Mimovládna organizácia: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
EmausBot (diskusia | príspevky)
Alexbot (diskusia | príspevky)
d r2.7.1+) (robot Pridal: he:ארגון חוץ ממשלתי
Riadok 59: Riadok 59:
[[fr:Organisation non gouvernementale]]
[[fr:Organisation non gouvernementale]]
[[gl:Organización non gobernamental]]
[[gl:Organización non gobernamental]]
[[he:ארגון חוץ ממשלתי]]
[[hi:अशासकीय संस्था]]
[[hi:अशासकीय संस्था]]
[[hr:Nevladina organizacija]]
[[hr:Nevladina organizacija]]

Verzia z 08:19, 21. júl 2011

Mimovládne organizácie sú organizácie s právnou subjektivitou vytvorené súkromnými osobami alebo organizáciami, ktoré sa nepodieľajú na vláde a ani vo vláde nemajú svojich zástupcov. V prípadoch, keď sa štát podieľal na ich založení, tak ich mimovládny charakter je daný tým, že štát (vrátane orgánov územnej samosprávy) a ani jeho predstavitelia nemajú žiadny vplyv na riadenie organizácie alebo iné ovplyvňovanie jej činnosti.

Existencia mimovládnych organizácií a ich podieľanie sa na živote spoločnosti charakterizuje občiansku spoločnosť. Pre označenie všetkých mimovládnych organizácií sa na Slovensku zaužívalo spojenie Tretí sektor.

Čo sa týka právnej formy, mimovládne organizácie ju môžu mať rôznu. Na Slovensku je ňou najčastejšie občianske združenie, nadácia a nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby.

Oblasti pôsobenia

Mimovládne organizácie vo viacerých odvetviach dopĺňajú činnosť vládnych inštitúcií, prípadne pracujú v oblastiach, v ktorých štát nepôsobí. Veľmi často ide o verejno-prospešné služby.

Typickými prostrediami pre činnosť mimovládnych organizácií sú:

  • sociálne služby (charita, starostlivosť o dôchodcov, hendikepovaných...)
  • zdravotníctvo (združenia pacientov s konkrétnym ochorením...)
  • šport (telovýchovné jednoty, športové kluby...)
  • vzdelávanie a osveta (krúžky na propagáciu vedy a techniky, vzdelávanie znevýhodnených skupín...)
  • kultúra (divadelné, tanečné, hudobné, folklórne, výtvarné združenia...)
  • deti a mládež (rodičovské združenia, mládežnícke kluby, združenia rodičov postihnutých detí...)
  • ochrana ľudských práv (poskytovanie právnej pomoci, presadzovanie vyšších štandardov...)
  • watchdog (monitorovanie zneužívania moci, dodržiavania ľudských práv, ochrany životného prostredia...)
  • kvalita života (spotrebiteľské organizácie, skrášľovanie spolky...)
  • hobby a trávenie voľného času (organizácie chovateľov, zberateľov, cestovateľov, fanúšikovské združenia...)

Rôznorodosť, počet a charakter mimovládnych organizácií neumožňujú vytvorenie „zastrešujúcej“ inštitúcie, ktorá by presadzovala ich záujmy voči štátu. Na Slovensku existuje Rada vlády pre mimovládne organizácie, ktorá je poradným orgánom vlády SR. V nej sú zástupcovia niekoľkých organizácií, ktorí však nemajú žiaden mandát vyjadrovať sa v mene celého Tretieho sektora. Spoločné potreby a požiadavky mimovládne organizácie presadzujú na Slovensku zvyčajne formou petícií.

Financovanie mimovládnych organizácií

Pre ekonomiku väčšiny mimovládnych organizácií je typické získavanie prostriedkov zo súkromných zdrojov (členské príspevky, dary, predaj propagačných predmetov) a využívanie práce dobrovoľníkov.

Rozšíreným druhom financovania je uchádzanie sa o granty, kde sa obvykle mimovládna organizácia zapojí do súťaže o získanie grantu, tým, že vypracuje vlastný projekt. Granty mimovládnym organizáciám ponúkajú donori, ktorí majú záujem o projekty zlepšujúce situáciu v nejakej oblasti. Medzi typických donorov patria firmy, ktoré si snažia zlepšiť vlastný imidž, prípadne firmy, ktoré majú záujem na rozvoji prostredia, ktoré im prináša ďalších zákazníkov, prípadne sa podporou niektorých aktivít snažia zvýšiť lojalitu už existujúcich zákazníkov. Donormi sú aj združenia firiem, bohatí filantropi a aj štát. Štát podporuje mimovládne organizácie grantami hlavne v oblastiach, v ktorých nedokáže sám uspokojivo napĺňať potreby občanov. Ide zvyčajne o riešenia problémov vyžadujúce vysokú flexibilitu, vysoké ľudské nasadenie a obetavosť, prípadne o oblasti, v ktorých by nedokázal v potrebnom rozsahu zodpovedajúco zaplatiť vysoko špecializovaných odborníkov.

Iným druhom podpory mimovládnych organizácií zo strany firiem je poskytovanie služieb „pro bono“ (v záujme všeobecného blaha). Ide o poskytnutie časti pracovného času nejakého odborníka, ktorého prácu by inak mimovládna organizácia musela zaplatiť. Práca „pro bono“ je rozšírená hlavne v prostredí právnických a konzultačných firiem.

Na Slovensku sa mimovládne organizácie spĺňajúce zákonom stanovené podmienky môžu uchádzať o podiel na dani z príjmu. Ide o 2 % z dane z príjmu, ktoré fyzická aj právnická osoba (firma) môže vo svojom daňovom priznaní poukázať (asignovať) pre konkrétnu organizáciu zo zoznamu vytvoreného notárskou komorou.

Iné projekty