvé boli budované v 30. rokoch 20. storočia. Do Vltavskej kaskády patrí priehrada Orlík zadržujúca najväčší objem vody z českých nádrží i Vodná nádrž Lipno - priehrada s najväčšou plochou vodnej hladiny. Vodné elektrárne kaskády produkujú elektrický výkon až 750 MW.

História

Prvé hrádze a splavy na Vltave boli spolu s ďalšími úpravami zlepšujúcimi splavnosť rieky stavané už za Ferdinanda I.. V rokoch 1640–1643 strahovské opátstvo na žiadosť Ferdinanda III. odstránilo skalisko Horní slap, ktoré nebezpečne zasahovalo do polovice riečišťa. Na zvyšku skaly bol na pamiatku vztýčený tzv. Ferdinandov stĺp, nazývaný tiež Soľný. V roku 1722 k nemu pribudla socha svätého Jána Nepomuckého, po ktorom Svätojánske prúdy získali meno. Obe pamiatky boli premiestnené pod hrádzu Slapskej nádrže.

Prvý ucelený projekt splavnenia Vltavy medzi Mělníkom a Českými Budejovicami spracovala v roku 1894 firma Lanna a Vering. V tej dobe bola Vltava hojne využívaná pre splavovanie pltí i dopravu kameňa a soli. Po prvej svetovej vojne sa objavujú návrhy na postavenie dvoch vysokých priehrad, pri Slapoch a Orlíku. Nový, energetický záujem sa dostal do rozporu s hospodárskymi záujmami. Prvé dve vodné diela kaskády, Vrané a Štěchovice, boli budované v 30. rokoch 20. storočia ešte s ohľadom na plavebné účely.

Účelom výstavby Vltavskej kaskády bola výroba elektrickej energie. Vedľajšími prínosmi bola ochrana pred povodňami, splavnenie niektorých úsekov Vltavy, stabilizácia hladiny pre odber vody k priemyslovým účelom i na výrobu pitnej vody a vytvorenie nových rekreačných miest. Vodné hospodárenie na Vltave umožňuje ovplyvňovať i splavnosť Labe pod Mělníkom. Kaskáda je schopná zastaviť povodeň do veľkosti 20 ročnej vody a väčšie povodne výrazne zmierniť. Napríklad počas povodní v roku 2002 bol max. prítok do VD Orlík v hodnote 3 900 m³/s, prekračujúci úroveň 1000 ročnej vody, znížený na danom vodnom diele o 800 až 900 m³/s.

Výstavba priehrad však znamenala aj zničenie jedinečných prírodne i historicky cenných miest, napríklad Svätojánskych prúdov ale i mnohých obcí i osád a zároveň ukončila tradičné vltavské pltníctvo. Výstavbou priehrad sa stabilizovala teplota vody, čím rieka v Prahe v zime obvykle okrem slepých ramien nezamŕza a v lete je naopak veľmi studená na kúpanie.

Prehľad priehrad

riečny km	priehradné jazero	výstavba	nadmorská výška (m)	rozloha km²	dĺžka km	šírka km	maximálna hĺbka (m)	objem mil. m³	poznámka
329,5	Lipno I	1952-59	725,6	48,7	48	10	21,5	306,000
319,1	Lipno II		557,6	0,325	7		11,5	1,685
210,4	Vodná nádrž Hněvkovice	1986–92	376,5	2,68			27	21,100	plavebná komora nedokončená
200,4	Vodná nádrž Kořensko	1986–91	353						s plavebnou komorou
144,6	Vodná nádrž Orlík	1954–66	330	27,3	68		74	720,000	plavebné zariadenie nedokončené
134,7	Vodná nádrž Kamýk	1956–62					17		s plavebnou komorou
91,5	Vodná nádrž Slapy	1951–54	271	13,92			58		výťah pre lode nedokončené, koľajová preprava športových lodí
84,4	Vodná nádrž Štěchovice	1937–45		1,14	9,4		22,5	11,200	s plavebnou komorou
71,4	Vodná nádrž Vrané	1930–36		2,51	13		9,7	11,1	s plavebnou komorou

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vltavská kaskáda

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vltavská kaskáda na českej Wikipédii.

@@ Riadok 10: / Riadok 10: @@
 Prvý ucelený projekt splavnenia Vltavy medzi [[Mělník]]om a [[České Budějovice|Českými Budejovicami]] spracovala v roku [[1894]] firma Lanna a Vering. V tej dobe bola Vltava hojne využívaná pre splavovanie pltí i dopravu kameňa a soli. Po [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] sa objavujú návrhy na postavenie dvoch vysokých priehrad, pri [[Slapy (okres Praha-západ)|Slapoch]] a [[Orlík nad Vltavou|Orlíku]]. Nový, energetický záujem sa dostal do rozporu s hospodárskymi záujmami. Prvé dve vodné diela kaskády, Vrané a Štěchovice, boli budované v 30. rokoch 20. storočia ešte s ohľadom na plavebné účely.
-Účelom výstavby Vltavskej kaskády bola výroba elektrickej energie. Vedľajšími prínosmi bola ochrana pred [[povodeň|povodňami]], splavnenie niektorých úsekov Vltavy, stabilizácia hladiny pre odber vody k priemyslovým účelom i na výrobu pitnej vody a vytvorenie nových rekreačných miest. Vodné hospodárenie na Vltave umožňuje ovplyvňovať i splavnosť [[Labe]] pod [[Mělník]]om. Kaskáda je schopná zastaviť povodeň do veľkosti 20 ročnej vody a väčšie povodne výrazne zmierniť. Napríklad počas povodní v roku [[2002]] bol max. prítok do [[Vodná nádrž Orlík|VD Orlík]] v hodnote 3900 m³/s, prekračujúci úroveň 1000 ročnej vody, znížený na danom vodnom diele o 800 až 900 m³/s.
+Účelom výstavby Vltavskej kaskády bola výroba elektrickej energie. Vedľajšími prínosmi bola ochrana pred [[povodeň|povodňami]], splavnenie niektorých úsekov Vltavy, stabilizácia hladiny pre odber vody k priemyslovým účelom i na výrobu pitnej vody a vytvorenie nových rekreačných miest. Vodné hospodárenie na Vltave umožňuje ovplyvňovať i splavnosť [[Labe]] pod [[Mělník]]om. Kaskáda je schopná zastaviť povodeň do veľkosti 20 ročnej vody a väčšie povodne výrazne zmierniť. Napríklad počas povodní v roku [[2002]] bol max. prítok do [[Vodná nádrž Orlík|VD Orlík]] v hodnote {{m3|3900}}/s, prekračujúci úroveň 1000 ročnej vody, znížený na danom vodnom diele o 800 až {{m3|900}}/s.
 Výstavba priehrad však znamenala aj zničenie jedinečných prírodne i historicky cenných miest, napríklad Svätojánskych prúdov ale i mnohých obcí i osád a zároveň ukončila tradičné vltavské pltníctvo. Výstavbou priehrad sa stabilizovala teplota vody, čím rieka v Prahe v zime obvykle okrem slepých ramien nezamŕza a v lete je naopak veľmi studená na kúpanie.