Teloméra: Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.1) (robot Pridal: bs:Telomera |
d r2.7.1) (robot Pridal: gl:Telómero |
||
Riadok 31: | Riadok 31: | ||
[[fi:Telomeeri]] |
[[fi:Telomeeri]] |
||
[[fr:Télomère]] |
[[fr:Télomère]] |
||
[[gl:Telómero]] |
|||
[[he:טלומר]] |
[[he:טלומר]] |
||
[[hu:Telomer]] |
[[hu:Telomer]] |
Verzia z 17:56, 14. júl 2011
Teloméra (telos - koniec, meros - časť) je koncová časť eukaryotických chromozómov. Keďže eukaryotické chromozómy sú na rozdiel od prokaryotických lineárne a nie uzavreté do kruhu, existujú na nich koncové časti s niekoľkými špecifickými vlastnosťami.
Na rozdiel od dvojvláknového zlomu v DNA telomérické konce chromozómov neumožňujú vzájomné spájanie týchto častí chromozómov. Teloméry sa zúčastňujú na udržaní polohy chromozómov v bunkovom jadre a na správnom spárovaní homologických chromozómov počas redukčného delenia - meiózy. Niekedy obsahujú špeciálne proteíny, ktoré sa na iných miestach chromatínu nevyskytujú. DNA v telomérach patrí k nekódujúcej DNA (neobsahuje gény) a tvorí ju motív s dĺžkou 6-10 bázových párov, ktorý má rôzny počet opakovaní (u človeka niekoľko sto až tisíc). V ľudských bunkách je táto opakujúca sa sekvencia TTAGGG.
Na úplnom konci teloméry vzniká previs jedného vlákna dovjzávitnice DNA a to na jej 5´ konci. Táto prevísajúca DNA môže vytvárať tzv. vlásenkový ohyb.
Počas replikácie DNA nastáva problém s replikáciou telomér. Pri každom bunkovom delení sa teloméry skracujú. Predĺžiť na pôvodnú dĺžku ich dokáže enzým telomeráza, ktorá má vlastnosti reverznej transkriptázy.