Spitzerov vesmírny ďalekohľad: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
d
spresnenie wikiodkazu
d (spresnenie wikiodkazu)
d (spresnenie wikiodkazu)
}}
 
'''Spitzerov vesmírny ďalekohľad''' (pôvodne ''Space Infrared Telescope Facility'' - '''SIRTF''', niekedy sa používa aj skratka '''Spitzer'''<ref name="about" />) je [[kozmické observatórium]], štvrté a posledné z veľkých observatórií [[NASA]]. Je určené na pozorovanie objektov v [[infračervené žiarenie|infračervenej]] oblasti [[elektromagnetické spektrum|spektra]]. Ide o najväčší infračervený teleskop, aký bol kedy vypustený do [[vesmír]]u. Urobil množstvo objavov, medzi ktoré patrí napr. priame zachytenie svetla [[exoplanéta|exoplanét]] [[HD 209458 b]] a [[TrES-1]], potvrdenie teórie, že galaxia [[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxia Mliečna cesta]] je v skutočnosti [[špirálová galaxia s priečkou]], alebo zmapovanie [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféry]] exoplanéty [[HD 189733 b]]. S jeho pomocou bola vytvorená fotografická mozaika Mliečnej cesty skladajúca sa z 800 tisíc samostatných snímok.
 
Základná misia trvala dva a pol roka, potom bola predlžovaná až do tej doby, kým by sa úplne vyčerpala zásoba chladiaceho [[hélium|hélia]], bez ktorého pozorovanie v určitých častiach spektra nie je možné. Po vyčerpaní zásob hélia pokračuje tzv. „teplá“ misia Spitzera, počas ktorej sa ďalekohľad zohrial vplyvom okolitého prostredia o 30 K. Pozorovacie možnosti ďalekohľadu už síce nie sú také ako pred vyčerpaním hélia, no ukázalo sa, že aj napriek tomu je pre vedu stále veľmi prínosný.<ref name="Kozmos" >{{Citácia periodika
}}</ref> Pokročilá technológia Spitzera odhalila uprostred tohto objektu jasnú, horúcu, červene žiariacu škvrnu. Vedci z [[Texas]]kej univerzity v [[Austin (Texas)|Austine]], ktorí objekt objavili, veria, že horúca škvrna je príkladom skorého vývoja hviezdy, ktorá zbiera plyn a prach z mračna okolo nej. Skoršie dohady o podstate horúcej škvrny hovorili, že by to mohlo byť slabé svetlo z iného zdroja, ktoré leží 10-krát ďalej od Zeme, ale premieta sa na rovnaké miesto ako L1014. Bližší prieskum daného miesta pozemskými observatóriami odhalil slabé žiarenie vejárovitého tvaru. Toto žiarenie je príliš slabé na to, aby prichádzalo zo vzdialenejšieho zdroja, čo vedie k záveru, že objekt je v oblasti L1014.
 
V roku [[2005]] vedci z&nbsp;[[Wisconsin]]skej univerzity v&nbsp;[[Madison (Wisconsin)|Medisone]] a Whitewateru na základe štyristo hodín pozorovania zistili, že [[Galaxia (naša hviezdna sústava)|Galaxia Mliečna cesta]] je oproti pôvodným predpokladom [[špirálová galaxia s priečkou|špirálovou galaxiou s priečkou]].<!-- <ref name="barred" /><ref name="newlook" /> -->
V&nbsp;marci [[2006]] astronómovia oznámili, že našli [[hmlovina|hmlovinu]] nachádzajúcu sa asi 300&nbsp;[[ly]] od [[Supermasívna čierna diera|supermasívnej čiernej diery]] v&nbsp;centre Mliečnej cesty, ktorá bola pomenovaná [[Double Helix]].<ref>{{Cite web
4 848

úprav

Navigačné menu