Ruda: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 20:27, 14. júl 2011

O iných významoch výrazu Ruda pozri Ruda (rozlišovacia stránka).

Ruda je geologický pojem označujúci nerastnú surovinu - minerál alebo horninu, obsahujúcu ekonomicky významný podiel chemických prvkov, väčšinou kovov, získateľných hlavne priemyselnou ťažbou. Ruda sa ťaží (doluje) a ďalej upravuje tak, aby sa z nej získala žiadaná surovina. Z hľadiska slovenskej legislatívy sa väčšinou jedná o vyhradené suroviny^[1].

Výsledkom procesu úprav je kov a jalovina (alebo hlušina, hornina ochudobnená o žiadaný kov, prípadne aj ďalšie substancie). Väčšina rúd sa vyznačuje zvýšenou hmotnosťou a kovovým vzhľadom, preto sa za ne niekedy označujú aj suroviny podobných vlastností, z ktorých sa nezískavajú kovy, ale niektoré nekovové prvky (napr. pyrit - FeS₂, ktorý síce obsahuje železo ale používa skôr na získavanie síry).

V anglickej alebo ruskej terminológii sú za rudy považované všetky prírodné suroviny, ktoré sa nevyužívajú v prírodnom stave a je potrebná ich technologická úprava^[2].

Ruda môže obsahovať chemicky rozpustenú látku (vo forme solí; napr. železná ruda, hliníková ruda (bauxit) alebo už pevnú formu žiadanej látky - nerast (napr. zlato vo forme nuggetov, diamanty). Rozlišujú sa rudy čiernych, farebných a drahých kovov. Rudné minerály sú tvorené väčšinou chemickými zlúčeninami (ako oxidy, sulfidy, silikáty, halogenidy, hydroxidy, uhličitany, fosforečnany a pod.), alebo sa vyskytujú v rýdzej forme.

Pojmom ruda sa teda označujú horniny (minerály) s určitým množstvom žiadanej suroviny. Ložisko rudy môže obsahovať taký rozsah mineralizácie, ktorý dnes nemusí byť využiteľný (ekonomicky, technologicky). Táto situácia sa však v závislosti na cene suroviny, jej dostupnosti, potrebe a pod. môže zmeniť, a už vyťažené ložiská sa môžu znovu otvoriť, resp. ochudobnená hornina (hlušina) znovu prepracovať.

Najznámejšie rudy

Argentit: Ag₂S strieborná ruda
Baryt: BaSO₄
Bauxit Al₂O₃ hliníková ruda
Beryl: Be₃Al₂ (SiO₃)₆
Bornit: Cu₅FeS₄
Kasiterit: SnO₂ cínová ruda
Chalkopyrit: CuFeS₂ (meď, síra)
Chromit: (Fe, Mg)Cr₂O₄ chróm, železo
Cinabarit: HgS ruda ortuťová ruda
Kobaltit: (Co, Fe)AsS
Columbit-Tantalit: (Fe, Mn)(Nb, Ta)₂O₆
Galenit: PbS olovo
Zlato: Au, obvykle asociované s kremeňom
Hematit: Fe₂O₃ železo
Ilmenit: FeTiO₃
Magnetit: Fe₃O₄ železo
Molybdenit: MoS₂
Pentlandit:(Fe, Ni)₉S₈
Pyroluzit:MnO₂
Scheelit: CaWO₄
Siderit: ocieľok FeCO₃
Sfalerit: ZnS
Uraninit: UO₂ surovina kovového uránu
volframit: (Fe, Mn)WO₄ volfrám

Referencie

↑ Banský zákon - Zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva [online]. vyvlastnenie.sk, [cit. 2009-04-21]. Dostupné online.
↑ Vladár, J. a kolektív 1981: Encyklopédia Slovenska V. zväzok R - Š. Veda, Bratislava, s. 173

Pozri aj

Nerastné suroviny

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému ruda.

[1] Banský zákon - Zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva [online]. vyvlastnenie.sk, [cit. 2009-04-21]. Dostupné online.

[2] Vladár, J. a kolektív 1981: Encyklopédia Slovenska V. zväzok R - Š. Veda, Bratislava, s. 173

[1]

[2]

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 {{iné významy}}
+[[Súbor:Banded Iron Formation Barberton.jpg|náhľad|vpravo|Vzorka [[páskovaná železná ruda|páskovanej železnej rudy]] z barbertonského zelenokameňového pásma v Južnej Afrike]]
 '''Ruda''' je [[geológia|geologický]] pojem označujúci [[nerastná surovina|nerastnú surovinu]] - [[minerál]] alebo [[hornina|horninu]], obsahujúcu ekonomicky významný podiel  [[chemický prvok|chemických prvkov]], väčšinou [[kov]]ov, získateľných hlavne [[priemysel]]nou [[ťažba|ťažbou]]. Ruda sa ťaží (doluje) a ďalej upravuje tak, aby sa z nej získala žiadaná surovina. Z hľadiska slovenskej legislatívy sa väčšinou jedná o vyhradené suroviny<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
   | priezvisko =
@@ Riadok 20: / Riadok 20: @@
 Ruda môže obsahovať chemicky rozpustenú látku (vo forme solí; napr. [[železo|železná]] ruda, [[hliník]]ová ruda ([[bauxit]]) alebo už pevnú formu žiadanej látky - [[nerast]] (napr. zlato vo forme [[nugget]]ov, [[diamant]]y). Rozlišujú sa rudy čiernych, [[farebný kov|farebných]] a [[drahý kov|drahých kovov]]. Rudné minerály sú tvorené väčšinou chemickými zlúčeninami (ako [[oxid]]y, [[sulfid]]y, [[Kremičitan|silikáty]], [[halogenid]]y, [[hydroxid]]y, [[uhličitan]]y, [[fosforečnan]]y a pod.), alebo sa vyskytujú v rýdzej forme.
+[[Súbor:Chromite-pas-63a.jpg|náhľad|vpravo|[[Chromit]], jediná ruda chrómu]]
 Pojmom ruda sa teda označujú horniny (minerály) s určitým množstvom žiadanej suroviny. [[Ložisko (geológia)|Ložisko]] rudy môže obsahovať taký rozsah [[mineralizácia (geológia)|mineralizácie]], ktorý dnes nemusí byť využiteľný (ekonomicky, technologicky). Táto situácia sa však v závislosti na cene suroviny, jej dostupnosti, potrebe a pod. môže zmeniť, a už vyťažené ložiská sa môžu znovu otvoriť, resp. ochudobnená hornina (hlušina) znovu prepracovať.